.

Kapitola 12

Kapitola 12

Alesia cítila, ako jej srdce klope až v hrdle. Cítila sa zvláštne omámená a na okamih bola presvedčená, že je v šoku. Bobby sa mení na leva. Pred jej očami sa premenil na leva a zabil tú...bytosť. nebol to človek, to rozhodne nie. Veď sa rozpadol na prach. Ľudské telá to proste nerobia. Nezmiznú len tak. Ani nevzplanú ako suchý konár. Aj ten dym...panebože, ten dym vrieskal! Kričal, kým ho stravovali plamene.

A Bobby sa priamo pred jej očami premenil na leva. Nemohla tomu uveriť. A ešte menej verila tomu, ako zareagovala. Mala predsa utekať tak rýchlo, ako len dokáže, zavolať políciu, pomoc, alebo...proste niekoho. Rozhodne nemala predstierať, že sa nič nedeje a upokojovať tú ženu. Bože, veď šlo o dravú šelmu, ktorá ju mohla roztrhať a zožrať!

Lenže... bola to dravá šelma, ale bol to zároveň aj Bobby. Bobby, ktorý ju videl. Pri ostatných mužoch sa cítila neviditeľná. Prehliadali ju. Ignorovali. Venovali jej prvý zbežný pohľad a zamierili za krajšími – štíhlejšími – ženami. Bobby nie. Možno ho nepriťahovala, ale pre neho nebola neviditeľná. Mohol tráviť čas s jej nádhernou sesternicou, ale namiesto toho sa zdalo, že ho Alesiina spoločnosť teší. To spôsobilo prvé zaváhanie, ktoré pocítila.

A potom, Bobby nejavil úmysel zožrať ju, či jej nejako ublížiť. Naopak. Smiešne poslúchal jej roztrasené príkazy, akoby nebol ničím viac, než dobre vycvičenou domácou mačičkou. Dajú sa vôbec mačky vycvičiť?, preletelo jej hlavou.

A teraz, keď hľadela do smutných, jantárovo žltých očí zvieraťa väčšieho než ona, kdesi tam za nimi videla Bobbyho. Mohol vyzerať ako lev, revať a potriasať obrovskou hrivou, mohol mať laby veľké ako piliere mosta a na nich pazúriská schopné rozpárať slona, ale v jeho očiach bol stále Bobby.

Lev sa mohutne nadýchol a vzduch okolo neho sa zachvel. Alesia s úžasom hľadela, ako sa všetka tá svalnatá hmota pretvára a zmenšuje, až pred ňou kľačal Bobby. Vzápätí sa na ňom zhmotnili nohavice a kabát, podobné tým, ktoré predtým zhoreli.

Zdvihol hlavu a pomedzi vlasy padajúce mu do očí na ňu pozrel.

- Som to ja.

Alesia zdvihla roztrasenú ruku a dotkla sa jeho tváre. Pod bruškami prstov cítila jeho horúcu pokožku.

- Ja... – prehltla naprázdno.

- Bála som sa, že ma zožerieš.

Bobby vážne pokrútil hlavou.

- Nech vyzerám hocijako, stále som to ja, Alesia. Nikdy by som ti neublížil. A už vôbec by som ťa nezožral.

- Nie, že by som bola práve malé sústo. – zašomrala Alesia, narážajúc na svoju postavu, ale vzápätí na to zabudla.

- Kris...Kristie o tom vie?

Bobby očakával výčitky, krik a zdesený útek, hoci po jej predstavení s hysterickou ženou v parku už mal vedieť, že Alesia nie je z tých žien. Napriek tomu ho prekvapilo, že ako prvé sa stará o sesternicu. Už stihol zbadať, že to bolo hlavnou črtou Alesiinej povahy. Starala sa o druhých. Presťahovala sa k starému otcovi, pretože potreboval pomoc, všetko nechala a šla namiesto sesternice do treskúceho mrazu, a keď ju poprosil o pomoc pri výbere prsteňa, ochotne súhlasila.

A Bobby si uvedomil ďalšiu vec. Alesia bola v niektorých ohľadoch ako on sám. Aj on tu bol pre rodinu. Vždy a za každých okolností. Miloval ich a urobil by pre nich čokoľvek. Mal hlboko v sebe zakorenené ochranné inštinkty – ako vtedy, keď odmietol nechať Alesiu vrátiť sa v noci samú domov.

Nadýchol sa a pokrútil hlavou.

- Nie, nevie. Ale poviem jej to... po svadbe.

Alesia prižmúrila oči. Videl jej na tvári, že sa jej to nepozdáva.

- To nie je fér. Chceš si ju vziať a pritom ona nevie, do čoho ide. Neviem, kto si, Bobby, neviem, či je to dedičné, ale čo urobíš, ak tvoje a Kristiene deti budú...ako ty? Kristie sa zblázni. Pravdepodobne od teba utečie a deti opustí. Alebo ťa rovno zastrelí.

Bobby zaťal zuby a rozhodol sa pre úprimnosť.

- Každý problém s Kristie vyrieši bezlimitná kreditka, Alesia, to dobre vieš. Poznáš ju aspoň tak dobre, ako ja. Pošli ju na nákupy a ona zabudne, že sa jej manžel a deti menia na zvieratá.

Alesia zúžila oči ešte viac.

- Ty ju nemiluješ.

Bobby nemohol uveriť, že Alesia nevyzvedá. Zdá sa, akoby úplne zabudla, že sa pred ňou zmenil na leva a zabil dvoch Teriánov. Namiesto toho chce rozoberať jeho vzťah s Kristie?! Ale dobre. V duchu pokrčil plecami. Po tom, ako mu pred tou ženskou zachránila kožuch, si rozhodne zaslúži, aby k nej bol úprimný v každom ohľade – aj keď sa to týka jeho vzťahu ku Kristie.

- Nie, nemilujem.

- Tak prečo si ju chceš vziať? – znela dotknuto, takmer akoby bola urazená, že si niekto dovolí Kristie nemilovať.

- Kvôli mojej babičke.

Alesia sa zakoktala. Takúto odpoveď nečakala.

- Čo..kvôli...bab...babičke?!

Bobby pokrčil plecami.

- Odpoviem ti, na čo len budeš chcieť. Ale v súkromí, dobre? Môžeme ísť po starého otca? Vyložíme ho doma a ja ťa zaveziem k nám po tvoje auto. Cestou sa môžeme porozprávať, dobre?

Hrýzla si spodnú peru, ale prikývla.

- Dobre.

Bobby vstal a pomohol jej na nohy. Spoločne prešli parkom a mlčky zamierili do kaviarne, kde nechali starkého. Očividne mu nijako nechýbali. Keď ich zazrel, zložil si slúchadlá a usmial sa na Alesiu.

- Tak ako, dieťa, vybrali ste niečo pekné?

Láskavo sa na neho usmiala.

- Áno, starký. A čo ty? Bola to dobrá kniha?

Starý otec si odfrkol.

- Viac menej. Príbeh bol dobrý, len nechápem, že dnešní teenageri sú ochotní vyspať sa s prvým zaujímavým objektom, na ktorý narazia. A dokladám, že zaujímavý sa u nich rovná slovu neľudský. V každej z týchto kníh sa ľudská pubertiačka zamiluje do nejakého nočného tvora. Za mojich čias boli upíri strašidlami, nie objektami túžby.

- Napriek tomu to stále čítaš, starký. – namietla Alesia s úsmevom.

- Výstrednosť staroby, zlatko. Môžem si to dovoliť. – povedal spokojne starý otec, pozbieral cédéčka a prehrávač a s Alesiinou pomocou vstal.

- Správali ste sa k mojej vnučke slušne, mladý muž? – spýtal sa ešte Bobbyho.

Bobby mal sto chutí povedať, že nie, ale namiesto toho z neho vypadlo.

- Vybrali sme prsteň a boli sme sa pozrieť na vianočný stromček v parku. Bolo to...nečakane zaujímavé. – pripustil s potuteľným úsmevom.

Alesia na neho neveriacky pozrela. Nečakane zaujímavé? V mysli sa jej vyrojilo mnoho iných prívlastkov, ale keď videla Bobbyho úsmev, dokázala myslieť iba na to, ako sa tie pery dotkli jej úst.

Odvrátila zrak a zahľadela sa do zeme.

Spiatočná cesta bola na Bobbyho prekvapenie rovnaká, akoby sa nič nestalo. Alesiina schopnosť šíriť okolo seba pohodu zaberala aj po tom, čo ho videla premeniť sa na leva. Žartovala so starým otcom, sem tam sa obracala aj na Bobbyho, proste atmosféra bola príjemná a vôbec nie napätá, ako obvykle.

Napokon Alesia vysvetlila starkému, že zájde s Bobbym po auto a on nech ju počká doma. Starý otec súhlasil a tak, keď ho Alesia bezpečne zaviedla k vchodovým dverám a zdôraznila mu, aby nechodil hore schodmi, vrátila sa k autu a nasadla na sedadlo spolujazdca.

Zhlboka sa nadýchla a obrátila sa k Bobbymu.

- Tak. Sme sami. Teraz mi, prosím, povedz, prečo si chceš Kristie vziať.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok