.

Kapitola 10

Kapitola 10

Sam otvoril oči a zistil, že hľadí na strop. Vonku sa slnko skláňalo k západu, to pochopil, keď si uvedomil, že do miestnosti prúdi oknami mäkká oranžová žiara. Cítil sa...normálne. Vo svojej vlastnej koži. Nezmietala ním horúčka, svet sa čudne nerozmazával a krv mu besne netepala v spánkoch. Cítil sa len slabý a vyčerpaný. Nič, čo by nenapravilo pár hodín spánku.

Pootočil hlavu a stuhol.

Vedľa jeho lôžka bola postavená stolička, na nej sedela Victoria, hlava jej spadla na prsia a modré vlasy jej zakrývali tvár. Oči mala zatvorené, dýchala pokojne a pravidelne. Spala. Jedna ruka jej voľne visela pozdĺž tela a končekmi prstov sa takmer dotýkala mokrého uteráka, ktorý ležal na podlahe – pravdepodobne jej vypadol z ruky, keď zaspala. V spánku sa napoly zosunula zo stoličky, takže keď sa zobudí, bude ju asi bolieť chrbát, uvedomil si.

Putoval očami po spiacej Teriánke a neveril vlastným očiam, keď zistil, že má voľné ruky. Musela objaviť kľúč v skrinke nad umývadlom.

A aj tak neutiekla, preletelo mu mysľou.

Nebol v stave, aby jej v tom zabránil. Dokonca si matne spomínal, že ju žiadal o pomoc. A ona mu pomohla.

Zostala tu, panebože, ona ho ošetrovala! Tým mokrým uterákom sa zrejme pokúšala zraziť mu horúčku!

To nie je možné! Teriáni predsa nepoznajú súcit, ani zľutovanie s ľudským druhom! Živia sa inteligenciou a robia z ľudí bláznov!

Odrazu mu pred očami vyvstal obraz Victorie, ako sa napcháva sendvičom, ktorý bol inteligentný asi ako kus kameňa.

Pohľad mu opäť padol na uterák na zemi. Ona mu ním pravdepodobne trela tvár. Snažila sa znížiť horúčku, v ktorej sa zmietal. Možno by sa z toho dostal aj bez jej pomoci. Ale možno nie. Možno mu zachránila život.

A on bol jej nepriateľ.

Chystal jej smrť.

Prepadol ho taký pocit viny, až mu prišlo zle od žalúdka.

Naposledy sa takto cítil, keď....

* * *

Plukovník Jared Storbes bol vždy Samovým priateľom. Aspoň si to Sam myslel, kým ho nevidel strkať jazyk až do krku žene, ktorú miloval. Zoznámili sa cez Lindu, pravdaže. Pracoval na vojenskej základni, kde bola zamestnaná aj Linda. Obaja muži čoskoro zistili, že majú toho veľa spoločného. Obaja vášnivo milovali lesy, turistiku a kempovanie v divej prírode. U Sama to bolo dané jeho druhou podstatou, u Jareda záľubou v divočine.

Medzi nimi sa vyvinulo priateľstvo, aké sa zvyčajne vyvinie u mužov, ktorí zdieľajú nadšený záujem o určitú vec a vyznávajú podobné hodnoty. A zaujímajú sa o tú istú ženu, ako Sam pochopil.

Keď hľadel na Lindu, ako sa s Jaredom bozkáva, mal pocit dvojitej zrady. Po prvé, ona by nemala bozkávať nikoho, len jeho! Po druhé, Jared bol predsa jeho priateľ! Sam mu ukázal prsteň, ktorý pre Lindu kúpil. Jared mu ako prvý blahoželal k blízkemu zasnúbeniu. A teraz, ani nie dva týždne od toho blahoželania, tu stojí a oblizuje Lindu, akoby to tak bolo odjakživa.

A vtedy to Sam pochopil.

Bolo to odjakživa.

Linda spávala s ním a spávala aj s Jaredom. A možno si v posteli uťahovali z naivného hlupáka, ktorý si myslel, že ho Linda miluje.

Samove srdce sa rozpadlo na kusy, keď zízal na pohvizdujúceho si Jareda, ktorý mieril k džípu. Stisol kľučku a vystúpil z auta.

Jared ho zazrel a stuhol na mieste.

Sam k nemu vykročil a všimol si, že na Jaredovej tvári už nesvieti priateľský úsmev.

Zastal od neho na desať metrov a ticho, chrapľavo sa spýtal.

- Prečo, Jared?

V Samovej tvári muselo byť niečo, čo plukovníka varovalo. Vytreštil oči a siahol po zbrani, ktorá mu visela na opasku.

Neskoro. Samova mágia z neho bláznivo vyletela a zmenila ho za bieleho dňa priamo pred Lindiným domom na obrovského pravekého vlka – do jeho najhroznejšej formy.

V tom okamihu sa stali tri veci naraz.

Jared vytiahol zbraň, Sam zaútočil a dvere na dome sa otvorili a z nich vyletela Linda.

Bola rýchla. Musela byť.

- Nie!!! – zvrieskla a hodila sa pred Jareda, aby ho ochránila vlastným telom.

Sam už bol vo vzduchu, uprostred skoku, ktorý mal skončiť plukovníkovou smrťou. Mal len zlomok sekundy, aby si uvedomil, že pred Jaredovým telom stojí Linda. Jeho krehká Linda.

Bleskurýchlo sklapol čeľuste, pripravené zahryznúť Jaredovi do krku, takže keď do Lindy narazil, iba ju zvalil na zem.

Súčasne s tým sa ozval výstrel. Sam na okamih stuhol. Aj Jared stuhol. Zbraň mu vypadla z ruky.

Sam sa zdvihol z Lindinho tela.

Ale ona sa nehýbala. Spod jej tela sa začala šíriť krvavá kaluž a jej vytreštené oči sa upierali na oblohu, tak vyčítavo, tak prekvapene...

Jared pozrel na obludu pred sebou a potom na zbraň, ktorá mu ležala pri nohách.

- Nie. Nie!!! To nie je pravda!

Cúval k autu, v tvári výraz absolútnej hrôzy a popretia, no Sam si ho už nevšímal. Prinútil mágiu, aby sa stiahla, zmenil sa späť do ľudskej formy a padol na kolená k Lindinmu mŕtvemu telu. Divoko vykríkol a tvár sa mu skrivila žiaľom i zúfalstvom. Nech bola akákoľvek prelietavá, miloval ju!

Vtedy po prvý raz pocítil tie príšerné výčitky svedomia.

A vtedy kvôli nej po prvý raz vrátil čas.

Len aby zistil, že urobil chybu a bolo by lepšie, keby Linda zostala mŕtva.

* * *

Sam sa otriasol a zahnal strašnú spomienku. Victoria mala Lindinu tvár, ale nebola to Linda. Natiahol ruku a dotkol sa – po prvý raz sa dobrovoľne dotkol – Teriánkinej ruky.

Zažmurkala a zívla. Potom jej pohľad padol na Samovu ruku a stuhla.

- Tak si to zvládol. – povedala ticho a spod závoja modrých vlasov na neho pozrela.

Sam priškrtene odvetil.

- Dostala si ma z toho.

Zľahčujúco pokrčila plecami.

- Možno by si sa z toho dostal aj sám.

Jej úprimnosť ho prekvapila. Vedel, že by ho možno horúčka opustila aj bez jej pomoci, no nečakal, že by to Victoria pripustila. Myslel si, že bude požadovať niečo na oplátku a vyzdvihovať vlastné zásluhy.

- Prečo? – spýtal sa. Vlastný hlas mu znel cudzo, chrapľavo.

Zadívala sa na neho, akoby sa zbláznil.

- Pretože si o to poprosil. A pretože si to potreboval.

- Ale ty si Teriánka! – namietol, akoby to vysvetľovalo jeho údiv nad jej činnosťou.

- Och naozaj? Ešte dobre, že si to zbadal, sama by som na to nikdy neprišla! – zašomrala ironicky.

A v tej chvíli jej to docvaklo.

Pozrela na neho a vytreštila oči.

- Ty si myslíš, že som zabijak, však? Že my všetci sme zabijaci bez srdca!

Sam sa s námahou zdvihol a oprel sa o lakeť.

- Isteže ste.... možno až na teba. Zachránila si mi život, Terry.

- Victoria. – zavrčala.

- Nemusela si to robiť. Napokon, vašou prácou je zabíjať ľudí, nie?

- Nie, ľudí nie. – odsekla.

- Iba Strážcov, ktorí bránia Rovnováhe nastoliť vo vašom svete poriadok. Oberáme vás o neprávom nadobudnutú inteligenciu, nie o životy! O tých rozhoduje Rovnováha. Buď ste, alebo nie ste živočíšny druh, ktorý má šancu na prežitie. Ak budete mať prirodzených nepriateľov, ako sú veľké šelmy, možno vyhyniete. A možno nie. To je otázka Rovnováhy a prirodzeného výberu. Ale s inteligenciou ste dostali nespravodlivú výhodu pred všetkými ostatnými. My to len naprávame. Naším cieľom je svet, aký by mal byť. Nie sme zabijaci!

Sam počúval tú triádu s vytreštenými očami. Potom sa rozosmial.

- Ty vážne veríš všetkým tým kecom, ktoré si mi tu práve povedala?!

Victoria po ňom hodila mokrý uterák, ktorý ho pleskol do tváre.

- Si príjemnejší spoločník, keď si mimo, Samuel Gaylan!!!

Smiech prestal, ako keď utne.

- Poznáš moje meno? – spýtal sa obozretne.

- Vieš, koľko kecov si mi narozprával ty, kým si blúznil v horúčke? – vrátila mu.

To vysvetľovalo, odkiaľ vie, ako sa volá.

- Čo som ešte narozprával? – spýtal sa opatrne.

Neváhala s odpoveďou ani sekundu.

- Povedal si, že ma miluješ.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok