.

Kapitola 10

Kapitola 9

Nico sa preháňal po okolí takmer celý deň, kým ho definitívne nepremohla únava. Tá žena ho rozčuľovala. Zdalo sa, že na ňu vôbec nezapôsobil a ak áno, tak vôbec nie dobrým dojmom.

V duchu zaškrípal zubami a nahlas zavrčal. Prečo sa správa tak odťažito?! Je atraktívny, vtipný, šarmantný, tak prečo sa jej nepáči? Prečo s ním nechce tráviť svoj čas?

Dobehol späť k domu a premenil sa, aby mohol stlačiť kľučku – byť levom bolo síce super a on to miloval viac, než svoju ľudskú polovicu, ale na niektoré úkony boli ruky jednoducho lepšie, než obrovské laby, schopné zabiť jediným úderom.

Letmý pohľad na hodiny v jedálni mu napovedal, že je pol štvrtej – ostávala necelá polhodina do svadby.

Zaregistroval akýsi ruch hore na poschodí a zamieril za zvukmi. Dvere Skylarinej a Kieranovej spálne boli zatvorené, ale pravdepodobne sa za nimi nedialo nič zaujímavé, pretože odtiaľ začul štebotať Kevina.

Rhiannonine dvere boli rozčapené dokorán a on z chodby uvidel sesternicu i babičku, ako sa dohadujú nad svadobnými šatami jeho nevesty. Boli to obyčajné biele puzdrové šaty po kolená, pravdepodobne z Ashleyinej garderóby, ktorú tu vždy mala a pokiaľ Nico vyrozumel, v hádke sa jednalo o to, či rýchlo našiť nejaké ružičky, mašle a koráliky, alebo nie.

Nico zaškrabal na dvere a oprel sa o veraje. Rhiannon zvrieskla a ukryla šaty za chrbát.

- Ty ich nemáš vidieť pred svadbou!!!

Nico pretočil očami.

- Lebo čo? Čaká ma manželstvo bez lásky? Ups.

Babička zavrčala.

- Čo tu chceš, Nico?

Nadvihol obočie.

- Kde je?

- Kde asi? Spí u teba v izbe.

Nicova tvár sa rozjasnila. Má ju u seba v posteli a môže sa znova pokúsiť zaujať ju. Skvelé.

Vlastne ani nevedel, kedy prišiel na myšlienku, že svoju budúcu manželku zvedie. Buď to bol odpor voči strojovo mechanickým pohybom, bez akýchkoľvek emócií, ktoré mal na nej predviesť, pričom celá rodina by vedela, čo sa deje za zatvorenými dverami, alebo mu Julianna svojím nezáujmom hodila rukavicu, ktorú proste musel zdvihnúť.

Kým si v hlave ujasnil plán, babička zavrčala znova.

- Mohol by si tu láskavo prestať postávať?! Choď ju radšej zobudiť. Ak to chceme do štvrtej stihnúť, mala by sa pripraviť. Bobby už šiel po kňaza a Adreinne sa sťažuje, že už v tých šatách nevydrží ani minútu.

Nico sa uškrnul. Adreinne bola najkrajšia z jeho sesterníc a mala tiež najostrejší jazyk. V rodine zaujímala výnimočné postavenie hlavne vďaka svojmu talentu ovládať elektrickú energiu. Bola absolútne bez emócií a ľadovo chladná, hoci jej mrazivým zovňajškom občas prenikli lúčiky sarkastického humoru. A nenávidela šaty.

Obvykle chodila v čiernom koženom overale, v čiernom latexovom overale, v čiernom gumenom overale, alebo v iných overaloch, z ktorých každý jeden mohla kúpiť v sex shope, chýbal jej už len bičík v ruke, ako jej neraz povedal Nico. Sem tam za to vyfasoval blesk do zadku, ale stálo to za to, aby mohol chladnú sesternicu vytočiť.

Zamieril chodbou k svojej spálni a tešil sa, ako Juliannu zobudí.

Potichu otvoril dvere a zamieril k hromade prikrývok na svojej posteli. Z náhleho popudu sa zaškeril a nechal svoju mágiu, aby vytryskla cez póry jeho pokožky von a obalila ho zlatavou srsťou.

Potriasol hrivou, pristúpil k posteli, schmatol prikrývky a cúvajúc ich stiahol. Škoda, že sa s Rhiou nestavil, pretože takto tesne po prebudení sa Julianna neovládne a určite nádherne zajačí, keď zbadá v izbe leva.

Na jeho prekvapenie, keď stiahol prikrývky, čosi buchlo, ozvalo sa prekvapené zaprskanie a z hromady bielej látky sa vynorila hlávka tigríčaťa, ktoré na neho uprelo vyčítavý pohľad.

Sara? Ona spala so Sarou, keď bola v tigrej podobe? Nico cítil, ako do neho opäť vstupuje zlosť. Samozrejme, radšej by vedľa seba v posteli mala zvieracie mláďa, než jeho! Je tými deckami úplne posadnutá!

Zarazil sa, keď sa Sara vymotala z prikrývok a urazene zamierila k otvoreným dverám. Naozaj práve žiarlil na štvorročnú tigricu? Čo sa to s ním deje, dofrasa? Mal by sa tešiť, že ho táto žena nechce k sebe pripútať a nemieni sa nijako osobne angažovať v ich manželstve. Podrží mu a potom ho s ľahkým srdcom nechá ísť. Nebolo to presne to, po čom túžil? Tak prečo je taký nasraný?

Sara zmizla vo dverách a on si uvedomil, prečo je naštvaný na celý svet aj na Juliannu. Šlo o to „s ľahkým srdcom“. Bol dostatočne ješitný, aby mal pocit, že ho každá žena musí milovať. Dofrasa, páčila sa mu predstava, že on si odklusá do západu slnka, kým žena, ktorú opustí, si bude môcť vyplakať oči. Takýto systém totiž zaručuje, že keď sa mu raz uráči vrátiť, privíta ho s otvoreným náručím. Podľa Nicovej filozofie bol celý svet jeden veľký hárem, len si vybrať.

Lenže Julianna si vôbec nemienila oči vyplakať. Čo vyplakať! Pravdepodobne by nevyronila ani slzičku! Chá! Ešte pravdepodobnejšie na neho zabudne v momente, ako ociká tyčinku a zjavia sa jej dve čiarky. Nejaký Nico pre ňu prestane existovať. Veď sa mu už vyhrážala parohami! Dofrasa, malo by mu to byť jedno.

So zlosťou v očiach pozeral na spiacu Juliannu, ktorá sa po strate prikrývok trochu schúlila do klbka, ale spala ďalej.

A so škodoradostným pocitom otvoril čeľuste a z hĺbky hrude vyrazil najhlasnejšie, najstrašnejšie levie zarevanie, akého len bol schopný.

Julianna sa strhla a prudko sa posadila. Nevedela, čo ju zobudilo, ale jej podvedomie to muselo cítiť, lebo sa jej zježili všetky chĺpky na rukách a naskákala jej husia koža.

A potom uvidela leva. Ozajstného, živého leva, ktorý stál vedľa jej postele a keby sa postavila, siahal by jej po ramená. Obrovská mačka na ňu upierala svoje znepokojujúce oči a bez žmurknutia ju sledovala, akoby premýšľala o tom, ako mladá žena chutí.

Julianna už otvárala ústa k výkriku, keď si uvedomila, kde je a kto to pravdepodobne je. Nico. Jej budúci manžel. Zareagovala. Vždy mala rýchle reakcie. A medicína jej ich ešte vybrúsila. Občas na jej rýchlom rozhodnutí závisel život dieťaťa.

Spomenula si, ako jej Rhia cestou sem rozprávala o rodine, ako prirovnávala jej členov k zvieratám – a vedela, že to nebolo len prirovnanie. Spomínala Bobbyho a označila ho ako leva. Julianna sa v duchu uškrnula a nádych, ktorým naberala vzduch k výkriku, napokon využila pre vyslovenie vety:

- Bobby, miláčik, to si ty? Prečo sa sem takto prikrádaš, chceš, aby ťa tu našiel ten idiot Nico?! Hneď by si domyslel, ako to medzi nami je!

Nicov svet sa v tom okamihu zmenil, akoby videl cez červený filter. Zlosť, ktorá ním prenikla, bola žeravá ako láva.

Takže takto to je! Bratranec mu za chrbtom preťahuje ženu! Nečudo, že hovorila o parohách!!! On toho zasrana zabije!

Vyrazil z hrdla strašidelný rev a jedným skokom sa zvrtol, aby vyrazil po chodbe nájsť Bobbyho a roztrhať ho na márne kúsky. Urobil ďalší skok a.... rozpľaštil sa na zemi, keď ho čosi prudko zadržalo. Prekvapene sa obzrel a zistil, že Julianna ho stihla schmatnúť za dlhý chvost. Aj keď sa zaprela do dlážky zo všetkých síl, jeho sila ju zhodila na zem, kde ju vliekol asi meter a pol, jej váha ho však pri ďalšom skoku zastavila, pretože ho odmietala pustiť. To sa ho tá ženská vôbec nebojí?!

Zavrčal a Julianna sa postavila. Nepúšťala jeho chvost, obišla ho a odrazu ho bleskurýchlym pohybom schmatla za okrúhle ucho a silne ho stlačila.

- Nico, dofrasa, to nepoznáš, keď si z teba strieľam?! – skríkla na neho a potiahla mu citlivé ucho.

- Už aj sa premeň!

Akoby mu ostávalo niečo iné! Bolesť v ušnom lalôčiku Nica prinútila zavrčať, ale akosi nemal možnosť sa z jej zovretia vyslobodiť, ak jej pri tom nechcel ublížiť. A to rozhodne nechcel.

Nechal mágiu vsiaknuť späť do svojich žíl, kde sa mu rozospievala spoločne s jeho tepom a v tej chvíli mu Julianna pustila ucho, takže keď sa zmenil späť do ľudskej podoby, stála s rukami založenými na hrudi a krútila hlavou.

- Tvojho bratranca Bobbyho som zatiaľ ani nevidela. Rhia mi povedala, že je tiež lev, takže som si zažartovala na tvoj účet. Ber to ako pomstu za to prebudenie – nie som zvyknutá, že ma budí lev, ktorý mi reve rovno do ucha.

Nico sa ošil. Už mu docvaklo, že medzi ňou a Robertom by bol nejaký ten románik len veľmi ťažko. Julianna bola v Montane len pár hodín a keby sa niekedy náhodou s Bobbym aj stretla, babička by o tom vedela skôr, než sa rozhodla vydať ju za Nica.

- Ups. – povedal ticho.

Zlosť ho nadobro opustila a on na ňu uprel skrúšený chlapčenský pohľad, o ktorom dúfal, že zaberie.

- Chceš mi rovno vraziť, alebo mi zasa odpustíš?

Julianna sa uškrnula.

- To je v poriadku, naozaj.

Nico mal so ženami toľko úspechov hlavne preto, že rozumel ich tajnému slovníku. A vyhlásenie, že je niečo v poriadku, bolo jednou z najnebezpečnejších vecí, ktoré mohla žena vypustiť z úst. Znamenalo to, že má v úmysle dlho a úporne premýšľať, kedy a ako muž za svoj prešľap zaplatí. V Nicovi sa ozval varovný signál a pre istotu sa pokúsil zmeniť tému, hoci zo skúsenosti vedel, že žena dokáže konverzovať o jednom a zároveň myslieť na druhé.

- Babička ma poslala, aby som ťa zobudil. Kňaz je už na ceste sem a ona s Rhiannon ti pripravujú svadobné šaty.

Julianna si vzdychla.

- Mali sa ma spýtať. Nepotrebujem svadobné šaty. Už som to raz absolvovala a je zbytočné robiť to znova.

- Nechceš byť na chvíľu princeznou? – prekvapil sa Nico.

Rozhodne zavrtela hlavou.

- Jediné, čo chcem, je byť matkou.

Znova sa jej podarilo naštvať ho.

- Fajn. – zavrčal.

- Rob ako myslíš. Zariadim sa podľa teba. – a odišiel.

A tak, keď sa zišli dolu v jedálni pred čakajúcim kňazom, ženích mal na sebe džínsy a vyťahané tričko a nevesta bola oblečená v hnedom nohavicovom kostýme.

Kňaz pred nedávnom sobášil Rosario a Scotta, takže bol prekvapený, aký rozdiel je medzi týmito dvoma svadbami. Ani nevesta, ani ženích sa neusmievali a slová manželského sľubu odriekali strojovo, automaticky a rozhodne. Aký to rozdiel oproti zamilovaným pohľadom, ktoré si počas obradu vymieňali Scott a Rosario!

- Opakujte po mne. Ja, Nicholas Maddox Gaylan,

- Ja, Nicholas Maddox Gaylan... – opakoval Nico so zaťatým zubami.

-...beriem si teba, Julia Ann Richmondová...

Nico zdvihol obočie, keď počul pravé meno svojej manželky. Došlo mu, že ho nemá rada, preto si ho zmenila tým, že dve mená spojila. To mu dávalo ďalšiu muníciu a zaumienil si, že ju bude čo najčastejšie oslovovať jej plným menom.

- ...beriem si teba, Julia Ann Richmondová....

Julianna zaťala zuby, ale odolala túžbe vytrhnúť si ruku zo zovretia Nicovej dlane. Keď prišiel rad na ňu, vyslovovala svoj sľub rovnako rozhodne, bez emócií a chladne, ako Nico.

- Vyhlasujem vás za muža a ženu. – vydýchol si uľahčene kňaz, keď ten čudesný obrad napokon mali za sebou.

Pozrel na Nica.

- Môžete pobozkať nevestu, pán Gaylan.

Kňaz a zrejme a prizerajúca sa rodina očakávala, že prvý manželský bozk pána a panej Gaylanovcov bude rovnako chladný a neosobný, ako zvyšok obradu. Nico však všetkých prekvapil.

Obrátil sa k svojej žene, schmatol ju do náručia a prudko ju strhol k sebe. Julianna nestihla povedať ani ň a už mal jazyk v jej ústach.

Jeho chuť jej vybuchla na jazyku ako dobré víno. Nebol to nežný bozk. Bola v ňom vášeň, zlosť, hnev... bol to trest, nie zvádzanie. Jeho pery sa tvrdo prisali na jej a rázne sa do nej dobíjal, akoby jej chcel tým jediným bozkom povedať všetko to, čo cítil – a nebolo to šťastie novomanžela.

Julianna chcela v jeho náručí chladne stuhnúť, ale s úžasom zistila, že to nedokáže. Po tele sa jej rozlialo príjemné teplo a v jeho mocných rukách sa cítila ako bábka.

Ani nevedela ako, zdvihla paže a ovinula ich Nicovi okolo krku.

Nico prekvapene vydýchol, keď ucítil, že na jeho bozk odpovedá. Nevrátila mu tvrdosť, z ktorou sa zmocnil jej pier. Namiesto toho ho jemne pohladila jazykom a zaborila mu prsty do vlasov.

A jeho telo na jej chuť i odozvu zareagovalo. Jeho emócie v okamihu zmenili smer zo „zabiť a roztrhať“ na „schmatnúť a pomilovať“.

Zakašľanie kňaza – bohvie, koľké už! – ho napokon prinútilo odtiahnuť sa od manželky a pozrieť jej do tváre.

Oči mala zahmlené, neprítomné, pery lesklé a pootvorené, priam si pýtajúce ďalší bozk.

Odolal túžbe zmocniť sa ich znova a rozhliadol sa po tvárach svojej rodiny. Všetci vyzerali šokovane. A jemu to bolo úplne jedno.

- Blahoželať nám môžete neskôr. – oznámil im Nico, zohol sa a schmatol Juliannu pod kolenami a druhou rukou pod lopatkami, aby sa mu ľahšie niesla.

Zdvihol ju bez námahy a uškrnul sa, keď kňaz prekvapene zalapal po dychu.

- Prepáčte otče, ale ja a moja žena sme pred svadbou spolu nespali – ako dobrí kresťania. Iste teda pochopíte, keď vás teraz opustíme.

Kňaz začal čosi koktať, ale Nico si ho už nevšímal. S Juliannou v náručí zamieril ku schodom a o dve sekundy sa za nimi zatvorili dvere spálne.

Nemohli teda vidieť Meganin víťazoslávny úsmev, ktorý sa jej rozlial po tvári a ktorý rýchlo potlačila, aby nejako zdvorilo zahovorila vnukovo faux pas pred šokovaným kňazom, ktorého prívetivo odviedla k autu spolu s košíkom „svadobných koláčov“, ktoré v to ráno Rhia kúpila v Kalispelli, zatiaľ čo čakala na Juliannino lietadlo.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok