.

Kapitola 10

Kapitola 10

Kieran sa stal policajtom a neskôr šerifom preto, lebo vyznával určité pravidlá a veril, že ľudia sú ľuďmi len dovtedy, kým ich dodržiavajú. Všeobecne platné pravidlá, pravdaže. Striktne sa nimi riadil v pracovnom, i osobnom živote. Kým majú dvaja ľudia sex, mali by spolu chodiť, trochu sa spoznať, v ideálnom prípade by sa mali najskôr zosobášiť, o tom bol presvedčený.

Ibaže po Skylarinom vyhlásení šlo celé jeho presvedčenie dočerta.

Telo mal po ich bozkávacom extempore v jednom ohni a jediné, na čo bol schopný myslieť, bolo, ako sa zbaviť Daltona a pod akou zámienkou vystrnadiť Janine z kancelárie na tak dlho, aby bol schopný strhať zo Skylar šaty a zmocniť sa jej na svojom pracovnom stole vo všetkých mysliteľných polohách.

Aj na pozadí všetkých možných nemravných fantázií si stihol všimnúť, že táto mladá žena skvele šoféruje. GMC ostro rezalo zákruty a hoci bez debaty prekračovalo povolenú rýchlosť, nenadskakovalo na hrboľoch, ale sedelo na zľadovatenej ceste s takou istotou, akoby sa vznášalo vo vzduchu po nejakej presne vytýčenej trase.

Kieran sa zviezol pohľadom po Skylarinej tvári, v ktorej bol doteraz zrejmý rumenec. Oči zvláštnej, medovej farby sa jej leskli a pootvorenými perami dýchala stále trochu zrýchlene. Vyzerala do poslednej bodky ako žena, ktorá má záujem o sex. Takmer nahlas zastonal a vynaložil všetku svoju vôľu, aby ju neprinútil znova zastaviť auto na ceste a nerozdať si to s ňou priamo tam.

Skylar mlčala a pokúšala sa rozdeliť svoju pozornosť medzi usmerňovanie toku vzduchu, ktoré jej pomáhalo šoférovať, muža vedľa seba a vlastné pocity.

Vzrušenie, ktoré pocítila, keď mu prebehla palcom po perách, sa nedalo porovnať s ničím, čo doteraz zažila.

Bolo to ako výbuch, ako explózia ohromného množstva vášne, ktorá sa v nej ukrývala. Bola ako sud s pušným prachom a Kieran bol tou povestnou iskrou.

Dotyky jeho rúk v nej zapaľovali oheň, ktorý hrial väčšmi, než africké slnko, ktoré tak milovala. Nie, nehrial. Spaľoval. V ohni vlastnej vášne, ktorú v nej Kieran prebudil, by mohla zhorieť na popol.

Myslela si, že nebezpečenstvom v tomto hranom vzťahu bude fakt, že Kieran nie je hlupák a mohol by jej hru odhaliť. Ale skutočným nebezpečenstvom bolo to, že ona sama sa dá tou hrou natoľko pohltiť, až by zabudla, že je to iba hra, iniciovaná jej babičkou.

Pretože stačilo, aby sa jej Kieran dotkol a jediné, po čom túžila, bolo padnúť pred ním na chrbát a čakať, kedy ju jeho telo naplní.

V podstate túžila presne po tom istom, ako babička, hoci z iných príčin. Tá zhoda myslenia by ju mala vystrašiť, alebo naštvať. Babička Megan nebola práve jej detským vzorom, nemala jej plagátmi oblepenú detskú izbu. Bola skvelá vodkyňa klanu, perfektná matriarcha, ale nebola človekom, ktorému by sa Skylar chcela podobať. Bola príliš tvrdá, príliš praktická, dokonca tak, že pôsobila bezcitne, hoci Skylar vedela, že to nie je pravda. Babi ich milovala tak, ako ich milovať vedela. Ale ktoréhokoľvek z nich by obetovala pre dobro celej rodiny. Nič viac, nič menej.

Napriek tomu Skylar pocítila k babičke istý drobulinký záblesk vďačnosti. Ak je Skylariným osudom mať deti, s nikým by ich nemala radšej, než s mužom, ktorý sedí vedľa nej a ktorý prinútil jej telo spievať.

Pri prvých domoch v St. Mary Skylar spomalila a veľmi pomaly nechala mágiu zvinúť sa v jej vnútri. Keby to urobila naraz a rýchlo, auto by znateľne podskočilo. Takto Kieran nespozoroval nič.

Zastavili pred policajnou stanicou a Kieran vystúpil, aby obišiel auto a galantne jej otvoril dvere.

Kým to robil, rýchlo si pripomenula, prečo je tu.

Pomilovať sa s ním, odviesť jeho pozornosť a v príhodnej chvíli sa obzrieť po dôkaze, že Montana je teritóriom šabľozubého leva. Ak ho objaví, treba ho zničiť, ak možno nenápadne. Ak nie... môže sa sem vrátiť v noci. Mitch by jej určite rád urobil krytie. Scotta požiadať nemôže, ten je zaneprázdnený svojou sestričkou a hoci by rada mala po boku ďalšiu mačku, pre tentoraz postačí medveď. Ak nie, stále je v dome dosť ďalších Strážcov, aby sem mohla prísť a prakticky bez rizika prehľadať šerifovu kanceláriu...

V tej chvíli Kieran konečne dokončil okruh okolo prednej časti GMC a otvoril jej dvere. Pohľad jeho očí v nej znova zapálil ten oheň, o ktorom sa mylne domnievala, že počas cesty trochu vyhasol. Obdarila ho úsmevom, z ktorého sa mu zatočila hlava a vystúpila.

Kieran si odkašľal, až teraz si uvedomil, že odkedy ich Dalton vyrušil, ani jeden z nich neprehovoril ani slovo. Príliš sa zaoberali vlastnými myšlienkami, takže v aute vládlo ticho.

Kieran otvoril ústa, ale Skylar ho predbehla. Dovolila svojej túžbe, aby sa jej odrazila v očiach a tým vzala Kieranovi dych.

- Nehovor mi, že to nechceš. – povedala ticho.

Nechce?! Ježiši, najradšej by si ju vzal rovno tu, opretú o kapotu auta uprostred ulice! A to nikdy predtým na divákov nebol!

- Si si istá? – spýtal sa radšej, aby nemusel komentovať jej slová.

Oblizla si pery.

- Som veľké dievča, Kieran. Viem, čo chcem.

A ak to mohol posúdiť, tvrdo si za tým šla. Zvlášť keď sa mu pri vystupovaní obtrela zadočkom o príslušné miesta a on sa takmer zložil. Obzrela sa na neho cez plece a usmiala sa roztúženým úsmevom.

Napodiv mu pripadal oveľa úprimnejší, než tie, ktorými ho očarila pri ich prvom stretnutí. Mal pocit, že postupne odhadzovala masku, pod ktorou bola skutočná Skylar. Nemal by ísť do toho tak po hlave. Mal by najskôr zistiť, aká je, čo sa v skutočnosti ukrýva za jej peknou tváričkou...

Samozrejme, o tomto všetkom rozmýšľal len Kieranov mozog. Ten druhý orgán v jeho nohaviciach si však mlel stále to isté: pusť ma na ňu, počuješ, stiahni zo mňa ten prekliaty zips a pusť ma na ňu!!!

Skylar ho celkom prirodzene chytila za ruku a dotyk jej drsnej dlane rozhodol celý spor. Kieran zistil, že pre tentokrát sa prikláňa skôr na stranu obyvateľa jeho slipov, než lebky.

Ruka v ruke kráčali po čerstvo odmetenom chodníku ku dverám. Skylar vôbec nevnímala zimu, ktorá jej prenikala až na kožu, hoci inokedy by nešetrila nadávkami. Teplo Kieranovej dlane, zvierajúce jej prsty, ju hrialo hlboko v jej vnútri. Čo je na ňom také odlišné? Je to naozaj len tým, že levicu v jej vnútri oslovuje alfa samec, ozývajú sa v nej jej praveké inštinkty vybrať si najsilnejšieho partnera? Preto sa doteraz nezamilovala do žiadneho z tých mužov, s ktorými chodila? Lebo jej pripadali slabí? Slabší, než ona?...

Kieran otvoril solídne drevené dvere a zvnútra ich privítal závan tepla. Janine očividne nastavila kúrenie na maximum, čo inak robila vždy, keď bola na stanici sama.

Jej stôl stál presne oproti dverám, takže každý, kto prichádzal, sa automaticky dostal do jej zorného poľa. Vyvažovalo to jej hluchotu – nikto okolo nej nemohol ku Kieranovi prekĺznuť tak, aby o tom nevedela.

Aj teraz okamžite zdvihla hlavu a privítala svojho rytiera priateľským úsmevom.

- Kieran! Už ste naspäť? Á, slečna Gaylanová, však? - dodala rovnako priateľským tónom, keď zazrela Skylar, no jej úsmev o trošku pohasol.

- Musíme so slečnou spísať zápisnicu. Jej auto dnes ráno objavil Dalton v Medvedej zátoke. – vysvetlil Kieran priškrteným hlasom.

Uprene mu hľadela na pery a prikývla.

- Samozrejme. Prinesiem formuláre!

Kieran zovrel Skylarinu ruku, akoby si vôbec neuvedomoval, že tým gestom pritiahne Janininu pozornosť práve na ne.

- To je v poriadku, Janine, zvládnem to sám. Pokojne choďte na obed.

- Na obed? Nie je to priskoro? Ja by som... – začala ochotne, keď jej padol zrak na ich prepletené prsty. Nechala vetu vyznieť do stratena.

Potom nahodila svoj najlepší profesionálny úsmev.

- Ale keď tak nad tým uvažujem, už som poriadne hladná. Ste si istý, že to zvládnete? Ak áno, šla by som hneď.

Vďakabohu, že jeho sekretárkou je práve Janine! Pomyslel si Kieran vďačne. Nevisela na ňom ako na svojom majetku, nebola panovačná, ani žiarlivá. Naopak, v jej očiach zazrel iskričky, akoby mala radosť aj za neho. Bola skvelá.

Janine nečakala na odpoveď, ale schmatla kabelku a prešívanú vetrovku. S tichým „tak zatiaľ“ sa vytratila a Skylar s Kieranom osameli.

Kieran sa okamžite pobral k vysielačke vo svojej kancelárii a Skylar ho nasledovala.

Rozopla si vetrovku, ktorú v tejto prekúrenej miestnosti nepotrebovala a sledovala, ako sa Kieran spojil s Daltonom.

- Mám nového podozrivého ohľadom toho kradnutého GMC. Zašiel by si za Frankiem Alterom a omrkol, čo je nového v jeho garáži?

- Fankie? – zapraskal z vysielačky Daltonov hlas.

- No iste, že ma to hneď nenapadlo! Minulý rok ukradol skúter, rozobral ho a...

- Ja viem, Dalton. Proste tam skoč, dobre? Ak bude treba, pritlač na neho, ale zatiaľ je to len v štádiu môjho tušenia, tak nebuď príliš sebaistý.

- Jasné, šéfe, som na ceste.

Kieran zrušil spojenie a povedal Skylar.

- Cesta k Frankiemu mu potrvá aspoň pol hodinu, ďalšiu polhodinu má na cestu späť a chvíľu sa tam iste zdrží.

- To je dobre. – usmiala sa Skylar a jediným plavným pohybom vyhupla na Kieranov stôl.

Kieranov prst stuhol na tlačítku vysielačky, keď si začala rozväzovať šnúrku, ktorá sťahovala výstrih jej tuniky. Pritom neprerušila očný kontakt a len čo bola hotová so šnúrkou, urobila to isté s opaskom.

Kieran cítil, ako mu v nohaviciach stúpa tlak a pokúsil sa nasledujúci hovor vybaviť tak rýchlo, ako to len bolo možné.

- Terence? Kde si?

Vysielačka zapraskala hlasom druhého policajta v dokonalom súzvuku so zipsom Skylariných čižiem. Tie sa vzápätí ocitli pod stolom a Kieran naprázdno prehltol, keď mu predviedla svoje úžasne dlhé nohy.

- V kaviarni u Codyho Ellena, šéfe. Dávam si prvú dnešnú kávu a oneskorené raňajky. Prečo? Potrebuješ ma?

- Nie, práve naopak.

Skylar stále hľadiac do Kieranovej tváre vzala do rúk okraje tuniky a pomaly si ju vyhrnula a pretiahla cez hlavu.

Kieran mal čo robiť, aby sa udržal pri vysielačke, keď mu poskytla pohľad na svetloružovú podprsenku. Zahákla palce o pás nohavíc a na perách sa jej pohrával zvodný úsmev.

- Od rána si mal toho dosť, pokojne si daj raňajky, aj kávu, aj obed, čo chceš. Mám teraz na stanici výsluch, takže máš čas.

- Ak treba, prídem! – ponúkol sa Terence nič netušiac.

- Nie, zvládnem to. – Kieran sledoval, ako nohavice kĺžu po hladkých, opálených stehnách nadol a nemohol odtrhnúť zrak od Skylarinho krásneho tela.

- Okej! – mladý policajt ešte čosi potešene hovoril, ale Kieran odložil vysielačku a Terencov hlas zmĺkol.

Skylar sa provokatívne uvelebila na Kieranovom stole len v podprsenke a nohavičkách. Vystrela k nemu ruku a zašepkala:

- Poď ku mne!


Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok