.

Kapitola 19

Kapitola 19

Victoria mlčky nasledovala brata po svete ilúzií. Ani Victor nejavil záujem o komunikáciu a venoval sa svojím myšlienkam. Victorii to vyhovovalo. Mala dosť a dosť látky na premýšľanie.

Stretla sa s Rovnováhou! Pre ňu, radovú Teriánku, to znamenalo to isté, akoby sa veriaci osobne stretol so svojím Bohom.

Vôbec nebola taká, akú si ju Victoria predstavovala...a predsa bola navlas taká. Nedala sa opísať a nedala sa neobdivovať.

Ale stretnutie s Rovnováhou momentálne nezamestnávalo jej myšlienky tak, ako by malo. Oveľa viac myslela na to, čo jej Rovnováha povedala.

Láska vyváži nenávisť. Medzi Teriánmi a Strážcami panovala nezmieriteľná nenávisť. Prišiel teda čas na lásku? Mohla by byť medzi ňou a Samom láska?

Rovnováha povedala, že jej nebude brániť ísť za svojím srdcom. A to ju ťahalo na zem, do ľudského sveta, tam, kde bol Sam. Môže ísť, ak bude chcieť. Otázka znie... má chcieť?

Kedykoľvek si vybavila Samovu tvár, stislo ju pri jej ľudskom srdci. Odmietala na seba vziať inú podobu – ľudské telo, ľudské pocity, to všetko jej pripomínalo, že Sam je skutočný...aj v tejto chvíli je niekde tam, v ľudskom svete. Možno práve v tejto chvíli aj on myslí na ňu.

Srdce sa jej zovrelo ešte viac.

Rozhodla sa.

Pôjde. Musí ísť. Takto to ďalej nejde.

Ledva urobila toto rozhodnutie, Victor narušil ticho, ktoré medzi nimi panovalo.

- Tak o toto celý čas šlo. Toto ťa zožieralo.

Ticho, sarkasticky sa zasmial.

- Moja sestra sa zabuchla do Strážcu!

Victoria po ňom šľahla pohľadom.

- Nezabuchla. Ani on do mňa. Sam si iba namýšľa, že to, čo cíti, je láska. V skutočnosti sa iba ponášam na ženu, ktorú kedysi miloval.

- Rovnováha tvrdí niečo iné. – namietol Victor.

Victoria dobre poznala výbušnú, prudkú a náladovú povahu svojho brata a tak čakala, kedy príde explózia, no Victor sa tváril zamyslene.

- Čo budeš robiť? – spýtal sa pokojným hlasom.

Victorii tie slová vykĺzli z hrdla, akoby len čakali na končeku jazyka, kedy nájde dosť odvahy vysloviť ich.

- Pôjdem za ním. Musím.

Victor prikývol.

- Dávaj si pozor na zvyšok Stráže. Ten tvoj Sam ťa možno nezabije, ale nevieš, prečo po tebe ide celý zvyšok Strážcov. Pravdepodobne ťa chcú zabiť za to, že si jednému z nich zlomila srdce.

Victoria zalapala po dychu.

- Ty nemáš námietky? Bez všetkého ma necháš ísť za Samom?

Nemohla tomu uveriť. Victor, najloajálnejší z Teriánov, schvaľuje jej románik so Strážcom?

Vytreštila oči a uprela ich na Victora.

Priateľsky sa na sestru usmial.

- Ale iste, Victoria! Musím predsa plniť želania Rovnováhy.

Hlas mu zdrsnel.

- A ty tiež.

Zmena v jeho hlase bola malá, takmer nepostrehnuteľná, no Victoria poznala svojho brata a tak spýtavo nadvihla obočie.

- Čo to má znamenať, Victor?

Sucho sa zasmial.

- Ty si vôbec nepochopila, čo ti Rovnováha chcela povedať, však? Povedz, nevymenili ste si s tým Strážcom úlohy? Nevysal z teba tvoju prenikavú inteligenciu? Naozaj si nič nepochopila?

- Čo...čo som mala pochopiť? – vyjachtala Victoria a prenikol ňou zlý pocit.

Victor sa na ňu povýšene usmial.

- Samozrejme, že Rovnováha chce, aby si šla za Strážcom. Omotáš si ho okolo prsta. Ak ťa miluje, nebude mať pred tebou tajomstvá. Zistíš, kde sa nachádza základňa Stráže a všetko mi prezradíš. Ja potom vezmem bojovú skupinu, napadneme základňu a konečne vymažeme Stráž a po nej aj ľudstvo z povrchu zeme.

Victoria vytreštila na brata oči.

- Nič také Rovnováha nepovedala!

- Nepohybuješ sa pri nej tak, ako ja. Ja som sa už naučil poznať, čo chce povedať, hoci hovorí niečo celkom iné. – odvetil sebaisto.

Victoria zneistela.

Naozaj mala Rovnováha na mysli, aby využila Sama na zničenie ľudstva a zabezpečila si tak konečné víťazstvo nad Chaosom?

- Uvažuj, Victoria. Rovnováha by sa predsa nikdy neznížila k tomu, aby jednu zo svojich dala napospas špinavým paprčiam nejakého človeka. Si jedna z nás, nikdy na to nezabúdaj. Tvojou jedinou úlohou, sestrička, je zničiť ľudí. Ak to máš dosiahnuť cez lásku, ktorú k tebe ten hlupák cíti, tak nech. Staneš sa tou, ktorá napokon ukončí túto vojnu. Ľudstvo sa scvrkne na kmeň opíc, tak, ako to malo byť od začiatku. Rovnováha konečne zvíťazí. A to len vďaka tebe. Budú ťa oslavovať, sestrička. Ty si sa stala najsilnejšou zbraňou Rovnováhy. – Victorov hlas sa jej vkrádal do duše, hlodal v nej a zasieval do nej svoj jed.

Victoria sa otriasla.

- Nie! – vzbúrila sa odrazu.

- Rovnováha nič také odo mňa nechce! To chceš ty! Ty a tvoja nekonečná ctižiadosť!

Victor stuhol a oči mu zahoreli.

- Premýšľaj, sestrička! Jediným účelom tvojej existencie je boj proti Stráži. Naozaj si myslíš, že Rovnováha sa ťa len tak vzdá, aby bol nejaký hnusný smrteľník šťastný?! – zreval na ňu.

A bolo to tu. Ten výbuch, na ktorý čakala. Victorova tvár sa skrivila pod náporom nenávisti.

- Pôjdeš tam a budeš mi pravidelne podávať informácie, Victoria! Rozumela si?!

V duchu sa triasla ako osika. Keď sa Victor rozzúril, vedel byť krutý.

Ale tu sa jej pred očami zjavil obraz Samovej tváre. Spomenula si na všetko, čo jej kedy porozprával. O Linde. Ako veľmi ju miloval, ako nesmierne sa snažil zachrániť jej život, zatiaľ čo ona ho zradila toľkokrát, že ho tým takmer zlomila. Nikdy sa cez zradu milovanej ženy nepreniesol.

Jej objavenie musel vnímať ako ďalší z prekliatych Lindiných návratov. Ale tentoraz to bolo iné. Zamiloval sa do jej tváre, ale snáď... snáď tu bola maličká možnosť, že ju mal rád aj pre ňu samu.

A ona by mala zopakovať to, čo mu urobila Linda? Zradiť ho, zaviesť jeho rodinu do náručia smrti a obnoviť v ňom pocit, že zlyhal? Mala by znova vidieť ten zranený, bezmocný pohľad jeho očí, ako vtedy, keď v horúčke blúznil a pokladal ju za Lindu?

Pozrela na Victora a v pohľade sa jej zračila rozhodnosť.

- Nie. – povedala jednoducho.

Victor zaťal päste.

- Victoria, nebuď hlúpa! – zreval.

Rozhodne pokrútila hlavou.

- Nie. Nezradím ho. Za nič na svete.

Victorova pekná tvár sa skrivila zúrivosťou a jeho zaťatá päsť vyletela do vzduchu. V očiach mal vražedný pohľad, keď sa napriahol, aby ju udrel.

- Si zradkyňa! Hanba našej rasy!!!

Päsť sa obrovskou silou blížila k jej tvári. Mohla by uhnúť, keby zmenila formu. Lenže ona odmietla. Chcela ľudské telo. Telo, ktoré vedelo objať, pomáhať, milovať sa, bozkať, utešiť. Páčilo sa jej ľudské telo. Za tie dni, čo ju v ňom Sam držal za pomoci terianínu, si naň zvykla. A ľudské telo tiež znamenalo, že Sam nebol iba ilúzia.

Aj keď v ňom nemala šancu uniknúť Victorovmu úderu.

Pevne stisla viečka. Nemusí vidieť, ako vypľuje svoje ľudské zuby.

Lenže očakávaný úder nedopadol.

Namiesto toho počula, ako Victor zalapal po dychu a prekvapene otvorila oči.

Jeho päsť na ňu nemohla dopadnúť. Držal ju totiž v oceľovom zovretí potetovaný muž v čiernej koži, omotaný reťazami.

Victoria vytreštila oči. Muž sa k nej obrátil a žmurkol na ňu. Victor zasyčal a vytrhol sa z jeho zovretia, akoby ho popálila kyselina.

- Chaos! – zaškrečal vysokým hlasom.

Victoria zmeravela. Tak toto je Chaos. Diabol ich sveta. Generál nepriateľskej armády.

- Choď! – rozkázal jej Chaos.

- Choď za svojou láskou, dievča! Ja tvojho horlivého brata trochu zdržím. Sam ťa miluje a ty miluješ jeho. Patríš k nemu. Bež!

- Nie, ty patríš k nám, Victoria!!! K Rovnováhe! – zreval Victor.

Po prvý krát v živote si mala vyberať medzi Chaosom a Rovnováhou. A ona poslúchla Chaos. Zvrtla sa a konečne sa odhodlala zmeniť formu. V podobe čierneho stĺpa dymu sa rozplynula vo vzduchu, aby sa zhmotnila v ľudskom svete.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok