.

Kapitola 10

Kapitola 10

Robin pripomínala tigra v klietke oveľa väčšmi, než on sám. Toto zistenie ho pobavilo. Pochodovala sem a tam vo svojej sterilnej čierno-bielo-sivej obývačke, občas sa zastavila, aby mrkla na hodinky a mašírovala ďalej.

Nemohla ho vidieť. Aj keby prišla na bláznivý nápad, že Scott visí za oblokom z lana, ktoré priviazal na streche, pred jej pohľadom ho ukrývala tma. On ju v osvetlenom byte videl ako na dlani, ale ona jeho nie. Pre Scotta to predstavovalo zaujímavé divadlo.

Natiahol ruku a zaklopal hánkami na sklo.

Okamžite zastala, logicky pozrela ku dverám a vykročila k nim. Zaklopal znova. Tentoraz sa bez váhania zvrtla správnym smerom a čokoládové oči vytreštila na oblok takým úžasným spôsobom, že sa Scott neovládol a zachechtal sa.

Pritlačil svoju tvár ku sklu, aby ho videla a ústami naznačil:

- Ahoj.

Robinine oči sa zúžili a vyrazila k obloku. Okamžite ho otvorila a zasyčala.

- Zbláznil si sa?!

- Nie. – usmial sa srdečne Scott, pohojdávajúc sa na lane ako pavúk.

Netrpezlivo ho schmatla za bundu a vtiahla dnu. Vydýchla si, až keď už bolo okno zasa bezpečne zatvorené a lano sa voľne pohupovalo za ním.

- Sme na dvadsiatom ôsmom poschodí!!! – pustila sa do neho.

- Mohol si zletieť! Mohol si sa zabiť! Kriste, si šialenec!!!

Scott namiesto vysvetľovania urobil dva kroky a strhol ju do náručia. Keď sa zmocnil jej úst, pocítila, ako sa z jej kolien znovu stáva želatína a ochabla v jeho objatí.

Odtiahol sa a usmial sa jej priamo do očí.

- Chcel som ti ukázať, čo budeš musieť zvládnuť, keď chceš dnes ísť so mnou.

Robin sa malátne dívala do jeho očí a videla v nich prebleskovať modré iskričky. Ten muž bozkáva ako boh! Mal by tie bozky plniť do škatuliek a predávať, bol by z neho milionár! A tá jeho príjemná vôňa...omamovala ju, fascinovala... moment... čo to hovoril?...

- Čože?! – zajačala.

Veľmi rýchlo sa spamätala a pichla ho prstom do hrude.

- Chceš ma odradiť, však? Lebo ak áno...

Scott pokrútil hlavou.

- Jasné, že ťa chcem odradiť! Nie je to aktivita, na ktorú si zvyknutá. Ale ak sa nedáš, bude fér vedieť, do čoho ideš. To, čo som ti práve predviedol, bude len prvá časť plánu.

Robin pozerala, ako si z pleca strhol vak a rozviazal ho. Vytiahol valcovitý obal na spisy, posadil sa na dlážku a pozrel na ňu.

- Tak ako? Nerozmyslela si si to?

Vzdychla.

- Tak ukáž.

Sadla si oproti nemu na koberec a sklonila sa nad papiermi, ktoré práve rozbaľoval. Boli to plány budovy FC.

Scott sa zaujato nahol dopredu a vysvetľoval.

- Toto je budova, kde sú záznamy o tej ich Sally. Asi by som mal povedať – o projekte LKC – 2500. To je výrobný názov toho zariadenia.

Fascinovane vytreštila oči.

- Odkiaľ máš takú informáciu?

Od informátorov, ktorých má rodina po celom svete. Tie slová sa mu nebezpečne tisli na jazyk a on sa musel neustále kontrolovať, aby z neho nevypadli.

- Nerád by som o tom hovoril. – povedal namiesto toho.

Robin nadvihla obočie a on pokrčil plecami. Radšej sa vrátil k plánom na dlážke.

- Za projekt LKC – 2500 je zodpovedný Stephen Hoods, vedúci výskumu. Nepodarilo sa mi zistiť, či sú tie záznamy v jeho počítači, ale logicky by nemali byť nikde inde. Prinajmenšom čiastočné záznamy. Ale ak nenastala nijaká zmena plánu, tebe nejde o kompletku, však?

Pokrútila hlavou.

- Chcem len vedieť, ako sú s tým ďaleko a či je ich projekt lepší ako náš.

Scott prikývol.

- Pravda. Takže kancelária pána Hoodsa je tu. – ďobol perom do plánov.

Robin zaostrila na drobučké písmená a číslice na pláne.

- Tridsiate poschodie.

Scott sa veselo uškrnul.

- Takže príchod k tebe bol taká generálka.

Robin sa však mračila a začínalo jej dochádzať, že spolupráca so Scottom nebude prechádzka ružovou záhradou. Totiž, to tušila už aj predtým, ale to ešte nevedela, že sa od nej čaká lozenie po stenách budov!!! Toto Liam Patterson určite nemal na mysli, keď jej nariadil spolupracovať s ním.

Zdravý rozum na ňu doslova jačal, aby sa na to vykašľala a nechala Scotta robiť jeho prácu. Lenže čosi, nejaká malá čiastočka v nej, ticho namietala. Nepočula jej argumenty, ale cítila ich... cítila to kdesi vo vnútri, ako drobnú iskričku vzrušenia a adrenalínu.

Jej život bol presne nalinkovaný. Na vzrušenie a adrenalín, na nejaké dobrodružstvo v ňom nebolo miesto. Rosario ju dostatočne poučila, že dobrý život je taký, ktorý poskytuje bezpečie. A to rozhodne nezahŕňalo lezenie po stenách, akoby bola Spidermanom!!!

A predsa, keď pozerala ponad plány do tej mužnej tváre, čosi ju k nemu ťahalo. Stále bližšie, bližšie, posielalo ju za ním hoci na kraj sveta...alebo na strechu FC, čo bolo podstatne bližšie. Počula tú malú čiastočku, ktorá prehovorila jej ústami.

- OK. Ak vynecháme skutočnosť, že nemám poňatia, ako sa s tým postrojom narába, čo bude ďalej?

Scott sa poškrabal na brade a zatváril sa skrúšene.

- Vieš, zlatko, to je prostriedok toho plánu. A mám taký pocit, že sa ti nebude páčiť ani začiatok.

Vzdychla, ale poddala sa inštinktu.

- Tak to vysyp. Čo môže byť horšie, než zlaňovať budovy?

- Preliezať z jednej na druhú? – spýtal sa nevinne.

- Hovor vážne! – pretočila očami.

- Hovorím! – ohradil sa.

A potom jej vysvetlil celý plán.

Robin na neho zízala s rozšírenými zorničkami a sánka jej s každým jeho ďalším slovom klesala hlbšie a hlbšie.

Blázon. Cvok. Samovrah. Totálny, absolútny šialenec.

- Toto nemôže vyjsť, Scott! Obaja sa zabijeme! – vyhŕkla, len čo skončil a spýtavo sa na ňu zahľadel.

- Nerobím to po prvý raz, zlatko. Ja to rozhodne zvládnem. Ale ak sa na to necítiš...

Pokrčil plecami a čakal, že ho aj s jeho plánom pošle dočerta. Namiesto toho videl, ako sklonila hlavu a chvíľu uvažovala.

- Tak dobre. – povedala napokon pomaly.

- Ak si si istý, že je to bezpečné...

- To teda nie je. – informoval ju.

- Povedal som len to, že ja to zvládnem.

Robin pretočila oči.

- Nechytaj ma za slovíčka.

V tej chvíli po nej skĺzol takým žeravým pohľadom, že takmer omdlela.

- A za čo by som ťa mal chytať? – spýtal sa náhle chrapľavým hlasom.

Robin pochopila. A prijala to. Pomaly si stiahla zips na čiernom saku a zvodne sa usmiala.

- Mala by som pár nápadov...ak máme čas.

Scottove oči sa prilepili na kúsok odhalenej pokožky medzi oboma stranami zipsu.

- Máme čas. Toľko, koľko len budeš chcieť.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok