.

Kapitola 18

Ešte že nie je piatok.... :-D

Kapitola 18

Výstup na kopec nebol jednoduchý ani pre Nica, ani pre Juliannu. Obvykle, keď mal Nico pred sebou ťažký terén, premenil sa na leva a pomocou svalov, o toľko silnejších a pružnejších, než sú ľudské, a za prispenia pazúrov zdolal prakticky každú prekážku. Teraz to nešlo. Musel sa namáhavo škriabať na skaly, ktoré by predtým preskočil, obchádzal neschodné miesta a hľadal chodníčky po divej zveri. A hromžil a bohoval, až sa mu od úst prášilo.

Julianna naopak, stíchla. Akoby si vymenili miesto, tentoraz držala jazyk za zubami a o to viac otvárala oči a vnímala divú krásu tohto miesta. Iste, moskytov neubudlo a na členku si našla kliešťa, ktorého jej Nico vybral pomocou pinzety v lekárničke, a ani slnko neprestávalo páliť, až sa kúpala vo vlastnom pote, ale... nedotknutá divočina bola takou pastvou pre oči, že sa nedokázala cítiť nepríjemne.

- Šľak aby trafil celú mágiu... – frfľal Nico, plesol sa po šiji a rozmliaždil tak komára veľkého ako bernardín, ktorý po sebe na jeho hladkej zlatistej pokožke nechal poriadny krvavý fľak.

- Doriti aj s prelietavými kúzlami... – dodal a obišiel skalu, ktorú by bol v podobe leva preskočil ľavou zadnou a so zaviazanými očami.

- Aby porantalo celé Chaosove rady... – šomral, keď vyliezol na ďalšiu.

Obrátil sa a podal Julianne ruku, aby ju vytiahol nahor.

Chytila sa jej, prekvapená jeho pozornosťou. Svaly na predlaktí sa mu krásne napli a v nasledujúcej sekunde už stála hore na skale.

Nico podržal jej ruku dlhšie, než bolo treba. Zúžil oči a poznamenal.

- Dajako si stíchla.

Julianna sa uškrnula.

- Bohuješ aj za mňa. A ja som si myslela, že si skúsený domorodec, ktorý ma pred nebezpečenstvami savany ochráni.

Nicovi preblesklo tvárou čosi, čo nevedela hneď identifikovať.

- To ťažko. Tým najnebezpečnejším, čo v tejto savane stretneš, som totiž ja.

Nevšímala si náznak varovania a bezstarostne pokrčila plecami.

- Bez tesákov a toho svojho talentu nie si ani trochu hrozivý.

Nico sa usmial – a nebol to veselý úsmev. Pomaly, lenivo si ju premeral očami, až cítila, ako jej ten pohľad preniká pod oblečenie a nemala ani najmenšej pochybnosti, na čo myslí.

- Nie. – povedala rozhodne.

- Nie?

- Nie. Viem presne, čo ti chodí po rozume a hovorím nie.

Nicov výraz sa vôbec nezmenil. Ďalej ju vyzliekal očami.

- Nechcela si náhodou dieťa?

Julianna zaťala zuby.

- Ty vieš, že áno. Ale to neznamená, že som ochotná rozdať si to s tebou tu v divočine.

Pokrčil plecami.

- Bola si ochotná vydať sa za muža, ktorý sa mení na leva. Trochu sexu v divočine je oproti tomu úplný šuvix, nemyslíš?

Takto podané, áno. Mal pravdu. Dieťa chcela. A urobila už významnejší krok, než to, čo navrhoval. Odhodlane zhodila batoh a začala si rozopínať blúzku, keď ju Nico so smiechom chytil za ruku.

- Moje nervy, ty si ale zaťatá! Nie, nevyzliekaj sa! Len som žartoval. Nikdy by som ťa nenútil, aby si si nahá ľahla do tejto trávy plnej kliešťov, hadov a ktovie akej hávede.

Julianna prižmúrila oči.

- Ja som mala skôr za to, že si do nej ľahneš ty a ja budem hore.

Rozosmial sa ešte viac.

- Ty ma normálne zvádzaš, Julia Ann!

- Nevolaj ma tak!

Prestal sa smiať a zvedavo nadvihol obočie.

- Prečo to tak neznášaš?

Uhla pohľadom a v tvári sa jej zjavil uštvaný pohľad.

- Hovoril mi tak Edward. Môj prvý manžel.

- Ahá, ten s krpatým vtákom.

Julianne myklo kútikom úst.

- Ten s krpatým vtákom. – pripustila.

- Vždy, keď sme sa hádali, hovoril mi plným menom. Julia Ann, toto, Julia Ann tamto. Julia Ann, si neplodná. Julia Ann, si nanič manželka. Chcem sa s tebou rozviesť, Julia Ann. Tak som si zmenila meno.

Nico si v tom okamihu prisahal, že ju tak viac neosloví. V jej hlase bolo toľko potláčanej bolesti, až ho myklo.

- Bol to idiot, Julianna. Kompenzoval si na tebe toho červíka v gatiach. Dieťa mať budeš, takže technicky vzaté, nie si neplodná. Ja sa s tebou určite nerozvediem, inak by ma babička vykastrovala. A nemyslím si, že si nanič manželka.

Zdvihla k nemu tie zvláštne, modrozelené oči.

- Ako to môžeš povedať? Nepoznáš ma.

Nico sa usmial a tentoraz to bol úsmev, pri ktorom sa roztápala od nehy.

- Poznám ťa dosť nato, aby som si ťa tak trochu vážil. Iná žena na tvojom mieste by už dávno bola na práškoch, alebo hystericky jačala. Ty všetky tie veci okolo Stráže znášaš veľmi dobre, veľmi pokojne. Si rozumná. A to sa mi na tebe páči. Okrem toho ma na smrť baví doberať si ťa. Keď sa hneváš, tváriš sa tak strašne hrozivo. A keďže si len bezmocné žieňa, vyzerá to, akoby si mača myslelo, že je lev.

Zamračila sa.

- No, momentálne mám bližšie k levovi, než k mačke.

Nico sa zohol a zdvihol jej batoh.

- Neblázni. Si to ty, či si v ľudskom tele, alebo nie. A teraz pokračujeme. K vodopádu je to ešte asi štvrť hodina.

Julianna vďačne siahla po batohu a prikývla. Otvorila ústa, aby mu poďakovala za milé slová, ale v tej chvíli sa odrazu zotmelo a Nico jej zmizol z očí. Dofrasa, všetko jej zmizlo z očí a ona pocítila bolesť, ktorá sa jej rozlievala telom. Akoby zdiaľky začula Nicov výkrik a to bol posledný ľudský vnem, aký mala.

Mágia v jej krvi sa zbláznila, divo pulzovala a tlačila sa skrz kožu von. A ona nemala najmenšieho tušenia, ako ju zadržať.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok