.

Kapitola 11

Tini, ak ťa teda za posledných 14 hodín nepiclo :-D - a dúfam, že nie - tak prajem všetkým a extra tebe príjemné čítanie! :-D

Kapitola 11

Alesia kráčala zasneženým chodníčkom v parku a dych sa jej zrážal pred ústami na biele obláčiky pary. Zavesená do Bobbyho sa však cítila príjemne. Jeho telo hrialo, hrialo tak, že by odprisahala, že tá bunda, ktorú má na sebe, má elektrické vyhrievanie. Bolo jej príjemne a hoci sneh jej vržďal pod nohami, vôbec jej nebolo zima.

Park bol takmer prázdny. Ľudia v tomto predvianočnom čase radšej sedeli doma a tešili sa z plameňov v kozube. V priateľskom mlčaní Bobby a Alesia mierili do stredu parku, kde pred niekoľkými dňami osadili obrovitánsku jedľu, ktorá žiarila tisíckami farebných svetielok.

- Nádhera. – vydýchla Alesia s úsmevom.

Pustila sa Bobbyho a vykročila dopredu, aby si strom lepšie prezrela.

- Áno. – súhlasil.

- Už čoskoro budem musieť ísť a nejaký stromček kúpiť aj pre mňa a starkého. – uvažovala nahlas.

- Ak chcete, priveziem vám tú najkrajšiu jedličku, akú v okolí domu objavím. – ponúkol sa Bobby. Odmenila ho širokým úsmevom, ale neprijala jeho ponuku.

Bobby sa díval a zaplavovalo ho zvláštne teplo, ktoré nemalo nič spoločné s jeho ohnivou mágiou. Táto žena prejavovala takú nákazlivú radosť zo života, až to bolo takmer nadprirodzené. A keď už to povie on, tak to niečo znamená. Alesia obchádzala okolo stromčeka a jej oči žiarili väčšmi, než svetielka a drobné ozdôbky na ňom.

Vzala konáre do rúk a zhlboka sa nadýchla ich vône. Bobby pristúpil k nej a ona k nemu zdvihla usmiatu tvár.

Vtedy si všimol, že sa jej nad uchom zaplietla do vlasov malá ozdôbka.

- Počkajte. – povedal ticho a siahol jej do vlasov. Alesia znehybnela a on vytiahol tú zlatistú vec.

Zvŕtal tým medzi prstami a potom to ukázal Alesii. Bola to malá vetvička imela, nastriekaná zlatou farbou. Bobby sa usmial a z náhleho popudu sa k nej sklonil.

- To je tuším znamenie. Veselé Vianoce, Alesia. – povedal ticho a pritlačil pery na tie jej.

Plánoval to ako malý, rýchly, letmý bozk. Ale to, ako sa prudko nadýchla, mäkkosť jej prekvapene pootvorených úst a sladkosť jej dychu spôsobili, že sa nedokázal odtrhnúť. Nebol to hlboký bozk, to nie, ale nedokázal prestať pohládzať jej pery svojimi a nevedel sa nasýtiť ich zamatovej hebkosti.

Alesia neverila tomu, čo sa práve deje. Bobby Gaylan, takmersnúbenec jej sesternice, bozkáva pod vianočným stromčekom...ju! Ju, Alesiu Hawkinsovú, obyčajnú a nadmieru bacuľatú! Panebože! Nestála o bozky z ľútosti! Ak si chce vziať Kristie, prečo potom bozkáva ju? A Bože, ako bozkáva!... mala pocit, že sa pod nežným dotykom jeho pier rozpustí. Chrbticou jej ako blesk preletelo chvenie, až sa takmer oprela o jeho hruď, aby nestratila rovnováhu. Takmer.

Zvyšok zdravého rozumu, ktorý ju pri jeho bozkoch ešte neopustil, na ňu jačal, aby ho pustila a odstúpila. A presne to urobila.

Cúvla o krok dozadu, oči veľké a vydesené. Bobby okamžite zaľutoval, čo urobil. Nechcel ju vydesiť, chcel vidieť, ako sa usmieva. Napokon, nemal by sa s ňou bozkávať. Bolo to od neho nefér. Preboha, chce sa oženiť s inou ženou a posledné, čo si praje, je ublížiť Alesii! Zdvihol ruky a ospravedlňujúco ich vystrel k nej.

- Alesia, prepáč. Je mi to tak ľúto. Nemal som...

- Nie... - povedala ticho a pritisla si prsty na pery, čo v ňom okamžite vyvolalo túžbu pobozkať ju znova.

- Nemal.

Otriasla sa a zhlboka sa nadýchla. Na perách sa jej znova objavil úsmev, no bol roztrasený a nevychádzal zo srdca.

- Tak na to zabudneme, dobre? Mali by sme sa už vrátiť. Starký už určite dopočúval knihu, dopil čaj a teraz na nás čaká. Varujem ťa, ak sa z nudy pustí do ďalšej, neodídeme odtiaľto, kým s ňou neskončí.

Bobby kajúcne prikývol.

- Samozrejme.

Zaváhal, netušil, či jej to bude príjemné, ale napokon jej predsa len ponúkol rameno. Aj ona zaváhala, ale v očiach jej videl rozhodnutie skôr, než k nemu vykročila.

A znova sa zastavila. Pozerala cez jeho plece a začudovane sa spýtala.

- Aha. Čo to je?

Bobby sa obzrel a stuhol. Len meter od neho sa kúsok nad zemou vznášal chuchvalec čierneho dymu. Bleskovo sa poobzeral. Park okolo nich bol prázdny a jediným smrteľníkom v dosahu Teriána bola Alesia.

Terián určite spoznal, čo je Bobby zač, pretože oblak dymu odrazu vyletel do výšky, veľkým oblúkom minul stuhnutého Strážcu, ktorý vonkoncom nečakal Teriána na takom verejnom mieste za bieleho dňa a padal rovno na Alesiu.

Na Alesiu, ktorá si neuvedomovala nebezpečenstvo a vyvalene pozorovala dym, ako sa krúti a zvíja v rozličných špirálach.

A to Bobbyho napokon vytrhlo zo strnulosti. Nepremýšľal, neplánoval, nechal za seba konať svoju mágiu. Jediným skokom, aký absolútne nebol v ľudských silách, preskočil šokovanú Alesiu a vletel priamo do oblaku dymu. Na takú blízku prítomnosť Teriána jeho mágia okamžite zareagovala a svet okolo Bobbyho na chvíľku vybuchol v plameňoch. Z jeho šiat zostal len popol, hoci jeho telu oheň neublížil – ohnivá podstata jeho mágie pochádzala z neho samého a nikdy by nezničila svoj zdroj. Nahý ako prst dopadol do snehu k Alesiiným nohám a ona vykríkla. Jej výkrik sa miesil so smrteľným krikom dohorievajúceho Teriána.

Alesia očami veľkými ako svet zízala na nahého Bobbyho pri svojich nohách.

- Bobby, ste v poriadku? Čo to bolo, preboha? Čo sa to de...?

Nestihla dopovedať, lebo v tom okamihu sa z ďalšieho oblaku dymu zhmotnil druhý Terián. Bobby ticho zahrešil, zviechal sa zo snehu a strčil Alesiu za seba.

- Tak poď, ty sviňa. - vyzval cez zuby Teriána.

Tento mal podobu plavovlasého mladíka. Mohol by byť príťažlivý, keby jeho tvár nehyzdil šialený úškľabok.

Bobby vedel, že v tejto podobe sa k Teriánovi nedostane dosť blízko na to, aby ho podpálil. Potreboval zlomok sekundy, aby ohnivú mágiu zacielil a to sa mohlo podariť len vtedy, keď boli Teriáni vo svojej prirodzenej podobe. V ľudskej sa hýbali prirýchlo. Našťastie ohnivá mágia nebola jedinou Bobbyho zbraňou.

Zaškrípal zubami, keď si uvedomí, čoho bude Alesia svedkom – ale jej bezpečnosť bola prvoradá.

- Ľahni si dolu tvárou a nepozeraj sa! – vyhŕkol v poslednom pokuse o zachovanie tajomstva.

- To určite. Kto je to? Čo chce? Čo sa to deje, Bobby? – odvetil mu spoza chrbta jej vystrašený hlas.

Ale Bobby nemal čas odpovedať. Terián zaútočil. Vrhol sa na Bobbyho s rozpaženými rukami, akoby ho chcel schmatnúť do objatia, a tak ho zneškodniť a potom sa premeniť na dym, aby sa mu vcucol do hlavy. Bol to dobrý plán, pretože hoci bol Bobby rozložitý a mal široké ramená, zneškodniť sa dal. Lenže keď Terián po jeden a pol sekunde zistil, že je niečo iné zneškodniť človeka a celkom iná vec je zabrzdiť tvárou v tvár od ozrutánskeho žltohnedého leva.

Bobby vyceril mocné tesáky a z hrude mu vyrazil taký hlboký rev, až sa sklenené ozdoby na vianočnom stromčeku rozdrnčali.

Našťastie, Terián bol alebo príliš mladý, alebo príliš neskúsený, pretože zaspätkoval a to Bobbymu poskytlo dosť priestoru, aby mu jedným skokom pristál na prsiach a znehybnil ho pod svojím mohutným dvestokilovým telom. A keď sa Terián nehýbal, bolo otázkou sekundy, kedy vzplanie ako suchý vecheť trávy.

Bobby sa uistil, že Terián dodýchal a popol rozfúkal vietor. Potom sa zhlboka nadýchol a obrátil sa k Alesii. A práve v tom okamihu sa spoza živého plota vynorila akási žena a zazrela uprostred parku leva.

Reakcia na seba nedala dlho čakať.

Ženská zajačala : lééééév!!! A začala cúvať. Pritom neprestávala vrieskať. Bobby nevedel, kedy sa to celé takto pokazilo, no stál pre vážnou dilemou – koho upokojiť a postarať sa o neho? O Alesiu, alebo o jačiacu ženskú, ktorú proste nemohol nechať pobehovať po meste a tvrdiť, že v parku videla leva.

Jeho zaváhanie trvalo len pár sekúnd. A potom za neho rozhodla Alesia. Rozbehla sa za ženou, schmatla ju za plece a trhnutím zastavila.

Vybalila svoj najširší, najčarovnejší úsmev a ospravedlňujúco povedala.

- Och madam, je mi ľúto, že vás King vyľakal! Je môj a je úplne neškodný. Je to celkom moja chyba. Zdalo sa mi, že park je prázdny, tak som ho chcela nechať trochu vybehať.

- Neškodný?! Veď je to lev!!! – zajačala žena neveriacky a stále pohľadom ostražito preskakovala z leva na jeho majiteľku.

- Ako môžete chovať divé zviera a vypustiť ho z klietky?!

Alesia sa neustále ospravedlňovala a potom rozhodila rukami.

- Je vychovaný! Strašne dobre, prisahám! No tak, dovoľte mi, nech vám to ukážem.

Alesia zúfalo trepala dve na tri a pokúšala sa zároveň zvládnuť šok z toho, čo videla. Úplne presne však vedela, kto je tento lev. A len dúfala, že Bobbyho vedomie je tam niekde vnútri a poslúchne.

- King, ľahni!

Bobby neveril vlastným očiam a ušiam. Alesia sa mu rozhodla pomôcť? Po tom, čo videla, ako v levej podobe zlikvidoval dvoch Teriánov? Zaplavilo ho zvláštne teplo. Jej by mohol dôverovať. Aj teraz na neho hľadí, naliehavo a prosebne...čo to chcela? Ľahni?

Bobby sa zvalil do hlbokého záveja na chrbát a laby nechal trčať do vzduchu.

- Vidíte? – v Alesiinom hlase začul úľavný tón.

- King, k nohe!

Bobby sa napoly pobavene, napoly podráždene zviechal, vytriasol si z hrivy sneh a pomalým krokom sa pobral k Alesii. Niekto jej musí vysvetliť, že mačka – a ani nijaká mačkovitá šelma – sa nedá vycvičiť tak, ako pes.

- King, stoj!

Bobby zastal a snažil sa vyzerať čo najmierumilovnejšie. Alesiina taktika očividne zaberala, pretože žena prestala jačať a obviňovať Alesiu zo svojej takmer vraždy.

- No tak, skúste to! Prikážte mu niečo! Uvidíte, aký jej mierumilovný. – povzbudzovala ju Alesia.

Žena zaváhala a hrýzla si spodnú peru.

- Vie váľať sudy?

Alesia sa usmiala.

- Skúste.

Žena rozochvene pozrela na leva len pár krokov od nej.

- King, sudy!

Bobby sa v duchu škeril, ale poslušne si ľahol na bok a začal váľať sudy. Po ženiných perách sa rozlial váhavý úsmev.

- Môžem si ho pohladiť? Neurobí mi nič?

- Vôbec nič! – Alesii sa od úľavy až podlomili nohy. Bolo očividné, že Bobby v tom tele vládol svojou mysľou.

- King, k nohe.

Bobby sa prišuchtal k Alesii a zo všetkých síl sa pokúšal vyzerať oveľa menší, než v skutočnosti bol. Na všetkých štyroch jej siahal takmer po plecia. Alesia bez váhania natiahla ruku a poškrabkala ho v hrive za ušami.

- Nemá blchy? – zaujímala sa žena, ktorú už celkom prešiel strach.

- Nie. V lete obvykle chytí pár kliešťov, ale s blchami problém nemáme. Viete, blchy prenášajú najmä psy a mačky a ku Kingovi sa zvieratá zo zrejmých príčin nepribližujú.

Znela tak zasvätene, ako skúsená chovateľka levov a Bobby sa pod ľahostajnou maskou usmieval, hoci stále ešte žasol na Alesiinou reakciou.

Žena opatrne natiahla ruku a Bobby, snažiaci sa zo všetkých síl pomôcť Alesii v jej divadle, jej ju drsným jazykom oblizol.

Žena stiahla ruku a zachichotala sa.

- Mali ste pravdu. Je zlatý.

Bobby sa odvrátil, aby žena nevidela kyslý výraz v jeho očiach. Zlatý. Tak to to teda dopracoval.

- Aj vy ste mali pravdu. Nemôžem ho nechať len tak pobehovať. Niekoho by mohol veľmi vystrašiť, však? Radšej ho dám na vodítko a pôjdeme naspäť domov. – vyhlásila Alesia.

Krátko sa s neznámou ženou rozlúčila a keďže vodítko sa jej vo vreckách bundy nijakým zázrakom neobjavilo, schmatla ho za hrivu a pokračovala v pokojnej chôdzi, kým neboli z dohľadu akejkoľvek živej bytosti.

Hneď pri živom plote však zastala a zviezla sa na kolená. Zahľadela sa levovi do očí a vydýchla:

- Bobby, si to naozaj ty?



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok