.

Kapitola 12

Takže, dámy, extra dlhá kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť! Príjemné čítanie! :-*

Kapitola 12

Robin cez okuliare videla, ako sa Scott chlapčensky usmial a sebavedome zdvihol samostrel. Oprel si tú vec o rameno, naklonil hlavu a prižmúril oči. Naozaj v tej tme môže niečo vidieť? A v tej chvíli to zazrela. Záblesky v jeho očiach vyzerali cez okuliare žiarivozelené, hoci vedela, že sú modré. Už niekoľko krát si ich všimla, ale vtedy ju skôr zamestnávalo jeho telo a vlastná potreba rozdýchať túžbu, ktorá ju stravovala.

Ale teraz to bolo niečo iné. Teraz už vedela, že sú skutočné. Žiadna hra svetla, ako si nahovárala. Scottove oči akoby odrážali aj tú trošku svetla, ktoré na ne dopadalo z ulice a mesta.

Stuhla. Čo to má znamenať?

Scott nechal mágiu vo svojej krvi, aby mu zmenila slabé ľudské videnie na mačacie. Tiger v jeho žilách nemal s tmou ani najmenší problém. Zaostril pohľad na strechu protiľahlej budovy a bez dlhého mierenia vystrelil.

Strela vyletela zo samostrelu s tichým klapnutím a lano pri jeho nohách sa rýchlo odvíjalo do temnoty.

Spokojne sa usmial. A vtedy sa mu zježili krátke vlasy na zátylku. Tiger v jeho vnútri ho dôrazne upozorňoval na čísi upretý pohľad. Okamžite sa zvrtol k Robin a zistil, že na neho spoza okuliarov civie. Ale nebol to ten pohľad, ktorým ho obdarovávala predtým.

- Robin? – spýtal sa znepokojene.

- Tvoje oči... – zašepkala ohromene.

Jeho ruka automaticky vystrelila k tvári, akoby mohol hmatom zistiť, čo ju na jeho očiach tak zaujalo. Uvedomil si to v rovnakej chvíli, ako prehovorila.

- Žiaria. Ako svetlomety. Scott, čo to máš s očami? Nikdy som nič podobné nevidela!

Scott otvoril ústa...a zasa ich zatvoril. Neexistovala nijaká pravdivá veta, ktorou by to mohol vysvetliť. Dofrasa! Mal si to uvedomiť. Mačacie oči odrážajú svetlo. A on Robin dokonca podstrčil okuliare na nočné videnie, aby jej z toho úkazu neunikol nijaký detail. Okamžite tigra zo svojich očí stiahol a mágia sa poslušne zvinula kdesi v jeho vnútri. Lenže škoda sa už stala. Videla všetko. Dofrasa!

Vyhovor sa. No tak, zaklam! Nemôže to byť také ťažké, nie?

- Ja... – hlas sa mu zadrhol v hrdle. Nech už vymýšľal hocijakú lož, cez pery mu neprekĺzla.

Odklad, ty idiot! Získaj odklad! To bolo prijateľné.

- Teraz nie, Robin. Máme prácu.

Stisla pery. Mal pravdu. Ale to neznamená, že táto téma bude zabudnutá. Chcela vedieť, čo Scott skrýva.

- Povieš mi to, keď skončíme?

- Nie. – vytreslo z neho. Hlupák!!! Čo si babička myslela, keď ho sem posielala?! Toto nikdy nemalo šancu na úspech. On sa proste nemôže začleniť medzi normálnych ľudí.

Oči za okuliarmi sa jej zúžili.

- Prečo nie?

- Lebo je to tajomstvo. A ja ho musím chrániť. Chápeš to?

Robin zaváhala. No dobre. Aj ona má svoje tajomstvá. A najtemnejším tajomstvom je Rosario. Nikto z jej okolia o nej nemá ani potuchy. Dokonca ani jej adoptívni rodičia nevedia, čo sa jej v detstve prihodilo.

- Chápem. – pripustila, ale vzápätí sa zvedavo spýtala.

- Prečo si si niečo nevymyslel? Mohol si ma odpinkať s nejakou rozprávkou.

Scott sa zaškaredil.

- Nikdy neklamem, už som ti to vravel.

A vtedy Robin pochopila, že hovoril pravdu. Neklame. Stretla jediného muža na svete, ktorý neklame. Rosariina matka v jej mysli milosrdne mlčala.

- Máš tajomstvá, ale neklameš. – povedala ticho.

Scott utrápene prikývol.

- Nesnaž sa ich odhaliť, prosím. – požiadal ju ticho.

Ohromilo ju to. Neklame. To je neuveriteľné! A čosi v jej vnútri po nej skríklo, aby sa ho držala. Koľkokrát ešte môže v živote stretnúť muža, s ktorým má akú takú nádej na vzťah? Neklame. Nikdy. Ani keď by sa mu to hodilo. Navyše medzi nimi funguje úžasná chémia. A o sexe ani nehovorí. Scott Gaylan je sexuálny boh. Dravec.

Telo jej zaliala horúčava a ona potriasla hlavou, aby z nej vyhnala obrazy jeho nahého telo, ako sa nad ňou týči... Bleskurýchle zmenila tému.

- Tak fajn. Drží to lano?

Scott takmer počul, ako na zem capol balvan, ktorý mu spadol zo srdca. Nechá to. Robin sa na to predbežne vykašle. Mať čas a byť veriaci, padol by na kolená a s úľavou by odriekal ďakovnú modlitbu. Takto sa zohol a chytil do rúk lano.

Skusmo ním najprv pomykal a potom si ho omotal okolo ramien a celou váhou sa hodil dozadu.

- Drží. Pomôžem ti s popruhami, ukáž.

Navliekol Robin do súboru čiernych pruhov, ktoré jej upevnil okolo pása a stehien. Tesne pod pupkom sa jej hojdala matná čierna karabínka.

Kým si kontrolovala čudné zariadenie a uisťovala sa, že z neho nevypadne stovky metrov nad ulicou, Scott strčil voľný koniec lana do vetracieho otvoru na streche a striekacou pištoľou naň naniesol akúsi hmotu. Potom lano napol, až takmer zvonilo a kývol na Robin.

- Tu to podrž.

Poslušne držala. Scott voľne visiaci kus lana napchal do otvoru a znova ho zastriekal tou čudnou hmotou.

- Čo je to? – spýtala sa zvedavo Robin a nakláňala sa, aby jej nič neušlo. Jej dlhé vlasy ho pošteklili na pleci. Zdvihol k nej tvár.

- Chemická malta. Rýchloschnúca. Kým si natiahnem popruhy, môžeš to podržať napnuté? Až tá vec stuhne, nevytrhne ju z vetračky vôbec nič a udrží lano v takejto polohe.

Prikývla. Rýchlosť, s akou sa navliekol do popruhov, svedčila o tom, že má v tejto činnosti bohatú prax.

- Môžeš pustiť.

Pustila lano, napoly očakávajúc, že jej skĺzne k nohám, ale na jej prekvapenie zostalo napnuté.

- Je z hodvábu. Pevné ako hrom, ale hladké ako sklo. – vysvetľoval.

- Celkom ľahko sa po ňom skĺzneme na strechu FC. Máme šťastie, že je tu akurátny uhol, Global Computers je asi o tri poschodia vyššia, takže sklon je perfektný. A teraz poď sem.

Sám bez váhania upevnil svoju karabínku na lano a to isté urobil aj s jej popruhmi.

Vyceril zuby v úsmeve.

- A teraz si poďme zalietať.

A s tými slovami sa odrazil od okraja strechy a zmizol v temnote. Robin takmer vykríkla, no potom cez okuliare zachytila pohyb nad ulicou. Nerozoznala ho presne, ale uľavilo sa jej, keď zistila, že sa nezrútil dolu a nepremenil sa na mastný fľak.

Dobre teda. Je načase vyskúšať vlastnú odvahu a zmysel pre dobrodružstvo.

Zhlboka sa nadýchla a skočila cez okraj strechy.

Kým sa stihla zľaknúť, prudko ňou trhlo a už sa viezla, rýchlo a nehlučne letela po hladučkom lane, zavesená príšerne vysoko. Okolo nej bola zelená noc, hlboko pod ňou nič netušiac premávali autá a neskorí chodci a ju do tváre bičoval vietor.

Príval adrenalínu do žíl ju takmer odrovnal. Bože dobrý, to je pocit! Akoby celý život, až do tejto chvíle, strávila v spánku a až teraz sa prebudila. Krv jej divo búšila v spánkoch, v zrýchlenom rytme jej srdca. Pocítila náhlu eufóriu, až sa jej chcelo vykríknuť od radosti a nadšenia. Toto si musí zopakovať! Čo najskôr! Mala pocit, že bez toho skvelého pocitu už nevydrží ani jediný ďalší deň.

A práve v okamihu, keď mala pocit, že jej tichý nočný let bude trvať naveky, prudko narazila do Scotta. Zachytil ju, tichučko sa zasmial a postavil ju na nohy. Boli na streche FC.

- Dobrý pocit?

Uprela na neho rozžiarené oči.

- Fantastické!!! Tak o tomto je tvoja práca!!! Scott, to bolo úžasné! To bolo...!

- Pššt. – priložil jej prst na ústa a natiahol si rukavice.

- Ja viem. To robí adrenalín. Na niekoho to pôsobí ako droga – ten pocit je prudko návykový.

Droga. Matka. Rosario.

Robin eufória okamžite prešla, ale Scott si to našťastie nevšimol, pretože práve odopínal karabínku z lana. Popruhy si však nechal. Neskôr sa nebude musieť zdržiavať ich navliekaním.

Z batohu na chrbte vytiahol ďalšie lano a Robin si všimla, že toto nebolo hodvábne.

- Nylon? – spýtala sa ticho.

Pokrútil hlavou.

- Nie, ale je to niečo podobné. Pozri, táto vecička funguje ako zadrhovacia páska.

Ukázal jej ďalší výdobytok techniky, ktorý vytiahol z bezodného batoha.

- Lano prejde týmto otvorom jedným smerom, ale druhým už nie. Vysvetľoval som ti to už u teba, ale teraz to uvidíš v praxi.

- Odkiaľ máš také vybavenie? – spýtala sa ticho. Zasmial sa.

- Toto nie je žiadna novinka! Videla si film Šaman?

Zamyslela sa.

- Ten so Seanom Connerym?

Prikývol.

- Keď liezli na tie vysokánske stromy v pralese, používali presne takéto zariadenie.

- Hm.

Robin opakovala Scottove pohyby a čoskoro boli pripravení na zlaňovanie. Scott sa k nej nahol a vtisol jej rýchly bozk na ústa.

- A teraz dolu.

Obaja zároveň prekročili okraj strechy FC a opatrne zaujali vodorovnú polohu. Potom sa spoločne začali odrážať drobnými skokmi a lano ich poslušne spúšťalo čoraz nižšie. Robin si celý čas uvedomovala obrovskú hĺbku pod nimi, no adrenalín jej v krvi spieval a nič nemohlo zastaviť euforické pocity – dokonca z mysle vytesnila aj Scottovu poznámku o drogách.

Netrvalo ani desať minút a zastavili sa v zostupe priamo po oboch stranách obloka, ktorý Scott označil ako Hoodsov.

Scott si ďalej Robin nevšímal a dal jej tak najavo, že ju vníma ako rovnocennú partnerku, ktorej verí, že vie, čo má robiť. Nie že by sa tak cítila. Konieckoncov, to, čo sa pekne nazývalo priemyselnou špionážou, bolo v podstate len veľmi komplikované vlámanie.

- Moja prvá vlámačka! – zachichotala sa odrazu.

Mala neskutočnú chuť nahlas sa rozosmiať. Pripadala si tak trochu...opitá.

- To ten adrenalín, Robin. – upozornil ju Scott.

- Ovládni to. Viem, že sa ti to páči, ale teraz máme prácu. Ak budeš chcieť, vezmem ťa raz zlaňovať hoci Grand Canyon, ale teraz sa musíš sústrediť.

Grand Canyon. Sochu slobody. Mount Everest. Už sa videla, ako zavesená na lane v nekonečnom voľnom priestore robí tie najbláznivejšie kúsky. Napriek tomu sa statočne pokúsila sústrediť.

Scott vytiahol z batoha veľkú prísavku a pricapil ju do stredu obloka. Potom vzal do ruky nástroj na rezanie skla a zdanlivo bez námahy ním prešiel obvode obloka, tesne vedľa rámu.

Potiahol za prísavku a obločná tabuľa mu zostala v rukách. Musela mať poriadnu váhu, ale Scott ju držal, akoby nevážila viac, než pierko. Mykol bradou k Robin.

- Je rad na tebe, zlatko. Teraz prišiel čas na tvoje sólo. Choď!

Robin bez váhania zaprela nohy o rám a dávajúc pozor, aby sa neporezala o úzky prúžok skla, ktorý v ňom zostal, sa prešvihla cez oblok a mäkko pristála priamo v kancelárii pána Hoodsa.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok