.

Kapitola 16

Ahojte, kočky! Prajem vám krásny začiatok týždňa a tu je ďalšia kapitolka! Príjemné čítanie! :-*

Kapitola 16

Klietka sa prudko naklonila do strany a zviera v nej žuchlo rebrami o mreže, napriek tomu nevydalo ani hlások.

- Opatrne, prosím!!! – ľadovo chladný hlas krásnej svetlovlásky šľahol oboch pomocníkov ako bič.

Zaťali zuby a znova sa pokúsili poriadne chytiť klietku, ktorá sa v ich neistých rukách nebezpečne kymácala.

Adreinne sa obrátila späť k zamestnancovi letiska, ktorý kontroloval všetky doklady a povolenia na prevoz divého zvieraťa.

- Hm... nový výskum? – zašomral a šušťal pritom papiermi.

- Populácia už roky klesá. Musíme osadiť novú krv do tunajších svoriek. – odsekla Adreinne, ktorá už od netrpezlivosti skoro škrípala zubami.

Nie že by na to nemala dôvod.

Celé štyri dni Sam čakal na Victoriin návrat. Celé štyri dni sa mu Adreinne pokúšala vyhovoriť ten šialený nápad s láskou k Teriánke. Na piaty deň čakanie konečne vzdal. Pustil svoju mágiu z reťaze a zmenil sa na obrovského vlka. Schúlil sa do klbka, chvostom si prikryl papuľu a odmietol s Adreinne komunikovať. Smútil si po svojom.

Jeho stav pripomínal stav Pearl tak veľmi, že to Adreinne vydesilo. Počkala ešte deň, ale keď Sam nejavil ochotu premeniť sa späť do ľudskej podoby, či dokonca niečo zožrať, začala jednať. Zavolala do Montany.

Babička jej vybavila všetky povolenia na prevoz divého zvieraťa cez pol zemegule. Napriek tomu, preprava obrovského vlka nebola jednoduchou a už vôbec nie rýchlou záležitosťou.

A po celý ten čas Sam odmietal čokoľvek prehltnúť. Len raz zbystril pozornosť, keď ho prevážali okolo cukrárne. Adreinne si všimla ľahkej citrónovej vône a Sam nastražil uši. Ale vzápätí zakňučal a znova prestal komunikovať.

Keby sa teraz Victoria dostala Adreinne do rúk, s chuťou by jej odtrhla hlavu. Sranda, ešte pred pár dňami považovala jej odchod za to najmúdrejšie, čo kedy nejaký Terián podnikol. Keď sa po troch dňoch nevrátila, Adreinne si vydýchla úľavou. Teriánka mala teda v hlave viac rozumu, než Sam. Lenže teraz by dala neviemčo, aby mohla vrátiť čas a privliecť tú zradnú potvoru za vlasy a hodiť Samovi k nohám.

Pravdaže, Sam ten čas vrátiť mohol. Ale neurobil to.

A Adreinne sa to nepáčilo. Jej chladného srdca sa dotýkalo Samovo trápenie, hoci to nedávala najavo.

A teraz, po niekoľkých prestupoch a snáď milióne kontrol konečne vystupovali z lietadla v Kalispelli.

Adreinne sa oprel do tvár čerstvý vzduch, voňajúci lesom a kvitnúcimi bylinami. Hodila očkom na Sama v klietke, ktorú konečne tí dvaja zadubenci vyložili z lietadla. Sam na známu vôňu domova nijako nereagoval. Oči mal otvorené, ale smútok z nich nezmizol. Takto reagoval aj vtedy, keď definitívne nechal odísť Lindu.

Kontrola dokladov konečne prebehla s uspokojivým výsledkom a Adreinne mohla zájsť do letiskovej haly po pomoc. Okamžite zazrela svojho brata Mitcha a Samovu sestru Sorayu. Aj oni ju hneď spozorovali a pohli sa k nej – hora svalov so širokánskymi ramenami kliesnila pomedzi hemžiacich sa ľudí cestu drobnej tmavovláske s orieškovými očami.

Mitch dorazil k Adreinne a krátko ju objal. Jeho obvykle veselá tvár bola zachmúrená.

- Ahoj, sestrička. Akú si mala cestu?

- Ušla.

- Kde je? – spýtala sa Soraya.

Adreinne ukázala dozadu.

- V klietke.

Soraya vzdychla.

- Žiadna zmena?

Adreinne pokrútila hlavou.

- Nie. Pomôžte mi ho naložiť. Soraya, choď po auto a pristav ho, prosím ťa, k nakladacej rampe. Mitch, my pôjdeme po Sama.

Medveď i tigrica prikývli a Mitch tentoraz kliesnil cestu svojej sestre.

Keď sa konečne dostali k Samuelovej klietke, Mitchovi stačil len jediný pohľad, aby precítene zahrešil.

- No doriti! Takto vyzerá od začiatku?

- Nekomunikuje, odmieta sa premeniť a prestal žrať. Okrem toho pĺzne. – zhodnotila chladne bratrancov stav.

Mitch pokrútil hlavou.

- Sam, počuješ ma? Si v Montane. Vezmeme ťa do Sídla.

Sam na neho ani nepozrel. Adreinne pokrčila plecami.

- Úplná letargia. Vezmi to z tejto strany, ja vezmem túto. Naložíme ho na vozík a hodíme k autu.

Mitch bez premýšľania vykonal sestrine príkazy. Po chvíli manévrovania sa im podarilo naložiť klietku na vozík a Mitch ho odtlačil k tmavozelenej dodávke, ktorú Soraya priviezla k rampe.

Adreinne pridržala otvorené dvere a Mitch so Sorayinou pomocou naložil klietku dovnútra.

- Ešte chvíľu, kamarát, hneď sme doma a potom ťa odtiaľ vypustíme. – šomral si popod nos.

Nemohli to urobiť hneď na letisku – zamestnanci by sa asi zbláznili, keby údajne divého vlka len tak pichli do auta bez klietky a bez náhubku.

Miesta v aute si rozdelili úplne automaticky.

Soraya sa presunula do nákladného priestoru, aby bola pri bratovi a Adreinne si so samozrejmosťou sebe vlastnou sadla za volant. Mitch sa uškrnul a bez slova sa posadil vedľa nej.

- Kto všetko je teraz v Sídle? – spýtala sa Adreinne, keď vyšli z letiska a prechádzali Kalispellom.

Mitch pokrčil plecom.

- Babi, samozrejme. Z našej vetvy my dvaja. Z vetvy tety Sofie iba Soraya a teraz Sam. Z vetvy tety Simone je tu Pearl so svojím otcom. Strýko Preston vystriedal Scotta. Keď ho babi poslala do Mozambiku, trval na tom, aby tu niekto zostal s Pearl. A teta Simone je teraz niekde v Nórsku. Z vetvy strýka Sheldona je tu teta Rose a Rhiannon.

Adreinne bokom pozrela na brata.

- A čo naša sestra?

Mitch pokrčil plecom.

- Ashley je v New Yorku. Nie že by naháňala Teriánov, ale mama ju zavolala domov. Vieš, ako sa s babičkou neznášajú. Babi jej nechcela dovoliť odísť, ale mama jej strašne vynadala po telefóne. Rhiannon už zase uzatvára stávky na to, ktorá z tých dvoch porazí tú druhú na telefonáty. Stavil som na mamu päť dolárov. – uškrnul sa.

- Naposledy, keď som to sledovala, bol stav päť: štyri pre babičku. – prehodila Adreinne zamyslene.

- Teraz je to sedem:šesť pre mamu. – aktualizoval jej údaje Mitch.

- Chceš si staviť?

Adreinne zavrtela hlavou.

Keby sa aj dala nahovoriť na takú detinskú zábavu, akú Rhia organizovala pre najmladšiu generáciu Strážcov, nevedela by, na koho staviť. Megan a Alissa boli veľmi vyrovnané súperky.

V zadnej časti Soraya prestrčila ruku cez mreže a pohladila brata po sivej srsti.

Ani sa nepohol, neotvoril oči, len bez života ležal v klietke. Sorayi pukalo srdce, keď ho takto videla.

- Sam. Braček, čo je to s tebou? – prihovorila sa mu nežne.

- Adreinne sľúbila, že doma nám to všetkým naraz vysvetlí, ale... nechcel by si mi to povedať sám? – spýtala sa ticho.

Sam otvoril oči a Sorayou trhlo, keď sa do nich zahľadela.

Boli plné bolesti, ktorá trieštila Samovu dušu na milióny ostrých črepov.

Soraya zdesene odtiahla ruku a zhrozene zašepkala.

- Panebože, Sam...

V tej chvíli Sam zaklonil hlavu a vnútrom dodávky otriaslo hlasité, srdcervúce zavytie, ktoré sa ostatným trom Strážcom zavŕtalo do mozgu.

Sorayi vystúpili do očí slzy. Jej brat trpí. Trpí tak strašne, že sa na to nemôže pozerať. A tak sa odhodlala k činu.

Sorayin dar dopĺňal dar jej brata. Sam mohol meniť minulosť, aktívne ju ovplyvnňovať a formovať. Ona mohla vidieť, čo jeho dar spôsobí v budúcnosti. Nemohla ju nijako zmeniť, ale vedela to. Práve preto ani jeden z nich nechcel príliš používať svoj dar. Sam nemohol vedieť, čo jeho zmeny v minulosti spôsobia v prítomnosti a budúcnosti, kým Soraya videla neodvratnú budúcnosť, no netušila, aký čin ju vyvolá a ako by sa mohla zmeniť.

Najlepšie to fungovalo, keď boli spolu. Len vtedy mohli obaja takmer so stopercentnou istotou ovládnuť tok času, určiť príčiny a dôsledky a upraviť veci tak, ako by podľa nich mali byť.

Sam teraz úplne vypadol z hry. Ale Soraya tu stále bola. Stále mohla nazrieť do budúcnosti. Budúcnosti, ktorá nebola nemenná. Stačilo nejako pozmeniť minulosť, alebo urobiť v prítomnosti maličkú, nepatrnú zmenu, ktorá sa o desaťročia neskôr vykryštalizovala na katastrofu.

Soraya, rovnako ako Sam, vedela, že používanie tohto daru so sebou prináša veľkú zodpovednosť. Pretože so sebou nieslo veľkú zodpovednosť. Ak videla v budúcnosti niečo negatívne, snažila sa tomu v prítomnosti predísť. Lenže často práve to odštartovalo sled udalostí, ktoré k tej negatívnej budúcnosti viedli. Alebo ak nazrela do budúcnosti a zazrela tam niečo krásne, mala tendencie v prítomnosti riadiť veci tak, aby sa tá budnúcnosť stala skutočnosťou a práve tým ju častokrát zahubila.

Existovalo priveľa alternatívnych budúcností a každý čin dnes mohol ovplyvniť dôsledky zajtrajška.

Ale teraz to musela vidieť. Musela sa uistiť, že jej brat sa z toho hrozného trápenia dostane.

Zatvorila oči a vyvolala svoju mágiu. Tá ju naplnila a Soraya sa ocitla na svojom alternatívnom mieste. Bola v malej okrúhlej miestnosti, ktorej steny boli obložené zrkadlami. Sedela na zemi v tureckom sede a keď otvorila oči, uvidela svoju tvár z tisícov uhlov. Zamerala svoju mágiu na jedno zo zrkadiel, ktoré ukazovalo niekoľko rokov dopredu. Mágia z nej vystrelila v tenučkom pramienku a keď sa dotkla zrkadla, to sa zavlnilo, ako hladina jazera.

A v tom vlnení Soraya uvidela Samovu budúcnosť.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok