.

Kapitola 19

Kapitola 19

Andrea s vytreštenými očami hľadela na strop stanu a prudko oddychovala. Bola celá zaliata potom a mala pocit, že dokonca na chvíľočku omdlela. Pootočila hlavu a pozrela sa na Mitcha, spokojne odfukujúceho vedľa nej.

Ten bastard to vydržal robiť nie štyri, ale šesť hodín v kuse, kým jej konečne doprial orgazmus. Potom jej uvoľnil ruky a zvalil sa vedľa nej, kde teraz potichu pochrapkával.

Bola unavená a vyčerpaná, takže chvíľu trvalo, kým si uvedomila, že ňou zmieta nadšenie.

To je milenec! Panebože, keby vedela, že na svete existuje takýto sexuálny boh, prečesala by celú planétu, aby ho našla!

Jej rysie pudy boli dokonale uspokojené a jej telo malátne a uvoľnené, až si pripadala ako handrová bábika. Celá tá jazda bola absolútne neuveriteľná.

Dotýkal sa jej úplne všade. Nevynechal ani milimeter jej tela. Vzal si ju vo všetkých mysliteľných polohách a ešte stačil dávať pozor na to, aby nevyvrcholila skôr, než plánoval. Neskutočné.

Pokúsila sa pohnúť a na jej nekonečné prekvapenie sa jej to podarilo. Mala pocit, že jej svaly odmietnu poslušnosť, no vytrénované telo ju nezradilo ani po takom sexuálnom maratóne, aký mala práve za sebou.

Nehlučne sa postavila. Nohy sa jej síce chveli, ale nehrozilo, že by sa pod ňou podlomili.

Vyliezla zo stanu a zistila, že teplé jarné slnko zaútočilo na záhaly snehu, ktoré sa teraz rýchlo topili. Vzduch voňal blížiacou sa jarou a čoskoro sa okolitá krajina rozzelená.

- Dieťa moje.

Matkin hlas jej zaznel do ucha, no Andrea už bola taká vycvičená na návštevy z druhého sveta, že sa ani nestrhla.

- Ahoj, mami. Ako sa máš?

- Dobre. Keď viem, že si v dobrých rukách.

Andrea necítila prehnané rozpaky zo svojej sexuality ani pred matkou, napokon, tá žena ju porodila, vychovala a udržala nažive, vedela o nej prvé posledné, a bola si dokonale vedomá toho, že Andrea sa proste potrebuje odviazať.

Pokrčila plecami.

- Vyzerá to, že tento by mi mohol chvíľu vydržať.

Matkin hlas sa chvel potláčanou nádejou.

- Chceš povedať, že si z neho nevycicala všetku silu? Možno je to ten pravý, dievčatko.

Andrea sa ticho zachechtala.

- Ale mami!

- No čo? – namietal matkin hlas.

- Už nie si na úteku. Môžeš sa konečne usadiť. Môžeš mať viac menej normálny život. K tomu patrí nejaký stály muž. Možno by si chcela dieťa. Bolo by dobre, keby jeho otec nebol známosť na jednu noc.

Andrea skrivila tvár.

- Mami! Nemali by ľudia po smrti prestať všetečne strkať nos do vecí svojich blízkych?

Matka sa ticho zasmiala.

- Práve naopak. Tu na druhej strane niet veľmi čo robiť a tak je pre mňa strkanie nosa do tvojich vecí vítaným rozptýlením.

Andrea neovládla úsmev. Mama mala vždy zmysel pre humor a s Andreou si boli také blízke, ako si len matka s dcérou môžu byť.

- Už počuješ vyzváňať svadobné zvony, však? – podpichla matku Andrea.

- Rada by som vedela, že si v poriadku.

- Som v poriadku, mami. Vždy budem. Či už s Mackom, alebo bez neho. Vieš predsa, že sa o seba viem postarať.

- Vieš prežiť, Andrea. To je rozdiel. – napomenula ju vážne mama.

- Dokážeš prežiť, ale nevieš žiť.

- Prežiť bolo vždy dôležitejšie. – namietla Andrea.

- Áno, kým som bola s tebou. – povedala smutne matka.

- Ja som ťa inak ochrániť nevedela. Ale táto rodina – tento klan – s nimi by si mohla aj žiť, nielen prežívať.

- Čo sa týka prežitia, máš celkom dobré vyhliadky, Andrea. – ozval sa ďalší hlas, v ktorom Andrea spoznala Elizabeth.

- Naokolo nie je ani jediný Terián.

- Vďaka, Elizabeth.

- Už by si mi mohla hovoriť „babička“. – zašomrala Elizabeth.

Andrea pokrčila plecami.

- Uvidíme. Takže nijakí Teriáni. Dobre. Tak to sme tu s Mackom asi skončili. Aj tak som pozvaná na obed k Bobbymu.

Hlas oboch duchov utíchol, zrejme odišli načerpať silu na ďalší rozhovor do záhrobia. Andrea zhodila šaty a vykúpala sa v ľadovej riečke, pretože luxusnejšiu formu hygieny okolie neponúkalo. Práve skončila a drkotajúc zubami siahla po svojich šatách, keď sa vedľa nej odrazu zhmotnila mužská postava.

Rozmŕzajúca zem sa jej roztrhla pod nohami a okolo nej s praskotom spadli zo tri stromy. Vyskočila ako blesk, nahá sa prikrčila do snehu v bojovom postoji, na rukách levie pazúry. Zadúfala, že nikto z jej levích príbuzných práve svoju mágiu nepotrebuje.

Muž vykročil po snehu k nej, nijako sa nenáhlil a tak si ho mohla podrobne obzrieť. Hriešne krásny. Celý v čiernej koži. Mňam.

Zastavil sa asi päť metrov od nej a zacmukal.

- Chutný výhľad, zlatko.

Andrea si zo svojej nahoty nerobila vôbec nič. Tak bola nahá, a čo?! Aspoň ju nemôže zdrapiť za šaty. A pri troche šťastia útočníka jej nahota rozptýli.

- Uži si ho, kým ti vytrhnem oči z lebky. – zavrčala.

Muž sa rozosmial a skala za jeho chrbtom sa odtrhla z brala a s rachotom sa zrútila do rieky.

- Ty nevieš, kto som?

- Chodiaca mŕtvola. – odvrkla.

- Som Chaos. Tvoje božstvo. – vysvetlil jej muž.

Andrea sa uškrnula.

- Som ateistka.

Chaos sa uškrnul.

- Nechcem ti ublížiť. Práve naopak. – zmyselne sa usmial.

Andrea nepovolila v ostražitosti a pripravila sa na útok. Ale Chaos, nech už to bol ktokoľvek, si sadol do snehu a skrížil nohy. OK, z takejto polohy sa veľmi zle útočí. Nechala mágiu vsiaknuť späť do jej krvi – hocikedy ju môže vyvolať späť.

- Chaos. Ten Chaos, ktorý nás stvoril? – spomenula si na Meganin príbeh.

Samoľúbo prikývol.

- Vás Strážcov, aj vás ľudí, ber to, ako chceš.

- A čo chceš ty?

Chaos sa znova zmyselne usmial a usúdil, že s touto ženou môže hovoriť narovinu.

- Hľadám si novú milenku a ty si mi padla do oka.

Andreu jeho priame slová nepohoršili. Zdvihla obočie a spýtala sa.

- A čo sa stalo s tou starou?

- Bola stará. – pokrčil Chaos plecami. – Už bola mojou milenkou niekoľko rokov, takže som usúdil, že je čas na zmenu. A vybral som si teba.

- Mala by som padnúť na zadok? – zavrčala Andrea. Chaos ju niečím dráždil. S bohorovným pokojom jej oznámil, že si ju vybral, akoby do toho vôbec nemala čo hovoriť.

- Alebo na chrbát, či na všetky štyri, ako ti to najlepšie vyhovuje. – prikývol veľkoryso Chaos.

Andrea sa nad tou ponukou vážne zamyslela. Ešte včera by s chuťou urobila, čo jej navrhoval. Ale teraz, keď jej telo nieslo stopy po divokom milovaní, bolo malátne a uspokojené, nepociťovala vôbec túžbu pomilovať sa s týmto...božstvom.

- Vieš čo? Vyzeráš dobre. Si mužný a určite si v posteli dobrý...

Chaos sa usmial a urobil pohyb, akoby chcel vstať a podísť k nej, ale ona rýchlo dokončila:

- ... ale nie.

Zamračil sa.

- Čože?

Pokrčila plecami.

- Nie. Vrzni si inde. Ja to nepotrebujem.

- Si si istá? Si rys a tie majú teraz obdobie párenia...

- ... a mne vyhovuje, s kým sa párim teraz. – vyštekla.

- Takže si odnes svoj nadržaný inštrument pekne krásne tam, kam si ho strkal posledné roky. Ak ti tá tvoja milenka vyhovovala tak dlho, musí byť výnimočná a ty si sa k nej určite zachoval ako pekný hajzel. Možno to ešte spravíš kyticou kvetou, bonboniérou, alebo podobnou hovadinou. Každopádne na mňa to neskúšaj.

Zvrtla sa prekvapenému božstvu chrbtom a odkráčala späť k stanu.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok