.

Kapitola 16

Kapitola 16

Kieran sa zatackal a siahol si na čelo. Cítil, ako mu oči vyliezajú z jamôk. Vytreštene zízal na prázdnu skriňu, z ktorej pred chvíľou na neho hľadela mladučká dievčina.

A z ktorej pred dvoma sekundami vyletel najväčší orol, akého kedy videl.

- Nie! To nie je možné! Zbláznil som sa nadobro? – zašepkal zhrozene.

To by vysvetľovalo aj jeho stratu pamäti. Možno sa šialenstvo začína tak, že človek si prestane pamätať základné informácie. Potom to pokračuje halucináciami.

Možno ani táto izba pre princeznú nie je skutočná. V istom zmysle naozaj pôsobila neskutočne. Ale dievča v skrini a potom ten vták...to pôsobilo až k neviere reálne.

Ale logicky...ľudia sa nemenia na zvieratá. Proste nie. To, čo videl, musel byť výplod jeho chorého mozgu.

Musí to povedať lekárovi, až ho príde vyšetriť. Skylar hovorila, že po nejakého pošlú.

Vydesene sa rozhliadol okolo seba. Čo z toho, čo pokladá za skutočné, je ešte halucináciou? Je možné, že aj Skylar je len výplod jeho šialenej mysle? To by vysvetľovalo, prečo sa mu zdá taká neuveriteľne príťažlivá.

To dá rozum, nevysníva si predsa škaredú manželku!

Trochu hystericky sa zasmial, no ten zvuk okamžite utíchol. Videl človeka premeniť sa na vtáka. Ježišikriste!!!

Kieranom to otriaslo natoľko, že nebol schopný ďalej zotrvať v tejto miestnosti. Tackavo vyšiel na chodbu a trochu šialeným, horúčkovitým pohľadom sa rozhliadol okolo seba. Chuť skúmať dom ho načisto prešla.

Musí povedať Skylar, že sa čosi strašne pokazilo.

Že sa nadobro zbláznil. V kútiku duše dúfal, že pre to, čo videl, bude mať Skylar dobré vysvetlenie, ale veľmi tomu neveril. Ak tu len jej rodina nevyvíja dokonalé hologramy, alebo nejaké podobné technické vymoženosti, potom on trpí halucináciami. Nič menšie nemohlo vysvetliť, že v jednej chvíli bolo v skrini dievča a v druhej orol.

Vykročil po chodbe trochu neisto, ale s každým ďalším krokom nadobúdal istotu a rýchlosť, takže keď dorazil ku schodisku, už bežal.

Rútil sa dolu schodmi za vášnivými hlasmi, ktoré sa domom niesli z jedálne a zachytil útržky viet.

- ... naši informátori by sa mali na to pozrieť...

- ...mali by sme rozostaviť hliadky...

- ...ja neviem, bol to naozaj...

- ...poznám tú beštiu, keď ju mám pred sebou, Mitch!!! Rozhodne to bol...

Kieran rozrazil dvojité dvere a ocitol sa v miestnosti, ktorá zaberala aspoň polovicu prízemia. Za dlhým stolom sedeli ľudia, neznáme tváre. Nie, nie všetci boli neznámi. Bola tu Ashley, Megan, Sam... a Skylar.

Všetci bez výnimky okamžite stíchli a otočili tváre k nemu.

Kieran sa zarazil vo dverách.

Tie tváre mali ten výraz iba sekundu, kým sa v nich rozhostilo prekvapenie, úsmevy, spýtavé pohľady, ale bol tam. Absolútne bezvýrazné oči, masky v podobe tvárí, tak príšerne sústredené, akoby vbehol do klietky plnej dravých šeliem, pripravených v okamihu zaútočiť. Hneď sa spamätali, to je pravda.

Ale tá jediná sekunda Kieranovi stačila, aby svoje úmysly zmenil o stoosemdesiat stupňov. Niečo nebolo v poriadku. Niečo tu nehralo. Cítil to v kostiach i v korienkoch zježených vlasov na zátylku. Tí ľudia sa tvárili, akoby ho videli po prvý raz, ba viac, tvárili sa, akoby bol nepriateľ, či... čo je horšie...korisť. Nikto síce nevyskočil, aby mu dal nakladačku, ale Kieranovi stačil ten pocit nebezpečenstva a akýsi vnútorný inštinkt na neho kričal, nie, priam hystericky jačal, aby svoj vpád zahral do autu a o dievčati – vtákovi sa vôbec nezmieňoval. To jačanie sa nedalo neuposlúchnuť.

Skylar prvá vstala a so starostlivým výrazom v tvári sa ponáhľala k nemu. Všimol si, že sedí po Meganinej ľavici, aj to, že muži sú usadení ďalej od Megan, než ženy. Kým k nemu Skylar prišla, mal už premyslené, ako vysvetlí svoj neočakávaný príchod.

- Kieran? Si v poriadku? Tváriš sa... vystrašene. – spýtala sa Skylar a položila mu ruku na plece.

Potriasol hlavou a nevinne na ňu pozrel.

- Nie... nič mi nie je. Len...celé to na mňa doľahlo, Skylar. Nechcel som byť v izbe sám. Desím sa toho zostať sám so svojimi myšlienkami.

- Lož. – ozval sa jeden z mužov a všetci v miestnosti sa okamžite obrátili k nemu. Pokrčil plecami.

- Len konštatujem fakty.

Do všetkých tvárí sa okamžite vrátil onen bezvýrazný pohľad, až po Kieranovom chrbte prebehli zimomriavky. Ako ho ten chlap mohol tak bleskurýchlo odhaliť? Inštinkt ho opäť prinútil, aby sa naklonil ku Skylar.

- Už to nemôžem vydržať, Skylar. Strašne ťa chcem! Vyrušili nás v najlepšom. – zašepkal jej do ucha. Skylar sa zarazila a potom sa jej po tvári rozlial úsmev. Obrátila sa k Scottovi a nahlas povedala.

- Pravdou je, že táto porada prerušila veľmi... veľmi intímne záležitosti, ktoré sme s Kieranom práve riešili.

- Pravda. – prikývol Scott a všetci si viditeľne vydýchli.

Najviac zo všetkých Kieran. Prebodol síce neznámeho muža pohľadom, ale podstatné bolo, že ostatní mu uverili. Prečo mu uverili? Je snáď veštec, alebo čo?

Zdalo sa, že nik nebol v rozpakoch z toho, čo si všetci iste domysleli. Nikto sa neuškŕňal, že Kieran bol taký chtivý sexu, že vtrhol na rodinnú poradu a vytiahol z nej Skylar len preto, aby dokončil načatú prácičku.

A Kieran odrazu vedel, že urobil dobre, keď dal na inštinkt a nepovedal ani slovo o tom, čo videl v princeznovskej izbe. Skylar možno bola jeho žena a títo ľudia možno naozaj boli jeho rodinou, ale každá bunka jeho tela vedela, že sú iní, než sa zdajú. Že skrývajú mnoho tajomstiev a že sú nebezpeční. Že im nemôže veriť. Otázka bola, či môže veriť samej Skylar. Ak aj k nemu bola zatiaľ úprimná, nepochyboval, že rovnako ako ostatní, aj ona má tajomstvá.

A v okamihu, keď ho Skylar chytila za ruku, aby ho odviedla späť do spálne, sa rozhodol, že tie tajomstvá vypátra. Veď je nejaký policajt, nie?

Kieranovým mozgom prešľahol ostrý, bolestivý blesk, akonáhle sa podivil nad myšlienkou, ktorá mu prišla na um. Policajt? Je skutočne policajt? Vracia sa mu snáď jeho pamäť, alebo to bola len náhoda, že mu prišlo na um práve toto?

Nestihol to domyslieť, lebo ktosi mu vrazil do mozgu rozžeravený kutáč a šparchal sa ním až v podstate jeho bytia. Hrozná bolesť Kierana zrazila na kolená a schmatol sa za hlavu.

Skylar si k nemu okamžite kľakla a trochu vyľakane na neho volala.

- Kieran!!! Kieran, si v poriadku?!

- Nie! – zastonal a sklátil sa na podlahu.

Zovrel si hlavu dlaňami a stúlil sa do klbka. Napätie v jeho ramenách a v celom držaní tela bolo také zrejmé, že nik z Gaylanovcov nepochyboval o tom, že to nehrá a skutočne má bolesti.

- A dosť! Ideme k lekárovi, teraz hneď! – vyhlásila Skylar a rázne vstala. Pomohla Kieranovi vyštverať sa na nohy a podoprela ho, aby ho odviedla z jedálne.

Megan za vrchstolom prudko vstala a zasyčala na Skylar.

- Skylar!!!

Skylar ho upokojujúco pohladila po chrbte, no zastavila sa a obzrela.

- Môžeš ešte na slovíčko? – spýtala sa Megan sladko.

Skylar uvidela, že babička stráca kontrolu. Jej oči boli svetložltej, takmer maslovej farby, s drobnými čiernymi kolieskami zreníc. Megan sa menila na vlčicu a zmena farby jej očí bola prvým príznakom premeny.

Skylar sa obrátila k Samovi.

- Prosím, vezmi ho do auta. Hneď som tam. Zlato, len si vezmem bundu, dobre?

Kieran sa obzrel cez plece a na sekundu sa jeho oči stretli s očami Skylarinej babičky. Potom sa obrátil k domnelej manželke a prikývol.

- Ponáhľaj sa. Je mi vážne príšerne.

Súcitne mu stisla plece a v nasledujúcej chvíli ho odovzdala Samovi, ktorý sa ujal miesta Kieranovej opory a veľmi pomaly ho viedol von.

Skylar sa obrátila k babičke a Megan sa oprela hánkami o stôl.

- Čo si myslíš, že robíš?!

- Ako som povedala. Beriem Kierana k lekárovi do Kalispellu. – odvetila Skylar pokojne.

Svoj pokoj len predstierala, ale v duchu jačala na babičku tie najhoršie obvinenia, akých len bola schopná. Nebyť jej pokusu o plánované rodičovstvo, Kieran by teraz netrpel, pretože by sa nikdy v živote s Teriánom nestretol! Všetko to bola len a len babičkina vina!!! Navonok však zachovala chladnú tvár a uprene pozerala do Meganiných vlčích očí.

- Ty si sa nadobro zbláznila, Skylar?! Čo si myslíš, že lekári urobia?! Čo asi tak nájdu?! Nevieš, aké fyzické zmeny s jeho mozgom Terián urobil! Nepotrebujeme na seba pútať pozornosť! – slová Megan vystreľovali z úst ako guľky z pištole a zodpovedal tomu aj jej tón - chladný, neosobný, zraňujúci, ako streľba.

Skylar zaťala päste.

Kieran trpel pre babičkino rozhodnutie. Všetci pre jej rozhodnutia istým spôsobom trpeli, ale keď Meganine príkazy spôsobili bolesť členovi rodiny, bolo vidno aspoň to, že ju to mrzí. Svojím chladným spôsobom ich totiž milovala, tak, ako vedela, tak, ako bola schopná.

Ale Kieran do rodiny nepatril. A babičke bolo tak očividne ukradnuté, že mu zničila život i to, že sa od bolesti zviezol na dlážku, že Skylar cítila, ako levica v jej krvi nepokojne pochoduje jej krvným riečišťom. Levica sa pokúšala svoju ľudskú stránku prehovoriť, aby ju pustila von. Chcela prekonať prekážku, ktorou sa babička stala. Chcela urobiť niečo pre trpiaceho Kierana. Chcela babičke ukázať, že práve dorazila na hranice jej poslušnosti. A Skylar jej to dovolila.

V jedinom okamihu mágia z jej krvi vytryskla na povrch a obalila Skylar, akoby si obliekla kožuch, ibaže ona sa tým kožuchom stala.

Mágia premenila svoju nositeľku do tej najobávanejšej formy, akej bolo jej telo schopné.

Uprostred jedálne sa odrazu nachádzal obrovský šabľozubý lev. Nočná mora z Gaylaniných snov. Tridsaťcentimetrové tesáky sa zablysli v náhlom pohybe a čeľuste schopné rozdrviť kosti jediným zahryznutím sklapli len centimeter od Meganinej tváre.

Megan ohromene cúvla. Oči stratili vlčí lesk a zrazu to bola len šokovaná žena.

Skylar nechala mágiu a s ňou aj svoju bojovú podobu vsiaknuť späť do svojej krvi a opäť sa zmenila na ženu.

Megan okamžite našla znova reč.

- Čo to vystrájaš?!

- Len som ti chcela pripomenúť, babi, že môžeš byť matriarchou tejto rodiny, môžeš byť mojou príbuznou a môže byť medzi nami celkom dobrý vzťah, ale nezabúdaj, že ja som šabľozubý lev. Ani vo svojej bojovej forme pravekého vlka sa mi nemôžeš silou vyrovnať, babi.

Skylarina tvár ochladla a zmenila sa na kameň. Jej hlas sa teraz tak veľmi ponášal na Meganin, až by to bolo komické, keby sa napätie v miestnosti nedalo priam krájať.

- Ctím si ťa, babička, rešpektujem teba aj tvoje postavenie v rodine. Ale ak niečo budem naozaj chcieť, nemáš moc zabrániť mi v tom.

- Môžem ťa vyhostiť a s tebou celú tvoju vetvu, Skylar! – štekla po nej babička.

Skylar pokrčila plecami.

- Ak by si bola mŕtva, nevyhostila by si už nikoho.

Megnine oči sa zúžili.

- Ty by si urobila... ty by si preliala krv vlastnej babičky...pre muža, ktorého ani nepoznáš?!

Skylar zavrtela hlavou.

- Nie. Nezabila by som ťa, keby si mi bránila vziať ho k lekárovi. Si moja stará matka, preboha! Pointou nebolo vyhrážať sa ti, babi.

- Tak ma pouč, čo ňou bolo. – Megan si založila ruky na prsiach, rozhodnutá zašliapať Skylarino náhle sebavedomie pod čiernu zem.

Skylar si dovolila slabučký, kyslý úsmev.

- Pointou bolo, babi, aby si si uvedomila, že ak niečo naozaj chcem, nezabrániš mi v tom. Teoreticky mám dosť sily, aby som ťa odpratala z cesty a prevzala tvoje miesto v rodine aj bez toho, aby som ťa pritom musela zabiť. Nemôžem ti dovoliť, aby si zničila Kieranovi život len pre svoje plány, a ani ti to nedovolím. Vyhostíš ma za to? Alebo budeš riskovať, že budem chcieť Kieranovi pomôcť tak veľmi, že sa s tebou stretnem v boji?

Úsmev zmizol ako para nad hrncom a Skylar sa obrátila.

- Nemyslím. A teraz, ak dovolíš, Kieran ma čaká v aute.

S hrdo zdvihnutou bradou opustila Skylar jedáleň a ani raz sa neobzrela. Inak by si všimla víťazoslávny úsmev na Meganinej tvári. Len čo bola vnučka z dosluchu, babi si spokojne povedala.

- Bude z teba skvelá matriarcha, Skylar! Raz budeš mojou následníčkou, hodnou tohto mena!

Sam bez jediného slova strhol z háčika v predsieni svoju bundu a prehodil ju pacientovi cez plecia. Potom zaviedol Kierana k Navigatoru a pomohol mu nasadnúť. Bodavá bolesť v šerifovej hlave trochu ustúpila, no vytrvalo číhala kdesi v pozadí, pripravená vyskočiť a zaútočiť, len čo sa Kieran priblíži myšlienkami k svojej minulosti.

- Potrebuješ ešte niečo? – spýtal sa Sam a Kieran si uvedomil, že Skylarin bratranec má na sebe iba tepláky a tričko s krátkym rukávom. Navyše stál v snehu povyše kolien.

- Nie, vďaka, kamoš. – povedal rýchlo.

- Tak ja sa vrátim. – zašomral Sam a zvrtol sa na odchod.

Zima sa do neho zahrýzala ako čosi živé, neprajné, čo chcelo, aby život v jeho vnútri vychladol, plameň zhasol. Ako vlk bol zvyknutý proti chladu bojovať, dokonca aj v ľudskej podobe znášal sneh oveľa lepšie, ako tropické predátory v rodine...ale nie v krátkych rukávoch. Napokon, Skylarin šerif bude v aute tých pár minút v pohode.

Kieran sledoval, ako sa vysoký mladý muž stráca medzi stromami, za ktorými bol dom. Zamyslene pozoroval jeho kroky a keď zmizol, hľadel na stopy v snehu. Ale jeho oči nevnímali ani Sama, ani sneh, ani stopy.

V mysli sa mu ako film prehrávala tá sekunda, počas ktorej si hľadeli s Megan do očí.

A bol si istý jednou vecou. Nech to bolo čokoľvek, neboli to ľudské oči. Také oči už videl. V tunajších lesoch neboli vlci nijako výnimočné zvieratá a hoci si Kieran nespomínal na konkrétne prípady, kedy by im pozrel do očí, vedel, že ich pozná. A pred chvíľou práve tie bledé, žlté oči hľadeli na neho z ľudskej tváre.

Nech bola čímkoľvek, Skylarina babička nebola človekom.

Obyvateľka skrine v izbe pre princeznú sa zmenila na orla. Ani ona nebola človekom.

Z čoho logicky vyplýva otázka: Je človekom Skylar?....


Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok