.

Epilóg

Epilóg

Sam sa vo vlčej podobe hnal lesom. Pravdaže, mohol si v Kallispeli vziať auto z letiska, ale strihol to skratkou cez hory. Dávno sa už poriadne neprebehol a jeho vlčej časti to chýbalo. Zvlášť po takmer dvadsiatich hodinách strávených v lietadle.

A to ani nespomínal tie tri dni, ktoré strávil v maličkom bytíku na sedemnástom poschodí paneláku oproti budove korporácie, ktorá sa pokúšala vyrobiť vojenský mikročip.

Mal pocit, že mu od ďalekohľadu zostali okolo očí odtlačky. Napokon však presne zmapoval príchody a odchody ochrankárov, zamestnancov a šéfov a včera v noci bez problémov vnikol do budovy a urobil kópie záznamov, ktoré dnes ráno poslal počítačom objednávateľovi.

Takže si zaslúžil trochu pretiahnuť kosti a svaly.

Hnal sa pomedzi stromy, vdychoval studený horský vzduch a vnímal to ohromné ticho. Užíval si ticho. V poslednom čase ho priam miloval. Odkedy sa jeho dcéra naučila rozprávať, veľa si ho s Victoriou neužili.

Keby nebolo Ashley, Rhiannon, Adreinne a ostatných žien v rodine, ktoré sa do plavovlasého dievčatka zamilovali a brávali ho na prechádzky, na nákupy a na ihriská, Victoria by čoskoro zošedivela.

Sam cítil, ako sa mu pri myšlienke na manželku rozlieva okolo srdca teplo. Strávili spolu štyri roky. Štyri najkrajšie roky Samovho života.

Vzali sa v Hong Kongu. Victoria si chcela pripomenúť, ako sa stretli a spoznali a Sam, hoci preplnené veľkomestá nenávidel, jej to nevedel odoprieť.

Svadobná cesta bola tým najúžasnejším, čo kedy zažil. Victoria dostala od Rovnováhy povolenie navštíviť brata a jeho vziať so sebou. Sam sa na tri dni dostal do teriánskeho sveta ilúzií, na miesto, kde nijaký človek ani Strážca pred ním ešte nevkročil.

Len o mesiac neskôr kúpili dom na samom okraji St. Mary, na brehu jazera. Victoria si jazero i okolitú prírodu zamilovala a často mu robila spoločnosť, keď sa šiel prebehnúť vo svojej vlčej podobe. Vtedy aj ona zmenila formu a letela nad ním. Malo to v sebe čaro súdržnosti a lásky.

Rok po svadbe sa narodila malá. Sam nikdy nebol šťastnejší. To samozrejme ešte netušil, akú malú diablicu práve vyfasoval, ale ona mu to čoskoro ozrejmila.

Les náhle skončil a on sa ocitol na brehu jazera. Uprel zrak cez jazero na miesto, kde sa črtal jeho a Victoriin dom.

Je doma.

Teplo sa mu od srdca šírilo do všetkých nervov a zaplavovalo ho nesmiernou radosťou a pokojom.

Znova sa rozbehol a obehol jazero najrýchlejšie, ako vládal. Tesne pred domom sa zastavil a premenil sa späť do ľudskej podoby.

V dome bolo požehnané ticho, čo znamenalo, že dcérka buď nie je doma, alebo spí, alebo robí nejakú ďalšiu lotrovinu.

S úsmevom vyšiel po troch schodoch na verandu a stlačil kľučku.

Vošiel priamo do hustého dymu.

- Vic? – rozkašľal sa.

- Vicki, som doma!

- Sam? Sam, ty sa sa už vrátil! – počul jej radostný hlas kdesi z útrob domu, no pre dym nevidel na koniec nosa.

- Pripálila si večeru, alebo sa ma snaží zadusiť malá?! – spýtal sa opatrne.

- Potvorka, nechaj ocka! – zahrmela Victoria prísne.

Sam sa usmial. Výstižnejšie by bolo: pokúšala sa o prísny tón. Nebol pre ňu prirodzený a nikdy nevyznel vierohodne. Ale čo ako slabé to bolo, zrejme to zabralo, pretože dym sa odrazu prestal kúdoliť, zrazil sa do jednej malej hrče pri jeho nohách a zhmotnil sa do podoby trojročného dievčatka s jasne Victoriinými črtami. Po ňom malá zdedila iba plavú farbu vlasov. Samov pohľad znežnel, keď pokľakol a otvoril náručie, aby si svoj malý poklad privinul na hruď.

- Ocíííííííí! – zvrieskol poklad a z celej sily skočil otcovi na nohu.

Sam zaúpel a chytil dieťa tak, aby ho mohol objať bez nebezpečenstva úrazu. To bol zatiaľ jediný talent, ktorý malá prejavila – mala neuveriteľné nadanie robiť neplechu.

- No tak, miláčik!

Z kuchyne vyšla Victoria, a zastala vo dverách. S úsmevom sa zahľadela na svoju rodinu a v očiach mala všetku lásku, ktorú k tým dvom cítila. Odrazu zalapala po dychu a chytila za bruško.

Sam pustil dcérku a pristúpil k manželke, aby ju nežne objal a vtisol jej na sladké pery bozk.

- Chýbala si mi. – vydýchol jej do ucha a Victoria sa znova chytila za bruško.

- Vždy, keď počuje tvoj hlas, ide sa zblázniť. – upozornila ho a Sam sa sklonil, aby pohladil miesto na jej tele, kde rástla ďalšia jeho dcéra.

- Ahoj, princezná. – zašepkal jej do pupku a pohladil ho. Cítil, ako sa dieťa pohlo a naširoko sa usmial.

- Mali ste sa dobre? Nemala si bolesti?

Victoria zavrtela hlavou.

- Malá bola prvý deň tri hodiny s Ashley, lietali spolu ponad St. Mary Stone, druhý deň ju vzala Adreinne na kolotoče a do cirkusu v Kalispelli, tretí... a tak ďalej. Všetci mi pomáhajú, ako vedia. A drobčica je úplne pokojná, kým sa neobjavíš. Na tvoj hlas reaguje veľmi silne.

Sam sa pomaznal s bruškom.

- Áno, ty si ockova dcérenka, však? – húdol a sedemmesačná dcérenka sa znova zamrvila. Šťastne sa zasmial.

- A ja? Ja nie som ockova dcélenka? – zronene sa spýtalo trojročné dievčatko a Sam sa k nej obrátil.

- No pravdaže si! Ty si môj poklad.

Tvár dievčatka sa rozžiarila.

- Čo si mi pliniesol?

Sam sa zasmial a mrkol na Victoriu.

- Dorazili už moje kufre?

Prikývla.

- Sú v spálni.

Sam sa natiahol a vyložil si dcérku na plecia.

- Tak poď, pozrieme sa, čo ti ocko priviezol, áno?

Victoria si nemotorne sadla na gauč a načúvala. O chvíľku sa ozval nadšený výkrik a vzápätí sa zo spálne vynorila malá, ktorá v rukách zvierala krásnu bábiku. Za ňou šiel Sam s úsmevom na tvári.

- Mamííííí, pozli!!! Aká klásna bábika, plavda? – zajačala malá a odtrhla bábike hlavičku.

Victoria vzdychla.

- Pätnásť sekúnd. To je zatiaľ jej rekord, čo jej nejaká hračka vydržala.

- Zlepšuje sa. To znamená, že z toho vyrastie. – zasmial sa Sam uličnícky a ona nemohla inak, než sa tiež rozosmiať.

Sam sa posadil k nej a objal ju okolo pliec. Bol spokojný a šťastný. Spoločne pozorovali dcérku, ktorá odtrhla bezhlavej bábike ručičku, spokojne sa zasmiala a potom sa zmenila na mladučkého leoparda, schmatla torzo v ružových šatočkách do papuľky a zmizla s ním vo vchodových dverách.

- Určite ju zasa zahrabe v záhrade medzi zeleninou. – vzdychla Victoria.

Sam sa spokojne usmial.

Ich dcérka bola výnimočná vo všetkých ohľadoch, v ktorých na tom záleží. Nebola ani človek, ani Terián a zároveň bola človek aj terián. A Strážkyňa. Bola dymom, leopardom aj dievčatkom. Mala nevšedný talent pre lotroviny. Bola jedinečná.

Taká jedinečná, že Megan síce s nevôľou, ale dovolila, aby sa pri výbere jej mena mladí manželia neriadili stáročným zvykom pomenovávať deti podľa začiatočných písmen rodičov.

Malá dostala meno... Terry Gaylanová.

KONIEC



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok