.

Kapitola 17

Ahojte, tak dnes tu máme dlhšiu kapitolku, dúfam, že sa vám bude páčiť! :-D

Kapitola 17

- Nemôžem uveriť, že si ma sem vytiahol. A nemôžem uveriť, čo si urobil s mojimi šatami!

Julianna kráčala popri Nicovi a venovala mu škaredý pohľad. Slnko jej pražilo na hlavu a po tvári jej stekali pramienky potu. Pokrčil plecami.

-To si sa chcela po savane premávať v biznis kostýmčeku?

No, z toho by momentálne Juliannu nikto obviniť nemohol. Nico, nedbajúc na jej hlasné protesty a malátnosť do nej nalial dva litre vody, prinútil ju zjesť nejaké jedlo a kým na neho jačala, so všetkým kľudom jej vybalil veci, potom loveckým nožom urobil z jej kostýmových nohavíc šortky a na bielej blúzky odtrhol rukávy. Tenisky našťastie mala v batožine, inak by jej pravdepodobne olámal podpätky z lodičiek.

Po jedle a vode ju ospalosť prešla a mágia zrejme napomohla tomu, že sa jej z tela vyplavili aj posledné zvyšky drog, pretože jej celé telo brnelo a mravenčilo ako divé. Na leva sa však už našťastie nepremenila.

Nico prakticky rozhodol, že pôjdu na túru, nabalil jej batoh a vykročil, nevšímajúc si jej námietky. Julianna mala na výber len dve možnosti – vyraziť s ním, alebo zostať úplne sama uprostred divočiny. Šla s ním. A celou cestou mu pílila uši.

Hocikto iný by pred ňou už dávno zutekal. Ale Nico si jej poznámky vôbec nevšímal, alebo šikovne zmenil tému, prípadne jej vtipne a duchaplne odsekol.

- Predovšetkým by som sa vôbec nechcela premávať po savane, v kostýme, či nie. – zafučala Julianna, keď si po stopäťdesiaty krát nakopla palec.

- Nenávidím ťa, nenávidím Afriku...

Nico prevrátil očami a dokončil.

- Nenávidíš všetkých mužov na svete, savanu, túry, mačkovité šelmy, svoju neplodnosť, svoj blbý nápad vydať sa za mňa, babičku Megan, drogy, horúčavu, moskyty a mágiu. Zabudol som na niečo?

Strelila po ňom zamračeným pohľadom.

- Nie. Opakujem ti to už dve hodiny, takže aj taký primitív ako si ty, by mal byť schopný si to zapamätať. Au! – vyhŕkla, keď jej do lýtka vystrelil kŕč.

Nico sa zmiloval a urobil prestávku.

- Doplň tekutiny. – vyzval ju a ona s úľavou zhodila batoh z pliec a zvalila sa vedľa neho do vysokej suchej trávy. Pomasírovala si boľavé lýtko a potom vybrala fľašu s vodou. Kým pila, Nico ju napomenul.

- V tej tráve by som nesedel. Sú tu hady.

Julianne zabehla voda a vyskočila, akoby ju nejaký had práve uhryzol do zadku.

- Hady?!

Nico prikývol.

- Normálne by som ti presne povedal, či je nejaký nablízku, ale takto, bez mágie...

- Čo má mágia spoločné s hadmi?!

Poklepal si na nos.

- Cítil by som ich. Nemám taký čuch, ako napríklad vlci, ale na rozpoznanie hada to stačí.

Julianna sa rozhliadla a so strachom v očiach pátrala pohľadom vo vysokej tráve. Nicovi sa jej uľútilo. Je zmätená, rozčúlená, v krvi má jeho mágiu...dosť na to, aby človek začal blázniť. Uvedomil si, že urobil dobre, keď ju vzal so sebou. Aspoň príde na iné myšlienky. Keď sa zaoberá tým, ako strašne neznáša jeho a všetko okolo neho, nemusí myslieť na strach a neistotu, ktoré má v duši.

Nicovi sa z nejakého dôvodu protivilo, že sa Julianna bojí. Neistota k nej vôbec nepasovala. Chcel ju mať takú, aká bola v Montane – a zlosť bola prvým krôčikom k tej žene, ktorú si vzal. Pristúpil k nej a vzal jej tvár do dlaní. Pátravo sa na neho zahľadela.

-Keď nenávidíš to všetko a ak to naozaj chceš, vezmem ťa preč...

Julianna takmer počula, ako jej kameň spadol zo srdca. Prečo odtiaľto!

- ...ale musíš mi teraz hneď povedať, čo máš rada.

Zamračila sa.

- Čo mám rada?

Nico rozpriahol ruky.

- Hej. Turistiku rada nemáš. Tak by ma zaujímalo, čo áno. Aké máš záľuby? Čo rada robíš? Ako tráviš svoj čas? Ak ťa mám udržať ďalej od ľudí a zároveň vymyslieť program, aby si sa nenudila, musím ťa trošku lepšie spoznať. Takže, čo robíš vo voľnom čase?

- Ja...

Julianna sa zarazila. Nico na ňu pozeral vážnymi očami bez štipky humoru. Nebol v tom háčik. Stačí, ak mu povie, čo rada robí a on ju odtiaľto vezme, nechajú Afriku za chrbtom a dostanú sa niekam, kde bude pre ňu príjemnejšie, hoci to bude musieť byť ďalej od ľudí. Možno na nejakú osamelú farmu v Iowe. Alebo Texas. Stačí si vybrať jednu jedinú záľubu.

A vtedy si uvedomila, že jej úplne zdrevenel jazyk. Voľný čas. Aký voľný čas? Ona nič také nepoznala. Keď práve nepracovala, tak chodila po vyšetreniach, testoch, snívala o dieťatku, ktoré jej nebolo dopriate a pokúšala sa nájsť lekára, ktorý by jej umožnil mať ho.

Nepozerala televíziu, nečítala knihy okrem lekárskych časopisov, nechodila do divadla, kina, múzea, neplávala v mori, nevyšívala, neplietla, nebicyklovala, dokonca ani nevedela stáť na kolieskových korčuliach. Nemaľovala, nesurfovala po iných, než lekárskych stránkach, nestretávala sa s priateľmi, nechodila tancovať, nelyžovala. Jej život bol plný „ne“.

A preto bol prázdny. Prázdny, bezúčelový život. Spomínala si, že ako mladé dievča dávala prednosť štúdiu, nechodila na rande, ani s priateľkami, nerobila vylomeniny, ale šla za svojím cieľom stať sa lekárkou. Ani vtedy nemala nijaké záľuby. Vyrástla v meste, takže nemala vzťah k zvieratám, prírode, ani ničomu, čo bolo pre Nica také dôležité.

Odvrátila oči od Nicovej tváre a rozhliadla sa okolo seba. Doteraz vnímala iba horúčavu, páliace slnko, ktoré oslepovalo oči, komáre, ktoré štípali ako divé a namáhavý pochod.

Ale teraz, akoby sa prebudila a prvý krát skutočne pozrela na krajinu, v ktorej sa nachádzala. Kam len oko dohliadlo, sa vlnila vysoká tráva striedavo suchá, žltá ako levia srsť a potom zasa smaragdovo zelená. Nekonečná planina na východe bola tu a tam prerušovaná skupinkou pokrútených stromov a na západe sa zdvíhal nevysoký, zato poriadne strmý kopec, na ktorý mali namierené. Obloha bola modrá ako voda v lagúne a nebolo na nej ani mráčika.

Až teraz si všimla, že táto savana je v skutočnosti plná života. Medzi stromami asi pol kilometra od nich si všimla pohyb a oči sa jej rozšírili, keď si uvedomila, že tá dlhá rovná vec nie je v skutočnosti ďalší kmeň stromu, ale žirafí krk. Tam, kde bola tráva zelená, zazrela mihnúť sa čiernobiely pásikovaný zadok zebry. Vysoko nad hlavou jej krúžil nejaký dravec. Na úpätí skalnatého kopca hliadkovali surikaty. A keď sa nadýchla, uvedomila si, že do nosa jej plynú také exotické a sladké vône divých kvetov, že sa im nevyrovnal ani najdrahší parfém.

Kopec sa zdvíhal pred ňou a spomenula si, ako Nico vravel, že tam niekde je vodopád, ktorý napĺňa napájadlo asi o kilometer ďalej. A ona odrazu chcela ten vodopád vidieť. A to napájadlo. A zvieratá. Chcela vedieť, čo je za tým kopcom. Bolo to, akoby jej spadli šupiny z očí a krása tej divej, horúcej krajiny jej vyrazila dych.

Pomaly sa pohľadom vrátila k Nicovi, ktorý jej ešte stále zvieral tvár v rukách a tváril sa vážne.

Naozaj bol ochotný vziať ju z Afriky preč. Počas Julianninej triády si spomenul na Skylarine slová a uvedomil si, že je naozaj sebecký, bezcitný bastard. Vždy sa staral len o seba, pretože nikto z jeho blízkych s výnimkou dvojčiat, ochranu nepotreboval. Ale teraz sa oženil. Bol úplný hlupák, keď si nahováral, že sa tým nič nezmení. Zmenilo sa všetko.

Teraz sa musel starať nielen o seba, ale aj o bezbrannú ženu, ktorej sa ako mávnutím čarovného prútika prevrátil celý život naruby. Aj jemu, áno, ale on je vycvičený lepšie, než ona. Prežil by hocikde, s mágiou, či bez nej. Ale keď ju zavliekol sem, do svojho skutočného domova... ona nič také predtým nepoznala.

S ťažkým srdcom jej teda urobil ponuku. Nech povie, kam chce ísť a čo chce robiť. Jeho vždy bolelo, keď Afriku opúšťal, ale z nich dvoch bola ona na tom horšie a keď bolo v jeho moci uľahčiť jej, musel to urobiť. Napokon, obetovala dosť. Vydala sa za neznámeho človeka, premieňa sa na leva, zavliekol ju sem...

Áno. Ak povie, že chce ísť trebárs na severný pól, vezme ju tam.

Nebolo to pre neho ľahké rozhodnutie. Ale rozhodol sa a názor nezmení. Bol taký ponorený do svojich myšlienok, že takmer prepočul Julianninu odpoveď.

- Zostaneme tu.

Nico vzdychol.

- Fajn, vrátime sa a zbalíme si veci...čože?

Vytreštil oči, keď mu došiel zmysel jej slov.

- Povedala si, že tu chceš zostať?

Julianna odvrátila pohľad.

- Mal si pravdu. Lev sa najľahšie stratí v Afrike. Neviem, kedy si mágia zmyslí urobiť zo mňa zasa zviera a niekde v civilizácii by si ma asi musel zatvoriť do ZOO.

Trošku sa začervenala a úprimne dodala.

- Mýlila som sa, keď som hovorila, že to tu nenávidím. Ide len o to, že to nepoznám. Ty áno. Tak mi ukáž, prečo by som si mala toto miesto obľúbiť.

Nico na ňu hľadel s vypleštenými očami. Z lekárskeho hľadiska, uvedomila si, by ani nemalo byť možné takto ich vytreštiť. Očné buľvy sú v lebke uchytené nervami, ktoré... no, ktoré by sa mali pri takomto niečom pretrhnúť a tie krásne oči by mu padli k nohám.

- A čo tvoja nenávisť k turistike?!

Pokrčila plecami a snažila sa o ľahký tón.

- Nemôžem nenávidieť niečo, čo som ešte neskúšala. Ja... môj čas napĺňala iba snaha o dieťa. Nič iné. Nemám záľuby. Neviem, čo by som chcela robiť.

Nico prestal vytriešťať oči a na tvári sa mu pomaly rozhostil šťastný, radostný úsmev.

- Tak ti nejaké nájdeme. Ukážem ti všetko možné, čo môže človek robiť vo voľnom čase. Budeme chodiť na túry, zaplávame si v jazere, pôjdeme na lov, naučím ťa lyžovať a môžeme si ísť do mestečka zatancovať a ...

Julianna sa usmiala a prerušila jeho triádu.

- Predbežne sa uspokojím s tým, čo mám. Tak, kde je ten vodopád, ktorý si spomínal?

Zdvihla batoh zo zeme, starostlivo skontrolovala, či sa pod ním neusadil had a prehodila si ho na plecia.

Nico jej pomohol vstať, ešte stále celý rozžiarený.

A Julianna pocítila, ako ju jeho šťastie hreje pri srdci. Naozaj, nebol až taký hrozný. A tešilo ju, že mu urobila radosť. Možno ich manželstvo predsa len bude mať nejakú nádej.

Obrnila sa proti bolesti v ľavom lýtku a prvá vykročila ku kopcu.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok