.

Kapitola 1

Kapitola 1

Julianna Richmondová sedela v hlbokom kresle a nervózne si žmolila lem hnedej sukne. Sestrička zdvihla oči od počítača a venovala jej profesionálny úsmev.

- Pán doktor tu bude o chvíľu, doktorka Richmondová.

Prikývla. Vedela, že bude musieť čakať, ale keď jej doktor Crawford zavolal, aby prišla o jedenástej, bola príliš nervózna a netrpezlivá a tak tu sedela už od pol desiatej a hypnotizovala ručičky hodín, ktoré viseli na svetlooranžovej stene.

Recepcia do bodky spĺňala štandardy poriadne drahej súkromnej kliniky. Dlážku pokrýval huňatý svetlosivý koberec, pre pacientky tu boli pripravené pohodlné čalúnené kreslá a stojan s rôznymi časopismi. Veľké izbové rastliny v kútoch a na pulte recepcie boli sviežo zelené a mali vytvárať dojem domáckosti. Vedenie kliniky sa zo všetkých síl snažilo, aby sa pacientky v jej priestoroch cítili dobre a dostali za svoje peniaze to najlepšie.

Julianna niekoľkokrát prelistovala jeden z časopisov, ale potom ho zasa neprítomne odložila.

- Doktorka Richmondová? – ozval sa odrazu príjemný, hlboký mužský hlas a Julianna rýchlo vstala. Časopis jej z kolien skĺzol k nohám, ale nevšímala si to.

- Doktor Crawford. Máte pre mňa dobré správy?

Doktor bol príjemný muž okolo štyridsiatky, vlasy mu na spánkoch začínali šedivieť a dobrácka tvár nad bielym plášťom len umocňovala dojem profesionality. Starostlivo sa usmial.

- Poďte do mojej kancelárie, tam si všetko prejdeme.

Julianna nervózne prikývla a nasledovala ho. Nedočkavo sa prispôsobila doktorovmu rozvážnemu, pomalému kroku, hoci v duchu na neho vrieskala, aby si švihol. Chcela to mať za sebou. Chcela vedieť, na čom je. Za sebou mala neznesiteľné dva týždne čakania. Už to nevydrží ani minútu.

Doktorova kancelária bola navlas rovnaká, ako recepcia, až na to, že na stene viseli okrem hodín aj zarámované diplomy a ocenenia, jednak kliniky a jednak lekára samotného.

- Prosím, sadnite si. Hneď sa na to pozrieme.

Julianna sa posadila do rovnakého kresla, z akého pred chvíľou vstala a automaticky sa natiahla po leme sukne. Včas sa však spamätala a zložila si ruky do lona.

Doktor jej venoval ešte jeden úsmev a otvoril zložku, ktorú mal pripravenú na naleštenej doske stola.

Začítal sa do výsledkov a Julianna mala pocit, že exploduje. Konečne, konečne zatvoril tú poondiatu zložku a zdvihol oči, aby na ňu sponad okuliarov pozrel.

- Bohužiaľ to vyzerá tak, pani doktorka, že plod sa ani tentoraz neujal. Je mi to veľmi ľúto.

Juliana prudko vydýchla a schúlila sa do seba. Ani tentoraz. Ani na siedmy krát sa umelé oplodnenie nepodarilo. Žiadny plod. Žiadne dieťa. Žiadna malá bytosť z jej krvi, ktorá by cupitala na drobných nôžkach a priniesla do jej osamelého života slnečné svetlo. Žiadna milovaná potvorka, ktorá by sa hlasitým krikom dožadovala novej bábiky, či autíčka a volala ju „mama“.

Nedbajúc na profesionalitu, vyhŕkli jej slzy. Doktor jej starostlivo podal pripravenú škatuľu papierových vreckoviek. Vytiahla jednu, dve, tri, utierala si oči a rozmazávala líčidlo, ale slaný prúd nie a nie sa zastaviť. Doktor Crawford ju nechal, aby sa vyplakala. Napokon, za jeho čas poriadne zaplatila.

Napokon jej vzlyky ustali a ona sa vysmrkala a vrátila škatuľu doktorovi.

- Ďakujem vám.

Doktor škatuľu odložil na hladkú dosku stola a posunul si okuliare.

- Spolu s výsledkami tehotenského testu prišli aj výsledky rozborov, na ktoré som vás poslal. Chcete si to vypočuť teraz, alebo inokedy, keď sa budete cítiť lepšie?

- Nie, už ma dorazte. – zamrmlala zničenie a doktor nadvihol obočie. Znova sa cez okuliare zadíval do zložky.

- Mohol by som vám predniesť všetky odborné zistenia. Ste lekárka, takže by ste mi rozumeli. Ale podľa mňa nechcete vedieť príčiny, len dôsledok, je to tak?

Prikývla.

Dôsledok vyčítala z jeho súcitného pohľadu skôr, než prehovoril.

- Vaše telo nie je schopné prijať oplodnené vajíčko a donosiť dieťa. Vníma ho ako votrelca a pokúša sa ho zbaviť. Nie je to bežné, ale stáva sa to. Je mi ľúto, pani doktorka.

Ako v mrákotách vstala a poďakovala. Na pol ucha začula niečo o dobrej šanci na adopciu, ale už ho nevnímala.

Nebolo to dôležité. Nič už nebolo dôležité.

Mala skvelú prácu ako uznávaná pediatrička, pracovala s deťmi deň čo deň, bola atraktívna, mladá a finančne zabezpečená, ale nič z toho nebolo dôležité. Vždy túžila iba po jednom – po vlastnom dieťati.

Preto sa vlastne aj vydala za Edwarda. Chcela dieťa. Ale nech sa snažili hocijako, dieťa neprišlo. Testy ukázali, že Edward nemá najmenší problém splodiť dieťa a že chyba je v nej.

Áno, uisťoval ju, že to nevadí, ale zároveň rázne odmietol možnosť umelého oplodnenia. Ich manželstvo to však poznačilo. Prestali si rozumieť, dokonca sa prestali rozprávať a Julianna trpela, pretože bolo nesmierne ťažké žiť v manželstve, ktoré uzatvorila len z jediného dôvodu a nezískať za to nič. Edward bol dobrý muž. A ona smútila, že nedokáže smútiť za strateným vzťahom. Možno to nedávalo veľký zmysel, ale pre ňu manžel neznamenal ani polovicu z toho, čo by znamenalo dieťa. Nemilovala ho. Ale vedela, že by mala a preto sa sužovala, či s ňou nie je niečo v neporiadku. O rok na to sa s ňou rozviedol.

- Prepáč, Julie. Ale ja chcem mať vlastnú rodinu. A nič mi v tom nebráni. Ty...ty si posadnutá deťmi, ktoré nemôžeš mať. Možno by si sa mala dať liečiť.

S tými slovami ich trojročné manželstvo skončilo.

A Julianne odľahlo. Cítila preto vinu, pretože Edwarda nemilovala tak, aby za ním smútila. Smútila len za možnosťou mať s ním deti. Bol naozaj krásny, vysoký, zdravý, jeho deti by boli nádherné a inteligentné.

Ale na druhej strane, teraz jej už nič nebránilo v umelom oplodnení. Po nekonečných vyšetreniach a nekonečných šekoch za to a ono sa jej podarilo získať lekára na najrenomovanejšej klinike v Kalifornii. Sedemkrát podstúpila umelé oplodnenie. A sedemkrát jej telo odmietlo vajíčko.

Žiadne dieťa. Nikdy nebude v náručí hojdať vlastnú dcéru, alebo syna. Pozrela zahmlenými očami na doktora Crawforda, ktorý ešte stále hovoril o adopcii.

- Nemám záujem o adopciu, doktor. – povedala bezvýrazne. A odrazu skríkla, všetka jej frustrácia, nešťastie a túžby sa spojili do jediného výkriku.

- Dala by som čokoľvek za vlastné dieťa!!! Hocičo na svete!!! Ja musím mať dieťa, počujete?! Ja to nevzdám!!! Objednajte ma znova. A potom znova. Nasaďte mi tie najdrahšie lieky, zavolajte na moje náklady špecialistov aj z druhého konca sveta, robte, čo chcete, ale ja jednoducho musím mať dieťa!

Doktor Crawford bol vo svojom povolaní zvyknutý na hystériu. Pokýval hlavou.

- Ako chcete, doktorka. Objednám vás znova. Ale nepomôže to. Videl som výsledky a...

Schmatla ho za rukáv bieleho plášťa a potriasla ním.

- Doktor, vy to nechápete. Ja to dieťa musím mať!

Inak sa zblázni. Spácha samovraždu. Bez dieťatka je jej život o ničom.

Doktor Crawford stíchol a ona sa mu zahľadela do tváre, na ktorej bol odrazu zvláštny výraz.

- Posaďte sa ešte, doktorka. – povedal s takým dôrazom, že bez reptania klesla späť do kresla.

- Zvláštne, že ma to nenapadlo skôr. – dumal lekár a v Julianne jeho slová zažali iskričku nádeje.

Doktor na ňu pozrel a povedal.

- Viete, priviedli ma na to vaše slová. Poznám totiž už iba jednu osobu, ktorá túži po potomstve tak veľmi, ako vy. Myslím, že táto osoba by vám mohla s vaším problémom pomôcť.

Julianna vytreštila oči a iskrička sa zmenila na ohňostroj nádeje.

- Môže mi pomôcť otehotnieť a donosiť vlastné dieťa?

- Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorú by nedokázala. – zašomral doktor a vytiahol vizitku z peňaženky.

- Tu je telefónne číslo. Zavolajte tam. A povedzte, že som vás odporučil ja.

To mu na výplatnej listine Megan Gaylanovej určite vynesie pekné prémie. Netušil, čo je tá žena zač, ale dokázala veci, ktoré by reálne mali byť nemožné. Stretol sa s ňou iba niekoľko krát, ale neušlo mu, ako neustále komanduje a šikanuje zvyšnú časť rodiny ohľadom pravnúčat. Bola nimi posadnutá, skoro ako jeho aktuálna pacientka. A za roky ich spolupráce už dokázala, že by dokázala vymámiť teľa z jalovej kravy. Doslova.

Platila mu každý mesiac, aby jej raz za rok či dva dodal informácie, ktoré chcela. A za takú sumičku, akou ho mesačne oblažovala, mohli etika aj lekárske tajomstvo ísť dočerta. Vedel, že Megan Gaylanová takto platí špecialistov z najrôznejších odvetví a on je v celom tom súkolí len malá ryba. Tá žena doslova nasávala informácie ako špongia. Ako s nimi nakladala ďalej, netušil a bolo mu to jedno. A chorobopis jeho pacientky patril presne medzi také informácie, po ktorých pátrala.

Keď jeho pacientka horlivo siahla po vizitke, uhol s rukou a varovne zdvihol prst.

- Aby bolo jasné, doktorka. Toto musí zostať medzi nami. Tá osoba nie je oficiálny lekár, ani partner našej kliniky. Dávam vám súkromný tip, lebo pevne verím, že vám to môže pomôcť. Ale z profesionálneho hľadiska som o Megan Gaylanovej nikdy nepočul, dobre?

- Zachovám absolútnu diskrétnosť, doktor Crawford. ! – vyhlásila Julianna rozhodne, siahla po vizitke a pritisla si ju na srdce.

- Spriahnem sa aj s diablom, aby som mala dieťa.

Zvláštne, doktor Crawford mal neodbytný pocit, že presne to práve urobila.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok