.

Kapitola 16

Ahojte kočky a tiger, takže tu je ďalšia kapitolka, ktorá úplne zmenila moje ponímanie dámskeho spodného prádla! :-D Príjemné čítanie! :-*

Kapitola 16

Robin sa celkom odosobnila od toho, čo robila. Ruky mala až po lakte zababrané krvou, ale silou vôle sa donútila nemyslieť na to a systematicky trhala svoje tričko na pásy, ktorými omotávala Scottove zranenia.

Bol zázrak, že ich na streche ešte nikto neobjavil, ale ani na to nemyslela. Znepokojene sledovala, ako cez provizórne obväzy presakuje krv a bezmyšlienkovite siahla po zvyškoch trička, aby pridala ďalšiu vrstvu. Odtrhnúť, uviazať, skontrolovať. Odtrhnúť, uviazať, skontrolovať.

Mozog vypla a zautomatizovala svoje pohyby. Takmer nepostrehla pohyb za svojím chrbtom, ale hlas, ktorý jej zavrnel skoro pri uchu, ignorovať nemohla.

- Krása. Strážca v bezvedomí a takmer mŕtvy. Vlastne netreba ani nič robiť, zdochne aj sám od seba. Lenže... baví ma zabíjať ich. Som už taký.

Robin sa strhla a vyskočila na rovné nohy. Za ňou stál muž okolo štyridsiatky v tmavosivom obleku a s kravatou. Ako sa tam mohol len tak zjaviť?!

- Vy ste Nico? – spýtala sa podozrievavo.

Muž si ju nevšímal, namiesto toho zúžil oči a uprel ich na Scotta. A potom urobil niečo, z čoho zostala celkom paf – proste sa rozplynul na chuchvalec čierneho dymu a vystrelil smerom k Scottovi.

Robin zvrieskla. Mala toho práve dosť. Zabijaci, šabľozubé tigre, a teraz toto!!! Čierny dym sa už už vrhal na Scotta a ona mala neblahé tušenie, že o priateľské objatie mu nejde.

Celkom inštinktívne sa hodila na Scotta, aby ho ochránila vlastným telom. Ešte v pohybe si vynadala. Čo ju to popadlo? Prečo chráni muža...tvora...muža, ktorého pozná tak krátko? Ktovie, čo jej ten dym urobí? Možno unikla zabijakovi v budove len preto, aby ju teraz zadusil nejaký blbý mrak! Táto noc je každou minútou lepšia a lepšia!!!

Vo chvíli, keď sa dym už už dotýkal jej tela, odkiaľsi z tmy zrazu priletel záblesk jasného svetla. Horiaci šíp? Kriste, kto dnes pobehuje po New Yorku so zápalnými šípmi?! Ale z toho, čo sa stalo v nasledujúcej sekunde, sa jej chcelo skríknuť. Šíp sa zrazil so stĺpom dymu, a ten v okamihu zachvátili plamene. Akoby nad budovou FC vybuchla miniatúrna bomba.

Sila explózie ju ochromila a zaľahlo jej v ušiach. Oheň sa mihotal len kúsok od jej pokožky a ona cítila páľavu, ale napriek tomu bol na niečo dobrý. Na okamih osvetlil strechu dosť na to, aby videla, že na lane, ktoré bolo stále natiahnuté medzi oboma budovami, visí tmavá postava.

Plameň zhasol, no Robinino srdce búšilo ďalej ako na pretekoch.

- Ja som Nico, maličká. – vyhlásila tmavá postava a pružným, mačacím skokom mäkko dopadla na strechu vedľa nej.

Príchodzí sa o Robin nestaral, ihneď pokľakol ku Scottovi a dal sa ho prezerať.

- Čo...čo to bolo? - zašepkala roztrasene.

- Terián. Hrozba ľudstva. Vôbec si to nevšímaj. Nie sú dôležití. V jednej chvíli sú a v druhej chvíli natrafia na mňa a zgegnú. - odvetil zamračene.

Fajn, tak z toho nezmúdrela. Ale vedela, že na podrobnejšie otázky zatiaľ nie je čas. Zaradila Teriána do úhľadnej zložky svojej mysle s nálepkou "na neskôr" a radšej si poriadne obzrela Scottovho príbuzného.

Nico Gaylan mal niečo medzi dvadsaťpäťkou a tridsiatkou, plavé vlasy a tvár, pri pohľade na ktorú sa všetkým vydatým ženám chcelo plakať a odkopnúť svojich manželov. Bol ešte vyšší, ako Scott a tak nehanebne sexi, až sa Robin zastavoval dych.

- Ako dlho je v bezvedomí? – vyštekol Nico a prepichol Robin zelenými očami, ktoré sa podobali Scottovým a dávali tak tušiť príbuzenský vzťah oboch mužov.

- Ehm...neviem. Možno pol hodiny.

- Šťastie, že som bol tak blízko. Normálne je naša rodina roztrúsená po celom svete. – zavrčal a postavil sa.

- Ako sa to stalo?

Robin si odkašľala a potriasla hlavou, aby z nej vytesnila ohromenie nad Nicovou krásou. V tej rodine musia mať skvelé gény! Nico je nádherný a Scott tak veľmi mužný...

- Strieľali po nás. Zmenil sa na... – zarazila sa. Môže Nicovi dôverovať? Vie, čo je Scott zač? Ak nevie, má mu to povedať?

Nico si všimol jej zaváhanie a zahrešil.

- Ten idiot to spravil, však? Hodil sa do pruhovaného! Mňa z toho chlapa porazí!

Tým bola zodpovedaná je pochybnosť. Hodiť sa do pruhovaného. Milé synonymum tej hrôzy, ktorú videla na vlastné oči. Prikývla.

- Áno. Potom sa zmenil späť na človeka, prikázal mi zavolať babičke a omdlel. Pokúsila som sa zastaviť krvácanie, ale...

- Zbytočné. – odmával Nico jej snahy.

- Guľka je stále v tele. Aj tak to budem musieť rozrezať. Fajn, dievča, teraz ho musíme dostať dolu.

Robin sa zadívala na nočný New York, ktorý sa rozprestieral hlboko pod ňou. Krásny Nico bol arogantný až hrôza a začínal ju štvať.

- Jasné, na to by som nikdy neprišla, mudrák! Lenže ako?

Nico sa zamračil.

- Zapni sa na lano a pohni sa! Tak ako ste sem prišli, ty aj odídeš.

Robin pozrela na Scotta v bezvedomí.

- A čo vy dvaja?

- Nejako ho dostanem do popruhov....

- Roztrhal ich, keď...hmm...sa hodil do pruhovaného.

Nico znovu zahrešil a škaredo sa na ňu zadíval.

- Fajn! – zavrčal a pohľadom skenoval budovy naokolo i steny FC.

- Hodíš mi ho na chrbát. Som skoro taký mrštný ako on, mohol by som to odskákať.

Robin nemala potuchy, o čom to hovorí. Až do chvíle, keď sa okolo neho nerozvlnil vzduch.

- Ach nie! Došľaka, nie! Znovu nie! To už poznám! – zdvihla obe ruky a zaspätkovala.

Dobre urobila. Namiesto neuveriteľne krásneho a rovnako neuveriteľne arogantného muža tam stál lev. Majestátna hriva mu viala v nočnom vánku a z hrdla sa mu vydralo hlboké zamručanie.

Robin sa zamračila. Vlastne sa ani nebála. Zdalo sa, že na divné veci okolo nej si pomaly začína zvykať.

- Dúfam, že ma nechceš zožrať.

Lev prevrátil očami v komicky ľudskom geste, znova zavrčal a ľahol si vedľa Scotta. Jasné, má mu ho dať na chrbát!

Robin doteraz videla levy a tigre jedine v ZOO a vôbec nemala chuť približovať sa k veľkému, nebezpečnému zvieraťu, ktoré ju mohlo roztrhať jediným úderom mohutnej laby s príšernými pazúrmi. Len vedomie, že v tom tele sa skrýva človek, jej dodalo odvahu pristúpiť k nemu a s námahou vyteperiť mŕtvu váhu Scottovho tela na chrbát leva.

- Počkaj, niečím ho priviažem. – vyhlásila a dúfala, že Nico jej rozumie. Zjavne rozumel, lebo netrpezlivo zafučal, akoby jej chcel dať najavo, nech si švihne. Robin sa rozhliadla.

Tričko roztrhala pri provizórnom ošetrovaní Scotta. Jej bunda by leva i Scotta nikdy neobtiahla. Ani si neuvedomila, že tu na streche postáva len v podprsenke!!!

Moment... podprsenka.

Robin neváhala a rýchlo na seba natiahla bundu. Pod ňou si vyzliekla podprsenku a vytiahla ju cez rukáv.

Iste, ani podprsenka neobopne leva spolu so Scottom, ale keby ramienka natiahla na levie laby a háčiky zapla cez Scottov chrbát...

Bez najmenšieho zaváhania pristúpila k levovi s podprsenkou v ruke. So záujmom sa zadíval najskôr na kus fialovej elastickej čipky a potom na jej prsia ukryté pod bundou. Oči sa mu rozžiarili a dlhým drsným jazykom sa oblizol.

- Ani na to nemysli, ty zvrhlík! – zašepkala podráždene.

- Daj sem labu!

Lev očividne až teraz pochopil, o čo jej ide a s rozhorčenou nevierou na ňu pozrel. Jeho pohľad jasne vyjadroval: čo si sa zbláznila?! Toto na seba v žiadnom prípade nevezmem!!! Mám svoju mužnosť, vieš?

Robin sa škodoradostne uškrnula.

- Nemáš na výber, Nico! Inak ti Scott zletí z chrbta. No tak, buď dobrá cica a daj labku!

Nico vyzeral, že ju roztrhá na kúsky, ak sa k nemu s tou svetlofialovou čipkou len priblíži, ale napokon otrávene zamručal a s povzdychom hodným tragéda zdvihol pravú prednú labu.

Nech Robin čakala od dnešnej noci hocičo, nepočítala s tým, že bude na streche uprostred New Yorku obliekať leva do svojej podprsenky.

Nico jej s rovnako dramatickým povzdychom podal aj druhú labu a potriasol hrivou.

- Dúfam, že nemáš blchy. – zašomrala a pasovala sa s háčikmi, ktoré Scottovi zapla okolo pása.

- Hotovo. – vyhlásila, odfúkla si a odstúpila od leva, aby si prezrela svoje dielo.

Nico sa nepokojne ošil, pretože košíčky podprsenky mu prikrývali uši a omínali ho v hrive. Robin v sebe udusila smiech. Nie je čas smiať sa. Potrebujú Scotta dostať do bezpečia.

Prišla k lanu a čo najrýchlejšie sa navliekla do popruhov. Lano smerovalo trochu dohora, takže spiatočná cesta nebude samospádom, ako cesta sem. Zapotí sa, kým sa dostane na druhú stranu.

- Uvidíme sa dolu na ulici, áno? – spýtala sa Nica.

Levovi zahrmelo v hrudi a ona opäť identifikovala predátorskú formu pradenia, takú odlišnú od toho mačacieho. Od strechy sa odrazila práve v okamihu, keď sa Nico so Scottom na chrbte vrhli dolu. Potlačila výkrik a sledovala, ako sa lev zachytil na mrežiach obloka dve poschodia nižšie. Pazúry zaryl do betónu, ale zachytil sa. Dal si sekundu na vydýchnutie a znova spadol ako kameň o dve poschodia.

Tam sa odrazil od steny, tu zasa liezol dolu hlavou ako mačka, alebo využíval každú nerovnosť budovy. Na úrovni desiateho poschodia preskočil hádam dvadsať metrov a dopadol na strechu poschodovej garáže. Scott mu stále visel na chrbte, pevne priviazaný jej fialovou podprsenkou.

Fajn. Vyzerá to, že cica to zvládne. Musí to zvládnuť aj Robin.

Vzdychla a začala sa opatrne šplhať po lane.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok