.

Kapitola 16

Kapitola 16

Alesia si Bobbyho babičku predstavovala všelijako. Podľa toho, čo jej o nej rozprával, čakala vetchú starenku, ktorá však vládne rodine železnou rukou. Nebola pripravená na ženu, ku ktorej boli roky natoľko milosrdné.

Bolo ťažké odhadnúť jej vek, mohla mať niečo medzi štyridsať a osemdesiat. Krok, ktorým si to rázovala po obrovskej kuchyni, bol pevný ako u oveľa mladšej ženy, pohyby rýchle, prudké a zároveň na milimeter vyrátané. Vlasy mala sivé a zviazané do prísneho uzla, ale jej tvár mala len minimum vrások – Alesia si všimla, že ani jedna z nich nebola od smiechu. Táto žena sa nesmiala, ba ani sa často neusmievala. Keď sa objavili vo dverách, Megan ich zaregistrovala, ale neprerušila prednášku, ktorou častovala mladú ženu mexického pôvodu, ktorá miešala čosi v hrnci.

-...do toho vodu, vybuchne ti to rovno v tom hrnci. Musíš to nechať najskôr vychladnúť. Nezabudni, že keď pridáš zlúčeninu kyseliny sírovej...

Mladá žena so snedou pleťou ich kútikom oka zaregistrovala a venovala Bobbymu i Alesii priateľský úsmev, ale neprestala vo svojej činnosti a babičku neprerušila ani slovom.

Alesia sa obrátila k Bobbymu a spýtavo nadvihla obočie.

Pokrčil plecami a zašepkal.

- Neboj, ona je taká vždy. Vezme ťa na vedomie, keď uzná za vhodné. Nebude to trvať dlho.

Alesiin zrak sa teda rozbehol po kuchyni a zastal na pracovnom pulte za chrbtom mladej ženy, kde sa sotva operené orlíča pokúšalo prehltnúť kus akejsi sivej hmoty o veľkosti tenisovej loptičky. Odrazu začalo potriasať hlavou, pretože sa mu hmota v zobáčiku zasekla.

Alesia na nič nečakala a vyrazila krížom cez kuchyňu. Obratne sa vyhla Megan, ktorá prekvapene zastala a dívala sa.

Alesia opatrne vybrala vtáčaťu zo zobáčika plastelínovitú hmotu, ktorou sa už začínalo dusiť a tvorček potriasal hlávkou a cvakal zobáčikom, akoby sa chcel uistiť, že je tá vec preč.

Bobby sa usmial.

- Alesia, zoznám sa s Megan Gaylanovou, mojou babičkou. Tam pri sporáku je Rosario, manželka môjho bratranca Scotta a v rukách držíš jej dcérku, Raven.

Rosario sa okamžite obzrela a keď videla Alesiu so sivou hmotou v jednej a orlíčaťom v druhej ruke, vzdychla a prihovorila sa vtáčaťu.

- Raven, zlatko, koľko krát ti mamička hovorila, že nesmieš papať cé štvorku? To nie je mňam. To urobí veľké BUM!!! A malá Raven bude mať boľačku a dostane injekciu a obväzy. Pamätáš sa na obväzy, keď si si strčila nožičku do výlevky? Nemohla si bežkať a určite to bolelo. Takže znova, zlatíčko, mamičkine BUM veci sa ne-pa-pa-jú.

Alesia obozretne položila „BUM vec“ späť na pracovný pult. Všetci traja ľudia v miestnosti zaznamenali, že sa najprv zbavila výbušniny a úbohú Raven stále nežne držala v rukách. Akýkoľvek iný človek by najskôr pustil orlíča – ľudia sa báli vecí, ktoré nepoznali. A hoci C4 v rukách držal iba málokto, bola im známa. Dieťa Strážcov nie.

Alesia sa na orlíča usmiala.

- Srdiečko, ty si ale pekné vtáčatko! Som si istá, že si aj pekné dievčatko, však?

Opatrne pohladila prstom vtáča po hlávke a Raven jej po ňom vďačne cvakla malým, ale mocným zobáčikom.

Rosario zhíkla, keď sa na Alesiinom prste objavila krv.

- RAVEN!!!!

Alesia si strčila prst do úst a zamumlala.

- To nič, nerobte si starosti. Je to len dieťa. Nevie, čo sa môže a čo nie. Preto sa pokúšala zjesť tú výbušninu. Nechcela si mi ublížiť, však, maličká?

Okolo orlíčaťa sa zachvel vzduch a Alesia pocítila, ako jej v rukách odrazu oťaželo. V nasledujúcej sekunde držala na rukách batoľa.

Dievčatko naširoko otvorilo obrovské modré očká, ktoré plávali v slzách.

Ukázalo na Alesiin prst a skrivilo ústočká.

- Ne...ne...ne... – mrmlalo.

Alesia ho chlácholivo pohladila po tváričke.

- To je v poriadku, moja. Pozri, nič ma nebolí. Nehnevám sa.

A venovala dieťaťu široký, láskavý úsmev, ktorý rozjasnil celú miestnosť. Megan si s Bobbym a Rosario vymenila uznanlivý pohľad.

Nezľakla sa! Hovorili babičkine oči.

Vidíš ten úsmev? Pýtala sa Bobbyho tvár.

A v tej chvíli sa usmiala aj Megan. Tak sa zdá, že hrozba Kristie Hawkinsovej je zažehnaná. So záujmom si obzerala peknú, sympaticú mladú ženu, ktorá mala očividne rada deti a nemala vo zvyku hysterčiť.

Alesia podala Raven matke.

- Máte krásne dieťa, pani Gaylanová.

- Stačí Rosario, alebo Robin. – odvetila vrelo mladá žena.

- V tomto dome stačí skríknuť „pani Gaylanová“ a hlavu zdvihneme úplne všetky.

Alesia sa otočila k Megan a slušne pozdravila.

- Povedala by som...teší ma, pani Gaylanová, ale po tej výstrahe... – usmiala sa a pokrčila plecami.

- Hovorte mi Megan, alebo babička, dieťa. – prikývla Bobbyho stará matka.

- Ako tak pozerám, Bobby, nechceš mi niečo povedať?

Bobby sa zachmúril.

- Veru áno, babi. Môžeme sa porozprávať osamote? Robin, mohla by si chvíľu robiť Alesii spoločnosť? A ošetrila by si jej ten škrabanec na čele? Už nekrváca, ale aj tak...

- Veľmi rada. Pokúsim sa ti ju vrátiť v celku, ale za nič neručím – Raven máva divné chúťky.

Alesia sa zasmiala a pozrela na Bobbyho.

- Len bež. Zbožňujem deti!

Lepšie sa u Megan zapísať nemohla. Bobby babičke galantne nastavil rameno a odviedol ju do jedálne.

Babička sa ako obvykle posadila za vrch stola na svoju stoličku. Bobby zostal stáť. Megan chvíľku uvažovala, odkiaľ začať, ale napokon sa spýtala na to, čo ju zaujímalo najviac.

- Čo sa stalo s Kristie Hawkinsovou?

Bobby pokrčil ramenami.

- Bola by to katastrofa. Chcem Alesiu a žiadnu inú.

Zahľadel sa do plameňov kozuba.

- Ona je iná, než všetky ženy, ktoré som kedy poznal, babi. Vie ma rozosmiať, je múdra a...dobrá. Má obrovské srdce plné láskavosti a miloty. Chcem sa s ňou oženiť.

- Hm. Kedy ste sa spoznali?

- V noci zo včerajška na dnešok.

Megan vytreštila oči.

- To je poriadne rýchle rozhodnutie, Robert. Nikto z vás do toho nespadol tak rýchlo.

- Pretože nik nestretol ženu, ako je Alesia.

Megan zúžila oči.

- Smiem vedieť, ako ste sa spoznali?

- Rozmlátila mi motorku svojimi deštrukčnými schopnosťami. – usmial sa Bobby pri spomienke na to, ako sa o incidente vyjadrila Alesia. Jeho úsmev sa ešte rozšíril.

- Dnes mi zlikvidovala auto. Summer bude mať radosť.

Megan ovisla sánka a Bobby sa rozosmial.

- Ale babi, všetko berieš príliš doslova! Alesia povedala, že zakaždým, keď je so mnou, prídem o nejaké vozidlo, ale faktom je, že som s motorkou havaroval, lebo som ju skoro zrazil – šiel som prirýchlo a zazrel som ju v poslednej chvíli.

- A to auto? – spýtala sa Megan sucho.

Bobby sa prestal smiať a zvážnel.

- Nuž, na to auto niekto pred pár minútami strieľal.

- ČOŽE???!!!

- Niekto vystrelil na Alesiu. Chcel som ju dostať do bezpečia, kým pôjdem na miesto a vyňuchám strelca. – Bobby porozprával babičke všetko, čo mohol.

Megan zavrtela hlavou.

- Nikam nepôjdeš. Si mačka. Vidíš perfektne, ale máš mizerný čuch.

- Mám stokrát lepší čuch, než človek.

- Vlci majú šesťstokrát lepší. Zostaň so svojou milou a na miesto pošleme Summer a Sama. Okrem toho, že vypátrajú strelca rýchlejšie, vlci v zasneženej Montane budú rozhodne menej nápadní, než lev. Stalo sa to na ceste, po ktorej môže hocikto ísť a zazrieť ťa. Takže pôjdu oni.

Bobbymu sa na jednej strane nepáčilo, že by mal nechať pátranie na Summer a Samovi, ale na druhej strane ho tešilo, že nemusí Alesiu opustiť. Po chvíľke prikývol.

-Dobre, babi.

Megan sa usmiala.

- Takže fajn. Teraz sa porozprávam priamo s ňou. Som zvedavá, ako sa dozvedela o Strážcoch a ako sa na to díva.

Bobby už otváral ústa, ale Megan ho zarazila.

- Nie, chlapče. Chcem sa s ňou zoznámiť. Priveď ju.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok