.

Kapitola 15

Ahojte, pokúšam sa pridať chýbajúcu kapitolu...

Kapitola 15

Prehistorický lev uháňal dlhočiznými skokmi zasneženým lesom. Vládlo v ňom také ticho, aké dokáže v prírode spôsobiť len treskúci mráz. Nebolo počuť vtáčí spev, ani nijaké obvyklé zvuky prírody. Aj vzduch akoby zmrzol do dokonalej nehybnosti. Príroda spala spánkom, ktorý sa ponášal skôr na kómu.

V tom ohlušujúcom tichu Alesia počula len dva zvuky. Tep vlastného srdca a mäkké údery obrovitých láb, dopadajúcich do hlbokého snehu.

Zdalo sa, že Bobbymu nerobí najmenší problém brodiť sa hlbokým snehom a Alesia nerozumela, prečo. Každé, aj takéto obrovitánske zviera sa predsa musí zaboriť do vyše metrových závejov.

Len Bobby vedel, prečo sa mu snehom tak dobre beží. Do svojich láb sústredil všetku svoju ohnivú energiu a zvýšil teplotu tak, že sneh sa roztápal ešte skôr, než sa ho dotkol. Keby sa Alesia obzrela, zazrela by hlboké stopy plné vody, ktorá znova zamŕzala v okamihu, keď z nej zdvihol dožerava rozpálené laby. Oheň, planúci na ich mäkkých vankúšikoch, vzápätí srsť vysušil, len aby sa znova premočila, keď opäť doskočil do topiaceho sa snehu.

Obvykle by Bobbyho znervózňovalo to neustále striedanie sucha a mokra, ale tentoraz nie. Vlastne to úplne odignoroval. Pretože na chrbte niesol najvzácnejší náklad, aký bol Strážcom kedy zverený. Inteligencia, zdravý rozum, celé ľudstvo, to všetko nemalo takú hodnotu, ako žena, ktorú miloval.

Privrel oči a opájal sa tým slovom. Miluje Alesiu. Miluje. Otvoril oči práve včas, aby sa vyhol spadnutému stromu, ktorý elegantným skokom nechal dobré tri metre za sebou.

Alesia sa zo všetkých síl držala hustej hrivy a stehnami sa doslova prisala na levie boky. Pri prvých skokoch sa obávala, že spadne, zošmykne sa, ale už o pár sekúnd u nej prevládol celkom iný pocit.

Sloboda. Šťastie. Nie, to nebolo to správne slovo. Eufória. Áno, to vystihovalo jej stav.

Viezla sa na zvierati, aké ľudské oko nezazrelo prinajmenej desaťtisíc rokov, mráz ju šľahal do tváre, oči jej zimou slzili, až takmer nevidela a pohyb vzduchu, vyvolaný rýchlosťou leva, jej ľadovým dotykom prečesával vlasy, ale napriek tomu cítila že nikdy predtým v nej život neplanul mocnejšie, ako práve v tejto chvíli. Žila. Bože môj, žila intenzívnejšie, než kedykoľvek predtým.

Vychutnávala si opojný pocit, ktorý do jej tela vysielal pravidelný pohyb oceľových svalov zvieraťa, vychutnávala si spomienku na Bobbyho posledné slová, kým sa premenil, a nedbala by, keby táto divoká jazda zamrznutým lesom trvala naveky.

Bolo zvláštne, že v prítomnosti tejto divokej šelmy necítila strach. Každý, čo len trochu rozumný človek by sa s vreskotom pokúsil o únik, hoci lev by ho hravo dostihol dvoma skokmi. Logika by mala vypnúť a k slovu by sa mala dostať panika a prapôvodné pudy sebazáchovy.

Lenže všetko v nej, pocity, emócie i ten neidentifikovateľný šiesty zmysel, všetko, čo z nej robilo Alesiu Hawkinsovú, jej hovorilo, že je v bezpečí. Spomínala si na pohľad v očiach toho zvieraťa. Oči boli levie, ale pohľad patril Bobbymu.

Bobbymu, ktorý sa k nej správal ako k žene. Nie ako ku kamarátke. Ako k žene. Videl v nej ženu. To sa Alesii ešte nestalo. Vedela, že ľudia, mužov nevynímajúc, sa cítia v jej spoločnosti dobre, ale ani jedného nikdy nenapadlo, aby ju pobozkal. Nie, ona bola príjemná kamoška do nepohody, ale nikdy nebola žiadúcou ženou. Ona nikdy nebola tou, ktorej sa otvárajú dvere auta, podrží kabát, odsúva stolička. Ale keď sa na ňu Bobby občas zahľadel, mala pocit, že by ňou mohla byť. Pre jediného muža.

Vzápätí si v duchu vynadala. Ten muž sa chystá oženiť s jej sesternicou, preboha!

Čarovná cesta zamrznutou krajinou netrvala ani zďaleka tak dlho, ako si Alesia želala. Lev bol rozhodne rýchlejší, než auto a už za pár minút Bobby spomalil, skoky strácali na dĺžke, až prešli do poklusu, potom do voľného kroku a napokon zastal priamo pred dokonale zamaskovaným domom.

Bol zamaskovaný naozaj dokonale, pretože napriek jeho obrovským rozmerom ho Alesia nevidela, kým neboli na desať krokov od dverí, ktoré sa vynorili akoby odnikiaľ. Až potom si všimla, že steny domu sú z neopracovaných brvien, farba kôry tak dokonale splývala s lesom a ich pravidelné línie dokonale rozmazával hustý brečtan, ktorý sa vinul po bokoch domu. Okolo dverí ho museli pravidelne strihať, inak by sa už do domu vôbec nedalo dostať.

Alesia si všimla, že s oknami si takú námahu jeho obyvatelia nedali. Brečtanové šľahúne sa ťahali krížom cez sklo, hoci neboli príliš husté, takže do domu vnikalo denné svetlo.

Lev si opatrne ľahol do snehu a Alesia sa pokúsila zliezť mu z chrbta. Podarilo sa jej to až na štvrtý pokus, pretože zmrznuté prsty sa odmietali vystrieť a pustiť levej hrivy. Zvláštne, počas tej divokej jazdy si neuvedomila, že jej mrznú aj napriek rukaviciam. Napokon si uvoľnila jeden prst po druhom a skĺzla po boku zvieraťa, aby nedôstojne pristála zadkom rovno v záveji.

Bobby sa otriasol a vzápätí sa vzduch okolo neho rozvlnil. Alesia pocítila sálavé teplo, ktoré z neho vyžarovalo. Za niekoľko sekúnd so spadnutou zízala na ľudského muža.

Bobby sa neisto usmial.

- Si v poriadku?

Potriasla hlavou.

- Uvažujem, kam sa do teba napratala všetka tá hmota.

Bobby pokrčil ramenami.

- To je metafyzika. Nesmieš o nej uvažovať ako o normálnej fyzike. Keby som sa premenil na orla, kam by sa stratila moja aktuálna hmota?

Vytreštila oči.

- To môžeš?

Prikývol.

- Môžem, ale nerobím to.

Vstala, oprášila si zo zadku sneh a zvedavo sa spýtala.

- Prečo nie?

- Každý z nás má predpoklady pre jedno konkrétne zviera, v mojom prípade je to lev.

- Alebo tá šabľozubá potvora.

- To je len jedna z verzií toho istého zvieraťa. Nezabúdaj, že naša mágia pochádza z čias, kedy levy vyzerali takto. Ja mám síce len krátky ľudský život, ale mágia žije oveľa dlhšie a pamätá sa.

- Tak prečo sa teda nemeníš na iné zviera?

- Ako som hovoril, každý máme predpoklady pre jedno zviera. Lev, leopard, tiger, orol, vlk. Z týchto piatich máme na výber. Jedno z nich k nám zostane pripútané celý život. Ale v prípade núdze je vhodnejšie premeniť sa na iné zviera, než je „vlastné“ , napríklad, keď si v obkľúčení nepriateľov, nemôžeš utiecť ani bojovať... vtedy je dobré mať krídla a proste vzlietnuť. Alebo tuná v horách sa ľahšie stratí moja sestra vlčica, než ja ako lev. Lenže keď na seba vezmeme podobu „cudzieho“ zvieraťa, nikto iný z rodiny, komu je to zviera „vlastné“, sa nemôže premeniť.

Alesia sa zamračila a chvíľu o tom uvažovala.

- Takže keď sa tvoja sestra mení na vlka a ty by si vzal v prípade núdze na seba vlčiu podobu...

Bobby prikývol.

- Ani Summer, ani nijaký iný vlk v rodine by sa nemohol premeniť, až kým by som sa ich zvieraťa nevzdal. A keďže väčšinu času cestujeme kade tade po svete a jeden o druhom nevieme, je to obrovské riziko. Mohli by sme nechtiac obrať o schopnosť premeny príbuzného, ktorý práve zúrivo bojuje a vziať mu tak zbraň z ruky. Preto to proste nerobíme, ak len existuje iná možnosť.

Počas reči ju viedol ku dverám a Alesiu ani najmenej neprekvapilo, keď sa dvere otvorili a stála v nich žena, ktorá sa do tohto rozprávkového prostredia zasneženého lesa vôbec nehodila.

Dlhé svetlé vlasy jej stáli v usporiadaných špicoch a na sebe mala čierny kožený korzet a tesné čierne nohavice, takisto z kože. Bolo to absolútne nevhodné oblečenie do takéhoto počasia a na toto miesto, bolo príliš odhaľujúce, príliš sexi...

... nie, sexi nie, opravila sa Alesia, keď sa zadívala do ženinej ľadovochladnej tváre. Mohla byť oblečená len v spodnom prádle, napriek tomu nemala v sebe ani štipku sexapellu. Ani v postoji, ani v tvári. Jej výraz by jej skôr pasoval k uniforme, než k tomu vyzývavému outfitu. Alesia ju chvíľku mlčky pozorovala, dávala si načas s vytvorením názoru.

Tejto žene absolútne nezáležalo na tom, aký robí dojem. A o nijaký extra dojem sa ani nesnažila.

Bobby urobil krok vpred.

- Alesia, to je Adreinne, moja sesternica. Drei, to je Alesia, moja...

Zarazil sa. Ako by ju najlepšie ohodnotil? Kamarátka? Priateľka? Žena, ktorú milujem?

Alesia mu prišla na pomoc.

- Som sesternica jeho snúbenice.

Bobby cez zuby ticho zavrčal. Žena, ktorú milujem, vystihovala situáciu oveľa lepšie.

Adreinne prikývla a jej chladná tvár nedala najavo, či jej je stretnutie príjemné, či nie. Nepovedala „teší ma“ a tak ani Alesia nepovedala nič. Ticho prerušil Bobby.

- Potrebujem ísť za babičkou, Drei. Kde je?

Adreinne ustúpila z dverí, aby obaja mohli prejsť.

- V kuchyni.

Bobby zdvihol obočie.

- V kuchyni? Babi vie, kde je v dome kuchyňa?

Adreinne pokrčila plecom.

- Voľačo mieša v hrnci, ale podľa vône to jedlé nebude. Myslím, že učí Robin, ako sa pripravujú uspávacie šípky, superlepidlo, alebo nejaká iná blbosť, ktorú musí Robin používať pri práci.

- To veľa vysvetľuje. – pokrčil Bobby plecom a Alesii vysvetlil.

- Robin, alebo Rosario, volaj ju, ako chceš, nie je Strážkyňa. Vydala sa za môjho bratranca Scotta a teraz mu pomáha pri práci.

- Pri práci?

- Priemyselná špionáž. Scotta nemožno použiť hocikde, pretože má nepríjemnú vlastnoť – mágia mu nedovolí klamať, ani len zdvorilostne. Takže keď je treba, klame za neho jeho žena, tej to ide skvele.

Adreinne zasyčala a jej ľadovomodré oči zmenili farbu na svetložltú.

- Ty si jej to povedal, Robert? Čo si sa zbláznil?!

Bobby na ňu zaprskal, bol to taký jasne mačací zvuk, až sa Alesia musela uškrnúť. Adreinne jeho hrozivé prskanie nezastrašilo. Nebola veľká, ani mocná, ale pružná a ohybná, smrtiaca – skôr šíp, než sekera. Vlasy sa jej na hlave preskupili, už netvorili špice, ale naježenú aureolu okolo celej hlavy, takže pripomínala mračiace sa, rozzúrené slniečko. Aj to Alesii prišlo smiešne, hoci si ten jav nevedela vysvetliť a z celej sily sa ovládala, aby sa nerozosmiala.

- Takže to je sesternica tvojej snúbenice, tvoja snúbenica, predpokladám... – vyratúvala Drei jedovatým hlasom a odpočítavala to na prstoch, ktoré otŕčala Bobbymu až pod nos.

- Nepovedal si to náhodou aj pastorovi a majiteľovi obchodu so zbraňami? Mal si rovno vyvesiť oznam!!!

- Vychladni, Drei. Vie to len Alesia. Kristie nič netuší – a ešte nie je moja snúbenica.

Na posledné slová dal dôraz, ktorý Alesia zachytila, ale nevedela si ho vysvetliť. Drei však očividne áno, pretože jej naježený slniečkovský účes odrazu spadol, akoby predtým každý vlas držala napnutá nitka a teraz niekto všetky nitky odstrihol.

Vlasy sa jej teraz normálne vlnili okolo tváre. No dobre, normálne bol asi divný výraz pre Strážkyňu. Tak normálne, ako je to v jej prípade možné, rozhodla sa Alesia.

Adreinne pochopila, čo sa jej Bobby snaží povedať. Babička už oznámila jeho rozhodnutie vziať si Kristie Hawkinsovú, ale Bobby medzitým očividne zmenil názor. Nepriviedol sem totiž tú fľandru, ale jej sesternicu, ktorá...

... Drei sa po prvý raz poriadnejšie zahľadela na mladú ženu, ktorú si Bobby priviedol. Fajn, rozhodla sa. Vyzerá veľmi fajn. Ako dievča od susedov. Nenápadná krása a milý úsmev. Postrehla, ako ju jej rozzúrený účes takmer rozosmial a to sa Drei páčilo. Ostatných to desilo. Bola jediná v histórii Stráže, ktorá ovládala elektrinu a keď sa jej takto zježili vlasy, ostatní sa jej pratali z cesty, pretože to znamenalo, že zúri. Ale Alesia vyzerala, že ledva potlačila smiech.

No, uvidíme, či sa bude smiať, až sa stretne s babičkou.

Adreinne nechala párik prejsť okolo seba do predsiene a zatvorila za nimi dvere.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok