.

Kapitola 1

Dobré ráno, kočky, tak tu máme prvú kapitolu, asi budete sklamané, že sa ešte neobjavil Scott, ale aj to bude, nebojte! :-) Prajem vám príjemné čítanie a dúfam, že sa bude kapitolka páčiť! :-*

Kapitola 1

Robin balansovala s laptopom v jednej ruke a papierovým pohárom kávy v druhej. Stála vo výťahu a pokúšala sa vytriasť si z lodičky kamienok bez toho, aby musela pustiť jedno, alebo druhé.

Špičkou nohy v pančuche lodičku prevrátila a keď sa uistila, že otravný kamienok opustil svoje miesto a vykotúľal sa na podlahu výťahu, s úľavou sa znova obula a narovnala sa z komicky prikrčenej polohy.

V tej chvíli sa ozvalo tiché, melodické cinknutie a dvere výťahu sa roztiahli. Robin vykročila ráznym krokom z malej kabínky a ocitla sa vo svete plnom stovky odtieňov sivej.

Áno, budova Global Computers na ňu pôsobila rovnako zakaždým, keď sem vošla. Bola elegantná, jednoduchá, účelová a drahá, presne, ako jej byt. Nečudo, že sa v práci cítila ako doma. Svetlosivé koberce sa hodili k bielym stenám, tu a tam oživeným nejakým obrazom v kovovosivom ráme, nábytok bol luxusnou kombináciou chrómu a skla, tmavosivé kreslá pre návštevníkov stáli v dokonalom kruhu okolo skleneného stolíka s niekoľkými prospektami Global Computers, bledulinko sivý pult recepcie bol zdobený niekoľkými kovovými pásikmi.

Robin v čiernej sukni, bielom tope a šedom saku sem zapadala ako súčasť inventára.

Vlasy si stiahla do prísneho uzla a na očiach mala úzke okuliare s čiernym rámom, ktoré dodávali jej vzhľadu na profesionalite a prísnosti.

Recepčná, ktorá mala práve službu, stuhla, keď ju uvidela a rýchlo zahlaholila.

- Dobré ráno, slečna Westwoodová.

- Dobré. Prišla už Cindy? – spýtala sa Robin.

Cindy nebola jej stálou sekretárkou, letnú brigádu v Global Computers získala len vďaka otcovi, ktorý bol jedným z bohatých partnerov firmy. Cindina rodina patrila do úzkeho kruhu ľudí, s ktorými chcel Liam Patterson, majiteľ Global Computers, udržiavať dobré styky. A tak, keď ocko hľadal pre študujúcu dcérenku prestížnu brigádu, Liam Robin pre tento účel konečne povolil sekretárku...

...ktorá tu nikdy nebola skôr, než ona, obednú pauzu preťahovala na tri hodiny a vracala sa z nej obťažkaná nákupnými taškami s logami známych módnych značiek, odchádzala pred Robin a mala obrovský problém nájsť na klávesnici R.

Robin vykrivila pery a čakala, kým jej recepčná skontroluje na počítači, kto sa prihlásil pomocou čipovej karty zamestnanca. Skôr, než mladá žena prehovorila, Robin vedela, že potvrdí domnienku.

- Nie, slečna Westwoodová, Cindy sa ešte neprihlásila.

Robin vzdychla, ale vôbec ju to neprekvapilo. Napokon, kávu si priniesla so sebou. Málokedy našla osobu, ktorá by vedela pripraviť kávu tak, ako ju mala rada. Neznášala rozpustnú kávu a nepila prekvapkávanú, ako tri štvrtiny Ameriky. Nie, pre ňu bolo hriechom ničiť nezameniteľnú chuť čerstvo namletej kávy, vody zohriatej presne na deväťdesiat stupňov Celzia a zmiešanie oboch ingrediencií. Kdesi v Európe takú kávu vraj nazývajú „zalievaná“.

Cindy vždy znechutene ohŕňala pery, keď po Robin zostávala na dne šálok hrubá vrstva kávovej usadeniny, ale Robin svoj štartovací nápoj milovala.

Nechala recepčnú a vybrala sa do svojej kancelárie.

Otvoriť dvere s plnými rukami nebolo práve ľahké, ale Robin už bola zvyknutá a tak šikovne lakťom stlačila kľučku, zatiaľ čo plecom dvere potisla.

Vošla dnu a dvere sa za ňou pomaly zatvorili.

S úľavou položila na stôl laptop a kávu a usadila sa do pohodlného kresla.

Robinina kancelária perfektne zapadala do celkového vzhľadu budovy. Ten istý skleneno – kovový nábytok, sivý koberec a minimum osobných vecí – fotografia jej a adoptívnych rodičov z poslednej dovolenky na otcovej jachte stála na poličke vedľa Robininho diplomu a veľká rozložitá papraď na stojane v kúte tvorila jediný farebný bod v miestnosti.

Robin to tak vyhovovalo. Toto prostredie bolo jej teritóriom. Vypovedalo o živote Robin Westwoodovej – usporiadané, neosobné, úzkostlivo čisté, všetko na svojom mieste. Nemalo nič spoločné so zatuchnutým jednoizbovým bytom so špinavou, ošarpanou omietkou, v ktorom žila malá Rosario...

Robin Westwoodová. Som Robin Westwoodová.

Takmer to povedala nahlas. Vždy, keď mala za sebou noc v spoločnosti známej nočnej mory, mala nutkanie uistiť sa o vlastnej identite.

Zahnala chmúrne myšlienky a otvorila laptop.

V tej chvíli sa do kancelárie vrútil sám Liam Patterson.

Robin stačil jediný pohľad na jeho červenú tvár, aby vedela, že sa stalo niečo zlé. Vyskočila z kresla a uvoľnila ho tak pre svojho šéfa, ktorý naň zrútil svoje stodvadsať kilogramové rozložité telo v obrovskom saku. Uvoľnil si kravatu, zatiaľ čo ona mu kolegiálne ponúkla svoj pohár kávy.

Skrivil tvár a červeň v jeho lícach sa rozšírila i na plešinu.

- Chcete ma zabiť, Robin?! To blato, ktoré pijete, by položilo aj vola!

Robin pokrčila plecami a kávu odložila.

- Čo sa stalo? – prešla rovno k veci.

Liam Patterson teraz zmenil farbu z červenej na bordovú a zreval.

- FC!

Pre nezasväteného človeka by to znamenalo proste futbalový klub, ale Robin vedela, že pod skratkou sa ukrýva firma FutureComp, najväčší konkurent ich vlastnej spoločnosti.

Keďže Liam sa pre FC rozčuľoval skoro neustále, Robin si vydýchla. Nebude to také zlé...

- Čo urobili tentokrát? – spýtala sa ľahko.

Liam zmenil farbu z bordovej na fialovú.

- Vyvinuli vlastnú Sally! – zvrieskol, až z paprade opadalo lístie a Robin stuhla.

Sally bol nežný výrobný názov pre najnovší typ zariadenia, ktoré Global Computers vyvíjalo. Toto zariadenie bolo schopné zosnímať každý počítač v okruhu tristo metrov, stiahnuť za pol sekundy všetky údaje, roztriediť ich a zorganizovať do prehľadnej databázy. Liam bol na Sally hrdý a Robin k tomu nemala ďaleko.

Pravdaže, predbežne sa nepočítalo so sériovou výrobou. Jednak to bola úplná novinka, zatiaľ prototyp, ktorého zostrojenie sa nachádzalo v treťom štádiu zo štyroch a jednak - Sally bola drahá. Taká drahá, že si ju mohli dovoliť len samotné vlády najsilnejších štátov a niektoré ich organizácie. Navyše výroba trvala poriadne dlho. Pre toho, kto si však Sally kúpil, mala neoceniteľný význam. Mala nespočetné možnosti využitia, hlavne v tajných službách.

Sally bola plánovanou vlajkovou loďou Global Computers a všetci do nej vkladali obrovské nádeje. Niekoľko rokov tvrdej práce malo vyústiť do triumfálneho úspechu Sally a prílivu peňazí do Global Computers. A teraz príde FC s vlastnou verziou? Robin nemusela dvakrát premýšľať.

- Ako ďaleko sú s vývojom?

Liam trochu pobledol a vytiahol z vrecka plátenú vreckovku veľkú ako lodná plachta, zmuchlal ju do malej guľôčky a otrel si ňou tvár.

- To práve netuším! Aj k tejto informácii som sa dostal len náhodou! Ak dokončia svoju verziu skôr, než my...

Robin nemusel nikto hovoriť, aké by to malo následky.

- Vedia o tom investori?

Liam znova o čosi pobledol.

- Sanders určite. Aj Callahanová. Neviem, kto ešte, ale ak to vedia dvaja, je len otázkou času, kedy sa to dozvedia ostatní a zastavia nám financie na dokončenie Sally.

Robin sa v hlave roztočili kolieska, tak úporne rozmýšľala, ako problém vyriešiť. Nepochybovala o tom, že sa to dá. Konieckoncov, Liam sem za ňou prišiel z nejakého dôvodu.

- Zvolajte schôdzu, Liam. Všetkých investorov.

Liam na ňu pozrel ako na blázna.

- Čože?

- Radšej nech sa to dozvedia od vás, než od konkurencie. Vyhneme sa tak obvineniam a možno nás neodstrihnú od peňazí, keď sa zachováme férovo. – vyhlásila Robin a Liam zúžil oči.

To, že opäť pobledol o niekoľko odtieňov, Robin naznačilo, že ju pozorne počúva.

- Treba investorov uistiť o tom, že to, čo vyvíja FC je šmejd, ktorý sa na Sally vôbec nechytá. A tiež ich treba ubezpečiť, že Sally bude dokončená ako prvá.

Liam si opäť vreckovkou osušil spotenú tvár.

- To je dobrý nápad, Robin. A viete čo? My im to dokážeme!

Familiárne jej položil ruku okolo pliec. Nič si z toho gesta spolupatričnosti nerobila. Všetci muži klamú, či už jazykom, alebo zvyškom tela. Nevidel v nej partnera, ale chcel, aby sa tak cítila, aby zo seba vydala všetko pri záchrane jeho drahocenného projektu. Potlačila odfrknutie. Toto klamstvo si mohol Patterson ušetriť. Pravdaže to urobí – veď je za to platená!

- Ako im to chcete dokázať? – spýtala sa.

Liamova tvár sa rozžiarila.

- Potrebujem presné informácie o tom, ako ďaleko je FC s vlastnou verziou Sally.

Zamračila sa.

- A oni nám to povedia. – skonštatovala ironicky.

Liam sa usmial a odhalil tak pár tisíc dolárov, ktoré investoval do svojho nepravdepodobne rovného, bieleho chrupu.

- To asi nie. Ale našťastie mám kontakt na niekoho, kto nám tie informácie dá.

Robin ohromene vydýchla.

- Vy máte človeka v FC?

Liam si odfrkol.

- To je zbytočne riskantné. Mám niečo lepšie. Nezávislý informátor.

Robin narovinu preložila jeho slová.

- Priemyslová špionáž?

Liam stisol pery.

- Budeme sa držať termínu nezávislý informátor.

Zaťala zuby. Ďalšie klamstvo.

- Dobre. Je to neetické, trestné, riskantné...

Liam zúžil oči a Robin v nich zazrela to, čo sa obvykle snažil schovávať – neľútostného obchodníka, schopného takmer všetkého. Striaslo ju, no vydržala jeho pohľad bez toho, aby odvrátila oči.

- Prináša to výsledky, Robin! A to jediné ma zaujíma!

Tentoraz nereagovala a Liam sa záludne usmial.

- Chceli by ste byť partnerkou, však? Nielen mladšou spoločníčkou?

Obozretne prikývla. Hoci z toho mala zmiešané pocity, chcela postúpiť. Mama a otec by na ňu boli hrdí a ona by sa opäť utvrdila v tom, kým je. Úspešná žena. Robin Westwoodová. Ale nebola hlúpa, vedela presne, čo od nej Liam bude chcieť. Na sekundu zaváhala, či je ochotná ísť proti svojmu presvedčeniu, ale... už nie je malá, bezmocná Rosario. Je Robin Westwoodová. Odhodlane pozrela na Liama.

- Chcem byť partnerkou.

- Fajn! Tak pre to niečo urobte. Dám vám telefónne číslo. Chcem, aby ste sa nakontaktovali na nášho nezávislého informátora. Ona už k nám niekoho pošle. Verte mi, títo sú najlepší. Drahí ako šľak, ale vyňuchajú aj jednu konkrétnu sračku v celej mestskej kanalizácii. Chcem, aby ste s tým človekom spolupracovali. Ona už našťastie nepracuje, len riadi iných...informátorov.

- Ona? – prerušila ho Robin.

- Nepovedal som meno? – úprimne sa začudoval Liam, pristúpil k jej stolu, vytiahol atramentové pero so zlatým monogramom a na trhací blok papiera napísal jediné telefónne číslo. Robin si všimla Montanskú predvoľbu.

- Volá sa Megan Gaylanová.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok