.

Kapitola 15

Kapitola 15

Kieran zdvihol ruku a zaboril ju do jej neuveriteľne hustých vlasov, aby sa nemohla odtiahnuť. Zaútočil jazykom na jej ústa a jej vášnivá odozva spôsobila, že sa mu zatočila hlava.

Skylar odhrnula prikrývku z jeho tela a vkĺzla rukou do jeho nohavíc. Pocítila teplý, pevný úd vo svojej dlani a Kieran zalapal po dychu, keď ho jemne stisla. Bože, určite je jeho manželkou. Len žena, s ktorou spal už nespočetne veľa krát, môže tak dokonale poznať jeho telo a vedieť, kde aký dotyk ho vzruší najviac.

Skylar pohla rukou a Kieran sa už vôbec neovládal. Stiahol ju pod seba na posteľ a rýchlejšie, než by povedala „lev“ z nej strhal oblečenie. O chvíľku dlhšie sa pasoval s prackou na vlastnom opasku, lebo ruky sa mu tak strašne triasli, že sa nevedel sústrediť. Ležala na posteli, nahá a vrúcna, čakajúca len na, aby ho vzala do svojho objatia a Kieran sa nevedel dočkať, kedy bude v nej. Konečne opasok vzdal svoje úsilie držať Kieranove nohavice na jeho páse a odletel smerom ku dverám. Nohavice ho vzápätí nasledovali.

Skylar bez dychu pozerala, ako sa vyzlieka a znova ju ohromili jeho rozmery. Tak hrozne túžila mať ho v sebe! Krv jej vrela vzrušením a očakávaním a keď sa ústami prisal k jej prsiam, takmer vyletela z kože. Bože, ako veľmi ho chce!!!

Kieran jej roztiahol stehná a okamžite sa medzi nimi uvelebil. Cítila, ako sa jej dotkol hladkou, horúcou hlavičkou údu a slastne vzdychla. Konečne to príde! Konečne...

- Skylar, babička hovorí, že ... jééééj! – ozvalo sa od dverí vypísknutie.

Kieran okamžite vytriezvel z oblúznenia a so zaškrípaním zubov pretiahol cez Skylar i seba prikrývku. Až potom pozrel ku dverám.

Stála tam mladá dievčina, sotva plnoletá. Dlhočizné čierne vlasy s jediným bielym prameňom vlasov jej stekali okolo celej postavy ako vodopád. Dievča stálo vo dverách, ošívalo sa a potom previnilo pozrela na Skylar.

- Asi som to posrala, že? – spýtala sa precítene.

- Nepovedz babi, že som vás vyrušila, stiahla by ma z kože!

- Jasné. – zamumlala Skylar a Kieran si všimol, že len s ťažkosťami chytá dych. Bol rád, že sa spamätáva rovnako ťažko, ako on sám.

Čiernovlasá rušiteľka vtancovala do izby, akoby nepoznala rozpaky. Dofrasa, ani Skylar nevyzerala, že je v rozpakoch. Zato Kieran sa v nich topil. Zdvihol ruku, aby dievčaťu ukázal, že má zastať. Urobila to a zvedavo ho pozorovala.

- Deje sa niečo?

Zastonal.

- Zostaň, kde si! Mohla by si uvidieť niečo, z čoho by sme boli v rozpakoch všetci.

Dievčina sa zachichotala a zaimitovala Juliu Roberts vo filme Pretty Woman.

- Vieš, ja som už jednookého hada videla.

- Ashley, choď aj so svojím hadom dočerta! - vyprskla odrazu Skylar.

Jej frustrácia už nemohla byť väčšia. Snaží sa ju vesmír upozorniť, že jej a Kieranovi nie je súdené zdieľať posteľ? Ako je možné, že vždy, keď sa k niečomu schyľuje, ich niekto vyruší?!

Nahnevane zavrčala a prebodla sesternicu pohľadom.

- Kieran, to je Ashley. Predpokladám, že ani na ňu sa nepamätáš.

Babička samozrejme už stihla oboznámiť klan s vývojom situácie a tak sa Ashley vôbec nerozpakovala sadnúť si k nim na posteľ. Kieran sa spolu s prikrývkou okolo pása odtiahol tak ďaleko od nej, ako sa len dalo.

- Ty si ma vážne nepamätáš? Som urazená! To znamená, že mi tých dvadsaťtisíc dolárov nevrátiš?

Kieran vytreštil oči.

- Požičal som si od teba dvadsaťtisíc dolárov? Na čo?

- Povedal si mi, že sa chceš stať producentom vlastných pornofilmov a potrebuješ sponzora, tak som do toho šla. Sľúbil si mi hlavnú rolu. – vyčítavo na neho uprela svoje hlboké oči a odula pery.

Kieran zdesene pozrel na Skylar.

- Žartuje. – vysvetlila mu Skylar s povzdychom.

- Ashley je moja sesternica. Rodinný šašo. Never ničomu, čo povie a nemá to písomne.

Na Ashleyinej tvári rozkvitol rozkošný úsmev. Skylar sa na ňu zachmúrene pozrela.

- Čomu vďačíme za tvoju nevítanú a nevhodnú návštevu? Zaskočila si si pokecať?

Ashley sa zazubila ešte viac.

- Vlastne som tu na babičkin príkaz. Sam povedal, že Kieran spí a tak sa máme stretnúť v jedálni. Chce niečo prebrať. Očividne nevedela, že sa tvoj...manžel spamätá tak rýchlo a hneď bude chcieť... skrotiť jednookého hada. – vycerila drobné zúbky v širokom úsmeve.

Skylar sa chytila za čelo. To snáď nie je pravda!!! Ale s povzdychom sa vyhrabala z postele. Našťastie predtým naukladala na Kierana toľko prikrývok, že sa mohla zahaliť bez toho, aby Kieran predviedol Ashley svoje prednosti.

Pozrela na neho.

- Počkáš na mňa?

- Nemám ísť s tebou? Nie je mi nič, pre čo by som mal zostať v posteli. – namietol Kieran neisto.

Zavrtela hlavou.

- Nevieme, čo sa ti stalo, že si stratil pamäť. Kým ťa neprezrie doktor, nemal by si sa namáhať. Okrem toho keď babi zvolá poradu, sú na programe väčšinou rodinné záležitosti. Ak si na nikoho z rodiny nespomínaš, zbytočne by si sa nudil a otravovalo by ťa to.

- Dobre. – pokrčil plecami a tak, aby ho Ashley nevidela, naznačil ústami.

- Ponáhľaj sa.

Skylar ho obdarila takým horúcim pohľadom, že nepochyboval o tom, že sa z porady vráti čo najrýchlejšie. Spokojne sa oprel o vankúš a poslušne dodal.

- Bude mi fajn. Nerob si starosti.

- Keď sa vrátim, prinesiem ti niečo na zahryznutie. – sľúbil a obtočila prikrývku okolo seba pevnejšie. Potom zazrela na Ashley a jej oči zmenili farbu i tvar. Keď z ľudskej tváre na niekoho pozerajú oči leva, je to dosť desivé. Ashley obozretne zacúvala ku dverám.

- Nechám ťa v súkromí sa obliecť.

- Pre budúcnosť by som ocenila súkromie aj pri iných príležitostiach. – zavrčala Skylar a vycerila tesáky. Mohla si to dovoliť, kým bola Kieranovi otočená chrbtom.

Ashley zdvihla ruky v mierumilovnom geste a vycúvala z izby. Ešte žmurkla na Kierana a dvere sa za ňou zatvorili.

Skylar opäť nechala svoju tvár vkĺznuť do čisto ľudskej podoby a rýchlo na seba nahádzala oblečenie. Potom sa sklonila ku Kieranovi a bozkala ho na pery.

- Nebudem dlho. – šepla.

A vybehla z izby, nechajúc Kierana osamote. Vedela, čo bude chcieť babička preberať. Jeden problém po druhom. Kieran bol bezpečne v náručí svojej „manželky“, takže jediné, čo mohla chcieť babi riešiť, bol teriánsky útok. Gaylanovský klan nemal ani potuchy, že Teriáni sa nachádzajú tak blízko a babička plánovala zistiť, ako je to možné, plus urobiť nejaké tie ochranné opatrenia.

Kieran vydržal v posteli celých desať minút. Keď preštudoval všetky praskliny v drevenom strope, holé drevené steny a skromné zariadenie izby, mal už pocit, že sa od nudy zblázni. Čo mu povedalo o ňom samom aspoň toľko, že nie je zvyknutý povaľovať sa a nič nerobiť.

Popravde, sledoval tie praskliny celkom zámerne, aby sa nemusel zaoberať svojou stratou pamäte. Myšlienky mu v hlave vírili obrovskou rýchlosťou a to mu spôsobovalo závrate. Necítil sa na to, pátrať v temných zákutiach svojej mysle po sebe samom. To už radšej tie praskliny.

Po ďalších piatich minútach smrteľnej nudy mal pocit, že jeho mozog sa začína rozkladať na atómy. A po ďalších troch rozhodne vstal z postele a natiahol si nohavice. Hlava sa mu ešte trochu točila, ale dalo sa to vydržať. Pohľadal svoju košeľu a pozapínal si ju na niekoľko gombíkov. Nemalo význam zapínať si oblečenie poriadne, keď tušil, že ho Skylar zaženie do postele, hneď ako sa vráti do izby.

Obliekanie ho na chvíľku zamestnalo, no potom tu zostal bezradne stáť – opäť len on a praskliny v dreve. Ježiši. Začínala sa ho chytať klaustrofóbia a tak sa rozhodol, že by mohol preskúmať dom, v ktorom sa nachádza. Vlastne ani nevedel, komu ten dom patrí. Vzhľadom na to, že zatiaľ každý návštevník, ktorého uvidel, patril do Skylarinej rodiny, usúdil, že sú tu na návšteve. Pohľad z okna mu však nijako nepomohol.

Na okolí nebolo vidno nijaké ľudské obydlie, ktoré by mu napovedalo, kde sa nachádza. Videl len stromy so zasneženými vetvami, ovísajúcimi smerom nadol a pomedzi ich vrcholky videl vykúkať vysokánske zasnežené hory, ktoré akoby vyrastali priamo z rovnej plochy zamrznutého jazera. Skalnaté hory sa týčili proti žiarivomodrej oblohe, až z toho boleli oči. Tie hory mu boli povedomé. I to jazero. Ale vyhliadka z obloka nie. Pokúsil sa spomenúť si, kde tie hory a jazero už videl, no odporná, tepavá bolesť v mozgu sa dostavila znova a on sa odvrátil od obloka späť do izby.

Zo všetkých síl sa sústredil na praskliny v strope a bolesť ustala. Áno, ešte je to zrejme príliš čerstvé. Nemal by siliť myseľ. Napokon, všetko, čo bude chcieť, mu môže povedať jeho žena.

Podvedome sa usmial. Jeho žena. Tie slová ku Sklyar tak krásne sedeli! Aj keď o sebe nevedel zhola nič, ukázalo sa aspoň, že má dobrý vkus na ženy. Vôbec sa nečudoval, prečo si vybral za manželku práve ju. Nepoznal ju, ale... akýsi vnútorný pocit mu nahováral, že je to jedine správne. Keď bol s ňou, keď sa jej dotkol, bolo to, akoby druhá polovica jeho duše zapadla na svoje miesto. Cítil sa...celý, kompletný.

Hnaný jednak zvedavosťou a jednak túžbou nájsť Skylar sa pobral ku dverám a otvoril ich. Ocitol sa na dlhej chodbe, ktorá sa prudko stáčala doľava. Spoza rohu vykúkalo schodište. Na drevom obložených stenách viseli parohy, rôzne kožušiny a iné lovecké trofeje.

Kieran počul zdola tlmené hlasy a odrazu sa rozhodol, že nebude rušiť rodinnú schôdzku. Nevedel, čo by mal tým ľuďom povedať. Oni ho poznali, on ich nie. Radšej na Skylar počká tu.

A zatiaľ môže trochu preskúmať dom. Podišiel k pootvoreným dverám oproti svojim a štuchol do dverí. Tie sa s tichým zavŕzganím otvorili dokorán a on uvidel izbu podobnú tej, ktorú práve opustil. Na posteli bol otvorený kufor, z ktorého boli napoly vytiahnuté džínsy a hrubý rolák. Na nočnom stolíku bol pohodený výtlačok časopisu Playboy a pod posteľou sa váľali pracovné baganče takej veľkosti, že Kieran nepotreboval žiadnu ďalšiu nápovedu, aby vedel, že túto miestnosť obýva muž. Nebolo tu nič zaujímavého a tak vycúval a prešiel k najbližším dverám a zaklopal na ne. Zvnútra sa neozvalo nijaké „ďalej!“, a tak stlačil kľučku a vošiel.

Bolo to, akoby sa odrazu ocitol v inom svete a okamžite mu bolo jasné, že práve narušil čiesi súkromie. Ohromenie nad rozdielom medzi touto izbou a zvyškom domu však spôsobilo, že zvedavosť prevládla a on váhavo vošiel dnu.

Bolo to...jedným slovom ohromujúce. To, čo doteraz videl z domu, pripomínalo loveckú chatu. Táto izba bola akoby vystrihnutá z disneyovskej rozprávky o princeznách.

Všetko, čoho sa dotkol Kieranov zrak, bolo biele. Steny boli vytapetované smotanovými tapetami s vystupujúcimi plastickými kvetmi – striedali sa na nej tulipány a ruže. Veľká skriňová zostava bielej farby, s veľkým zrkadlom uprostred, snehobiely koberec s takým hustým a dlhým vlasom, že sa doňho zabáral až po členky, biele záclonky na oblokoch, biele stolíky po okrajoch dominanty miestnosti. Tou dominantou bola kráľovsky veľká posteľ s bielym povlečením, a čo bolo najohromujúcejšie, s naozajstným baldachýnom z bielej látky, zavesenom na vyrezávaných stĺpikoch v rohoch postele.

Nemo podišiel k posteli a uvidel, že biely tyl baldachýnu je posiaty drobučkými ružovými kvietkami, takými nenápadnými, že na prvý pohľad neboli vôbec badateľné. Kieran vyvrátil hlavu a takmer ho neprekvapilo, keď uvidel zo stropu visieť krištáľový luster.

Hodil sa sem. Na oboch nočných stolíkoch boli sklenené vázy s čerstvými kvetmi a vo vzduchu sa vznášala ich svieža, jemná vôňa.

Bola to izba pre princeznú. Kieran si všimol sošku skleneného orla, ktorá stála vedľa vázy na stolíku a neodolal pokušeniu prejsť po nej končekmi prstov. Tá jemná práca, precízne detaily, to všetko spôsobilo, že vták akoby čakal len na to, aby mu niekto vdýchol život a on mohol opustiť perleťový podstavec a slobodne sa rozletieť k oblakom.

Kto bola asi tá jemná, krehká bytosť, ktorá obývala túto izbu? Kieran sa v úžase rozhliadal. Zrazu sa strhol – začul dajaký šramot. Nastražil uši a znehybnel. Nemýlil sa. Šramot sa ozval znova.

Tentoraz bol Kieran schopný určiť zdroj podivných zvukov a zvrtol sa tvárou ku skrini so zrkadlom.

S trochu hlúpym pocitom sa k nej začal prikrádať. Bože, to bolo najväčšie klišé, aké vôbec na svete mohlo byť! Silný, tvrdý muž sa vydáva pátrať po pôvode divných zvukov. Akurát tentoraz nevystrašili jeho manželku, ale jeho samého.

Šramot sa ozval znova a Kieran znehybnel s rukou na hladkom skle zrkadla. A vzápätí prudko trhol dvermi a otvoril ich dokorán.

Vytreštil oči a prekvapene zaspätkoval. Z tmavých útrob skrine na neho pozerali tie najväčšie modré oči, aké kedy videl. Nemohol síce vedieť, koľko akých očí už v živote videl, ale bol si istý, že ešte nikdy nevidel oči, ktoré by mohli byť také obrovské a také vydesené.

Tie oči patrili k tvári nedospelého dievčaťa a v celom jej zjave sa zračila ničím neskalená hrôza, keď uprela pohľad na jeho tvár.

Kieran okamžite ustúpil ešte ďalej a zdvihol ruky.

- Neboj sa! Nechcem ti ublížiť, naozaj!

Dievča urobilo pohyb, akoby chcelo vyjsť zo skrine, roztiahlo ruky, akoby sa chcelo zachytiť o veraje dverí. Kieran veril, že to urobí.

Ale to, čo sa stalo potom, ho načisto pripravilo o reč.

Roztiahnuté ruky dievčaťa plynulo uprostred pohybu zmenili tvar, až sa z nich stali krídla, celá skrčená postava sa premenila s prirodzeným pôvabom, a kým ruky dokončili pohyb, z dievčaťa sa stal nádherný orol, podobný sklenej soške na perleťovom podstavci.

Kým sa Kieran stihol nadýchnuť, majestátny vták vzlietol zo dna skrine, nehlučne preletel izbou a stratil sa v otvorených dverách.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok