.

Kapitola 1

Kapitola 1

- Dorazila si v poriadku?

Starostlivý Nicov hlas sa ku Skylar Gaylanovej niesol pomocou mobilného telefónu cez polovicu sveta. Vzdychla a potiahla športovú tašku, aby ju uvoľnila z vozíka.

- Jasné, Nico. Som práve na letisku v Kalispelli a zistím, koho babička po mňa poslala. Ako je doma?

- Ako vždy. Bobby loví na opačnom konci Etosha, takže som tu bez teba osamelý ako prst. – sťažoval sa Nico so smiechom v hlase.

Skylar si odfrkla a vzápätí sykla, keď sa jej popruh tašky zamotal do dlhých tmavoplavých vlasov a váha batožiny jej skoro zlomila krk.

- Ako je tam? – spýtal sa Nico so záujmom.

Prevrátila očami a pritom bojovala jednou rukou s popruhom tašky a druhou si pridŕžala mobil na uchu.

- Čo myslíš? Sú dva týždne po Novom roku, som v Montane... Teplo tu poznajú len z počutia. Zatiaľ som z letiskovej haly nevystrčila nos a aj tak mám pocit, že mi každú chvíľu omrzne. Na St. Mary Lake bude zrejme jeden a pol metra snehu a mínus štyridsať. – šomrala.

V Nicovom hlase počula jasnú účasť.

- Nemala by si tam byť. Levy a sneh, to veľmi nejde dokopy.

- Mne to hovor!!! – zastonala Skylar a konečne si vytiahla posledný prameň vlasov z popruhu.

Nie, levy a sneh nejdú dokopy. Pravdepodobne preto ďalšie dva levy z rodiny trávia zimu v Namíbii, v národnom parku Etosha. Ešte pred štyridsiatimi ôsmymi hodinami tam bola aj Skylar.

Ibaže keď zdvihnete mobil a na druhom konci počujete hlas babičky Gaylanovej, nepýtate sa a nenamietate. Ani keď vám prikáže vrátiť sa v polovici januára do Montany. Nie nie, keď babička zavelí skoč, spýtate sa, ako vysoko. Prípadne si zbalíte veci a nasadnete na prvé lietadlo.

- Daj pozor na Bobbyho. – požiadala Skylar Nica.

- Zavolám ti zasa zajtra.

- Urob to. Rád by som vedel, čo od teba babička bude chcieť.

Skylar mala nepríjemné tušenie, že to vie, ale nechcela pred Nicom odkryť svoje obavy.

- Samozrejme. Užite si to tam aj za mňa.

Nico položil a Skylar s úľavou zastrčila mobil do zadného vrecka džínsov. Potom si konečne voľnou rukou prehodila nepoddajné vlasy cez pravé rameno, aby sa jej neplietli do toho prekliateho popruhu a rozhliadla sa po hale.

Uľavilo sa jej, keď v dave ľudí zbadala nezameniteľné striebristé vlasy svojej sestry. Summer sa na ňu žiarivo usmiala a zdvihla ruku, aby jej zakývala.

Skylar sa krok za krokom odhodlane predierala pomedzi vítajúcimi, alebo lúčiacimi sa ľuďmi, až napokon s hlasným odfúknutím zhodila športovú tašku k sestriným nohám.

- Ahoj, mačiatko! – zasmiala sa Summer a objala Skylar, aby ju privítala.

Skylar si nepotrpela na rodinné vzťahy, ale milovala dotyky a pohladenia, takže sestrino objatie vrelo opätovala. Obtrela sa tvárou o Summerine striebristé vlasy a ona jej ticho zašepkala do ucha.

- Ovládaj sa, Skylar!

Skylar sa odtiahla a znovu sa chytila tašky. Summer sa to povie! Ona je vlčica. Vlci si na dotyk nepotrpia, ale mačky sa prosto rady obtierajú. Je to ich prirodzenosť. Čosi, čo Summer nikdy nemôže dosť dobre pochopiť.

- Kde máš auto? – spýtala sa.

Summer ukázala rukou k eskalátorom.

- V podzemnej garáži. Viem, ako neznášaš zimu. Keby som ho nechala vonku, bolo by síce bližšie, ale o minútu by v ňom bolo ako v mrazáku.

Skyler sa kyslo zaškľabila.

- Strávila som dva dni v šiestich rôznych lietadlách a letiskových halách, aby som sa sem dostala čo najrýchlejšie. Ver mi, v tomto okamihu je mi celkom jedno, či je auto studené, alebo teplé, hlavne, aby malo sklopné sedačky a ja som sa mohla aspoň trochu vyspať.

Summer sa zachichotala a solidárne natiahla ruku k druhému popruhu Skylarinej nešťastnej batožiny.

- Tak poď, pomôžem ti.

Skylar už chcela namietnuť, že taška nie je ťažká – iba neskladná a nemotorná, ale potom sa zarazila. Nevidela svoju sestru už takmer šesť mesiacov a nechcela na ňu hneď po stretnutí vrčať. Ibaže levy zvyknú byť podráždené a náladové, keď sú unavené. Skylar zaťala zuby do jazyka, chytila jedno ucho tašky a počkala, kým Summer neschmatne to druhé a pobrali sa k autu.

Zišli po eskalátoroch a Summer okamžite zamierila k čiernemu GMC Savana.

- Nové? – spýtala sa Skylar so zdvihnutým obočím.

Summerinu tvár rozžiaril úsmev, aký obyčajne vídať na tvárach matiek, pyšných na svoje ratolesti.

- Upravené, ako vždy. Zosilnená podlaha, v zadnej časti sú vysúvateľné oceľové mreže. Steny sú zvukotesné, okná tónované. – pochválila sa.

Skylar už zo zvyku uznanlivo zahmkala, hoci si nevedela ani len predstaviť úroveň schopností, ktoré sú potrebné na vykonanie takýchto prác.

Tí vlci! Neustále potrebujú zisťovať, ako veci fungujú! Summer zaručene robila tie úpravy osobne a úplne sama, v zašpinených montérkach a so zváračkou v ruke.

Keď sa vlk pozrie na auto, vidí veľkú, zložitú vec, ktorá sa dá rozobrať a znova poskladať. Je to hra. Obrovské plechové puzzle.

Keď sa na to isté auto pozrie lev, vidí miesto, kam sa dá natiahnuť a zdriemnuť si predtým, než sa vydá na lov. Len pri myšlienke na oddych Skylar zívla tak, že si skoro vykĺbila sánku.

- Môžem ísť dozadu? Pospím si, kým tam prídeme. Ak nepôjdeš po zľadovatených cestách ako blázon, tých dvestopäťdesiat kilometrov by mi mohlo hodiť aspoň tri hodiny spánku.

Summer mávla rukou a odfrkla si.

- Vy mačky! Predrichmete pol života. Máš šťastie, že sú cesty fakt mizerné. Pôjdem pomaly. Kľudne si naskoč dozadu, sú tam nejaké matrace. Mali by ti stačiť.

Skyler prevzala od sestry jedno ucho tašky a obišla dodávku. Otvorila jedno krídlo dverí a hodila svoju batožinu dnu. Vzápätí sa plavným skokom vyšvihla za ňou a zatvorila za sebou.

Hoci GMC aj zvonka pôsobilo mohutným dojmom, vo vnútri bolo oveľa viac priestoru, než sa dalo tušiť. Skylar si kriticky obzrela dva spojené matrace a usúdila, že sa na nich nebude spať o nič horšie, než na rozpálenej savane v období sucha, keď do kožucha pichajú ostré skalky. Dofrasa, spala už aj na vodorovnom konári stromu.

Spod matracov trčali hrubé kožené popruhy a putá. Nič viac v zadnej časti dodávky nebolo, ak nepočíta malú lekárničku pripevnenú k streche, ktorá bola určite do prasknutia plná sedatív a uspávacích injekcií. Zadnú časť dodávky pôvodne od šoféra oddeľoval delil kus perforovaného plechu, ktorý však Summer vymenila za solídnu prepážku z desať centimetrov hrubej ocele, v ktorej bolo len maličké, zamrežované okienko.

Skylar počula, ako dvere vodiča buchli a oceľové dvierka z okienka sa odsunuli.

- Ako? – zaujímala sa Summer.

- Úplný Grandhotel. – ubezpečila ju sestra a zahľadela sa na priehlbinu veľkosti päste, ktorá kazila inak dokonalý vzhľad prepážky.

Bola to desaťcentimetrová vrstva ocele a niekto do nej urobil preliačinu ako do plastelíny. Musel byť poriadne vytočený.

To bol tiež dôvod, prečo Summer upravovala všetky autá, ktoré klanu patrili. Museli byť schopné z času na čas previezť poltonovú zúriacu beštiu bez toho, aby si ľudia čokoľvek všimli. Keby ste sa pokúšali odviezť takého šabľozubého leva v obyčajnej dodávke, pravdepodobne by prepadol podlahou a jeho rev by cez plechové steny prenikal ako nôž maslom.

Skylar sa naklonila k jamke, aby si ju zblízka obzrela. Tmavoplavé vlasy jej opäť spadli do tváre.

- Strýko Mike? – spýtala sa sestry.

Summer prikývla.

- Dal sa prekvapiť dvom Terianom. Zmastili ho, až hrôza. Bol taký vytočený, že sa nedokázal ani premeniť do ľudskej podoby. Prisahám, že sa pokúšal cez tú oceľ preďobať! Scott musel do neho napumpovať takmer všetko, čo máme v lekárničke, aby sa ukľudnil a aj tak mu strýko skoro vypichol krídlom oči! A to všetko pre mizerných dvoch sopľošov, s ktorými by si hocikto z nás poradil aj v polospánku. Vieš si predstaviť, ako babi zúrila.

To si Skylar vôbec nemusela predstavovať. Ani najmenej. Pohľad na rozzúrenú Megan Gaylanovú bolo niečo, čo vám stačilo vidieť jediný raz a už nikdy ste na to nezabudli.

Ich rod pochádzal z čias, keď v ľudskej spoločnosti panoval prísny matriarchát. Niektoré tradície si udržali Gaylanovci až dodnes a toto bola jedna z nich. Dcéry boli v rodine vždy cennejšie, než synovia. Najstaršia ženská členka rodu prakticky celej rodine vládla. Jej príkazy boli zákonom pre všetkých členov klanu.

To bol tiež dôvod, prečo Skylar opustila Namíbiu a vydala sa uprostred januára do zamrznutej Montany. Nič menšie, než Meganin výslovný rozkaz, ju nemohlo prinútiť dobrovoľne letieť cez pol sveta, len aby pristála až po krk v snehových závejoch.

Skylar si spomínala, ako kedysi dávno, ešte v puberte, spolu so sesternicou Ashley využívali túto rodinnú tradíciu, aby chlapcov zo svojho klanu minimalizovali na nutné zlo.

Chodili po sídle s nosom nahor a blahosklonne hovorili o nepotrebnosti mužov. Napokon babičku prešla trpezlivosť a pozvala si ich na koberček, kde im poriadne vyčistila žalúdky. Skylar nikdy v živote nezabudla na slová, ktoré im babička vtedy povedala.

- Pýtate sa, na čo sú muži dobrí? Chcete vedieť, čo oni môžu zvládnuť a vy nie? Každý z nich môže do roka splodiť 365, aj viac nových Strážcov! My ženy sme schopné za celý život porodiť maximálne tak desať, pätnásť, ak máme šťastie, tak dvadsať detí! A aj v tom hanebne zlyhávame!

Babička odjakživa pokladala za svoju životnú prehru fakt, že s manželom Stonom na svet priviedla len štyri deti, Michaela, Sofiu, Simone a Sheldona, otca Skylar a Summer.

Mená detí sa podľa tradície vždy začínali na rovnakú hlásku, ako mená ich rodičov. Podľa toho sa dalo pomerne presne určiť, kto je s kým spríbuznený. Malo to svoj význam v časoch, keď Strážcov bývalo viac. Teraz zostali už len oni, Gaylanovci, a nebolo ich zasa tak veľa, aby jeden druhého nepoznali. Ale v duchu tradície sa mená detí aj tak odvíjali od mien ich rodičov.

- Mimochodom, vieš, prečo ťa sem babi zavolala? – spýtala sa Summer zvedavo.

- Nie. – zaklamala Skylar, hoci tušila, čo spôsobilo babičkin nečakaný rozkaz.

- Nevadí, pri večeri sa to dozvieme. – potešovala sa Summer.

- Kto je toho času v sídle? – zmenila rýchlo tému Skylar.

Summer naštartovala ohromnú dodávku a opatrne s ňou vycúvala z parkovacieho miesta. Skylar zatiaľ natiahla svoje dlhé, pružné telo na matrace a tašku si vopchala pod hlavu namiesto vankúša.

Summer chvíľu mlčala, ale keď sa konečne vymotali z podzemných garáží, začala vyratúvať.

- Z našej vetvy je tu len mama a my dve. Potom teta Simone so Scottom a Pearl. Teta Sofia so strýkom Neilom, majú so sebou Sama. A potom je tu strýko Michael, Ashley a Mitch. A samozrejme, babi a dedko Stone.

- Orly, medvede, vlky a ľudia. – vyratúvala na prstoch Skylar.

- Typické, zasa som tu jediná mačka! – odfrkla napokon.

- Nie si. Je tu aj Scott, nepočúvala si? – pripomenula jej Summer.

- Áno, ale Scott je snežnýtiger!

Summer sa zasmiala.

- Ako sa majú Nico a Bobby?

- Lepšie než ja. Etosha je v tomto období oveľa príjemnejšie miesto pre leva, než Montana. V podstate, Etosha je v každom období príjemnejšie miesto pre leva, než Montana. – zavrčala Skylar a zatvorila oči.

Zúfalo si potrebovala pospať, ale spánok sa jej vyhýbal. Vnímala vibrácie auta pod sebou a musela uznať, sedelo na ceste ako torta, Summer dokonca kvôli nej spustila vyhrievanie, ale Skylar aj tak nemohla zabudnúť, že od príšerného chladu tam vonku ju delia len steny dodávky.

A navyše, aj keď to pred sestrou zamlčala, dobre vedela, prečo ju babička Megan zavolala. Nehovorili o tom prvý raz. Skylar bola Meganinou najstaršou vnučkou a teda druhou v poradí na pozíciu matriarchy. Po babičkinej smrti sa najstaršou členkou rodu stane asi štyridsaťročná teta Sofia. Po nej nasleduje Skylar. A Megan dala už viackrát najavo, čo od Skylar očakáva, naposledy vtedy, keď ustúpila Skylariným požiadavkám ohľadom jej mamy.

Babička sa chcela stať prababičkou a sekírovať ďalšiu generáciu Strážcov, ktorých jej Skylar porodí skôr, než dovŕši svoje dvadsiatesiedme narodeniny.

To, že Megan svoju vnučku, ktorá preferovala podobu leva, zavolala v tomto neobvyklom čase do sídla, značilo jedno.

Babičke došla trpezlivosť a sama našla otca pre Skylarine budúce deti.


Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok