.

Kapitola 2

Kapitola 2

Šerif Kieran MacKenna sa zelenými očami mračil na sadrový odliatok, ktorý pred ním ležal. Musel kvôli nemu odpratať zo stola všetky zložky, papiere s poznámkami, aj fotku svojho synovca. Nie že by bol Kieranov pracovný stôl malý... ale ten odliatok bol obrovský. Nie, nie obrovský. Bol monštuózny.

Sklonil tvár tesne k nemu a modrými očami pohládzal čisté línie a priehlbiny. Potom sa vystrel a frustrovane si vošiel rukami do vlasov.

Originál toho, čo odliatok predstavoval, objavil minulé leto vysoko v horách. Našiel odtlačok zvieracej laby v mokrej hline a neveril vlastným očiam. Čo za zviera má takéto obrovitánske stopy? Rozhodne nič, čo bolo súčasťou severoamerického ekosystému. Kieran prežil v Montane celý svoj život a bol presvedčený, že tunajšie hory ho už ničím nemôžu prekvapiť. A potom našiel toto.

Obludná stopa niečoho neznámeho, čo muselo byť veľké ako auto a čo nevedel identifikovať nikto, na koho sa Kieran obrátil. Jediné, čo sa mu podarilo zistiť, bolo to, že stopa patrí mačkovitej šelme. Ale preboha, aká mačkovitá šelma v Montane mohla mať labiská veľké ako lopata?! Dofrasa, mohol to byť prinajmenšom tiger, ktorý utiekol nejakému súkromnému chovateľovi. A Kieranovi sa ani najmenej nepáčilo, že po tunajších horách, ktoré boli v lete cieľom turistov a v zime lyžiarov a snowboardistov, sa premáva šelma, ktorá v zajatí stratila prirodzený strach z človeka.

Kieran uvažoval, že dá fotografiu odliatku na internet spolu so žiadosťou o pomoc, ale napokon si to rozmyslel. Posledné, čo mestečko St. Mary potrebovalo, boli zástupy sviatočných lovcov oblúd s automatickými zbraňami, prúdiacimi do Národného parku Glacier a strieľajúcich na všetko, čo sa pohne.

Pomoc však potreboval a tak opatrne rozhodil siete, oslovil svoje kontakty a napokon sa dočkal. Jeho priateľ, univerzitný profesor Blace Thornton, ho nakontaktoval na muža, ktorý tvrdil, že vie určiť druh Kieranovho záhadného tvora. To bol tiež dôvod, prečo bol odliatok vystavený na stole a prečo mal Kieran pripravenú aj fotodokumentáciu originálu.

Pozrel na hodinky na zápästí. Thortonov známy mal desaťminútové meškanie, no práve vo chvíli, keď sa Kieran chystal opäť skloniť nad MSP ( monštruózny sadrový problém, Kieranova osobná skratka), ozvali sa rýchle kroky a klapot vysokých opätkov po drevenej dlážke.

Dvere vrzli a dnu nakukla Janine Hartová. Robila Kieranovi asistentku od chvíle, keď zatvoril jej manžela za domáce násilie. Janine sa nikdy nespamätala z piatich brutálnych rokov, počas ktorých musela znášať manželovo násilie, zvlášť, keď po jednej extra silnej bitke v podstate ohluchla. Počula by výstrel z pištole, alebo štart lietadla, ale bežná ľudská reč a zvuky okolia už boli pre ňu nenávratne stratené.

Keď sa zjavil Kieran a zobral jej – dnes už bývalého – manžela do väzby, pripadal jej ako rytier na bielom koni. Vydesená žena sa mu doslova zavesila na krk, necítila sa v bezpečí nikde, len s ním. Celé dni sedávala na schodoch policajnej stanice, bez ohľadu na to, aké drsné bolo počasie. Napokon sa Kieran vzdal. Ak chce sedieť pred stanicou, rovnako dobre môže sedieť aj vo vnútri. A keď už tam je, nech je aspoň užitočná.

Kieran nikdy neoľutoval, že Janine zamestnal. Spracovala jeho agendu do úhľadných stĺpčekov, roztriedila kopy formulárov a všetko označila výraznými farebnými nálepkami, takže prekvapený zistil, že ak niečo potrebuje, dokáže to v kancelárii nájsť za čas kratší, než dva a pol týždňa.

- Šerif, je tu pán Williams. Vraví, že máte schôdzku.

Kieran prikývol a Janine hodila cez plece za svoj chrbát žiarivý úsmev. Potom otvorila dvere dokorán a ustúpila nabok.

- Nech sa páči, pán Williams.

Dnu vošiel mladý muž. Dokonca aj srkz naskrz heterosexuálne založený Kieran vytreštil oči a bolo mu jasné, že tento chlapík je lámač ženských sŕdc a pravdepodobne za ním tiahnu v húfoch, odhodlané uloviť si aspoň jediný jeho úsmev. Williams mal asi stodeväťdesiat centimetrov, pod hnedým sakom skrýval atletickú postavu a tak, ako tam stál, mohol ísť nakrúcať reklamu na holiacu penu, pretože mal tak neuveriteľne mužné a čisté črty. Ten muž bol proste krásny a bol si toho vedomý, lebo do Kieranovej kancelárie vošiel, akoby mu patrila.

Kieran nebol márnivý, vedel, že nevyzerá najhoršie, no bolo mu jasné, že keby si nejaká žena mala vybrať medzi ním a Williamsom, ani by si neškrtol. Napriek tomu ho potešilo, že Wiliamsa predčí aspoň v jedinej veci.

- Vitajte, doktor Williams. – povedal a postavil sa, aby k nemu napriahol ruku a aby pohladil svoje vlastné ego.

Williamsove oči totiž neveriacky a zmätene zažmurkali, keď si uvedomil, že musí zakloniť hlavu, aby videl Kieranovi do tváre. MacKenna sa uškrnul. Meral dva metre desať. Zdalo sa, že Williams trochu spľasol a spľasol ešte väčšmi, keď mu Kieran potriasol rukou chlapsky mocným stiskom, ktorý návštevníka takmer stál polámané prsty.

- Šerif MacKenna.

Kieran sa chystal ponúknuť doktorovi Williamsovi stoličku, no ten zaostril na MSP na stole.

- To je ten odliatok?

Kieran rozhodne položil cez odliatok zložku s fotografiami a vyzývavo pozrel na Williamsa. Ten si odkašľal a skĺzol späť do svojej sebavedomej pózy. Bez vyzvania sa posadil a venoval Kieranovi kvázi srdečný úsmev.

- Prepáčte, nechal som sa uniesť. Samozrejme, nepoznáte ma.

Kieran rozvážne prikývol.

- Odporučil mi vás profesor Thornton, ale v podstate ani neviem, čo za doktora ste.

Williams si odkašľal.

- Paleontológie. Som doktor paleontológie, pán MacKenna. Ale vo svojom voľnom čase sa zaoberám kryptozoológiou. To je...

Kieran ho prerušil.

- Viem, čo je kryptozoológia, doktor Williams. Len mi nie je jasné, prečo mi Thornton odporučil práve vás. Hľadám zviera z mäsa a kostí, nie dinosaura, lochnesskú príšeru, ani čupakabru.

Doktor Williams sa poškriabal po nose.

- Iste, prepáčte. Ale nemôžem vedieť, čo presne hľadáte, keďže s tým robíte také tajnosti. Môžem len povedať, že profesor Thornton ma dobre pozná, vie, čo je oblasťou môjho záujmu a keď videl fotografie, ktoré ste mu ukázali, usúdil, že to spadá do mojej kompetencie. Sám sa k jeho výberu nemôžem vyjadriť, kým odliatok neuvidím.

Kieran si skúmavo návštevníka premeriaval a uvažoval, čo prinútilo inak rozumného a racionálne založeného Thorntona, aby ho odkázal na lovca mytologických zvierat. Iste, MSP bol obrovský, ale bola to stopa reálneho tvora. Niečoho, čo sa v tejto chvíli pravdepodobne zakráda po nekonečných lesoch parku.

Napokon pokrčil plecami. Nakoniec, na to sem tohto lámača ženských sŕdc zavolal.

- V poriadku. Pozrite si to.

Odložil zložku nabok a opatrne prisunul MSP po stole bližšie k Williamsovi. Vzápätí mu musel pripísať bod k dobru, pretože doktor sa okamžite nevrhol na odliatok, ale najskôr si z kufríka vytiahol lupu a hrubý zápisník v zelených doskách.

Až potom sa naklonil nad Kieranov stôl a začal pomocou lupy skúmať odliatok.

Kieran sa oprel do kresla a mlčal. Nechcel Williamsovi napovedať a bol zvedavý na jeho závery. Obrnil sa trpezlivosťou a nijako nezasahoval.

Doktor Williams skúšal jeho trpezlivosť celú pol hodinu. Tu a tam odložil lupu, zalistoval v zelenom zápisníku a porovnával si náčrtky a fotografie s tým, čo videl pred sebou. Potom požiadal o fotodokumentáciu, aby videl, v akom prostredí odliatok urobili.

Kieran mu opäť bez slova posunul tenkú modrú zložku a ďalej mlčal.

Napokon po štyridsiatich piatich minútach Williams ráznym pohybom zatvoril zápisník a strčil ho spolu s lupou do kufríka.

Potom sa zahľadel na pokojne vyčkávajúceho Kierana, akoby odhadoval, čo mu povie.

Nie, neodhadoval. On už presne vedel, čo mu povie a teraz ten arogantný chlap vyčkával, kým šerif stratí trpezlivosť a prehovorí prvý.

Kieran mu nemienil vyhovieť a tak obaja muži niekoľko minút len mlčky na seba hľadeli. Potom si Williams odkašľal a vzdal vzájomné zízanie si do tváre.

- Mám pre vás dobrú správu, šerif. – povedal s núteným úsmevom.

- Áno? – spýtal sa Kieran s hraným nezáujmom.

- Áno. – potvrdil doktor Williams.

- Je to jasný podvrh. Nejaké decká sa vám tam hore asi poriadne rehocú.

- Je to váš profesionálny názor? – spýtal sa Kieran ľahostajne.

Williams mu venoval upokojujúci úsmev, ktorý bol asi taký úprimný, ako jeho úlisný hlas.

- Ale no tak, šerif, nehovorte, že ste si naozaj mysleli, že tu v horách máte obludu. Neexistuje zviera, ktoré by malo takéto obrovské laby! Nejaké deti si vzali za vzor stopu leva, ale s veľkosťou to neodhadli.

- Aká veľká by bola stopa skutočného leva? – spýtal sa Kieran.

- Asi polovica z tohto, ak by bol ten lev extra veľký, dospelý exemplár. – prikývol Williams a vstal.

- Ak je to všetko...

Aj Kieran rýchlo vstal a pobavilo ho, ako Williams opäť zažmurkal, keď sa nad ním šerif týčil ako hora.

- Áno. Ďakujem, že ste prišli, doktor.

Muži si podali ruky a Kieran odviedol doktora Williamsa ku dverám.

- Rád som vás spoznal, šerif. – usmial sa Williams neúprimne.

- Nápodobne, doktor. – Kieranov hlas bol zrkadlovým obrazom toho Williamsovho.

Za doktorom Williamsom sa zatvorili dvere.

- Och, šerif, videli ste ho? Myslíte, že je ženatý? Nevidela som obrúčku. Ale určite má priateľku, čo myslíte? – spustila okamžite Janine zasneným hlasom.

Kieran si priložil prst na pery, aby na chvíľu stíchla. Zaregistrovala gesto a zaostrila na jeho pery.

- Pst. Len chvíľku.

Janine prestala básniť a zvedavo sa pozrela na Kierana, ktorý od dverí zamieril k obloku.

Odhrnul záclonu len na centimeter, aby videl na doktora Williamsa, ktorý mieril k zaparkovanému Jeepu. Kieran si všimol, že šmátra po vreckách a z jedného vytiahol mobil.

- Janine! Chcem vedieť, čo hovorí! – požiadal Kieran svoju asistentku.

Bez akejkoľvek otázky pristúpila Janine k obloku práve vo chvíli, keď doktor zastal pri aute, vytočil číslo a zdvihol telefón k uchu.

Odomkol Jeep a skôr, než nasadol, otvoril ústa. Janine sa nadýchla a zaostrila zrak na doktorove pery.

- To som ja. Áno, pozrel som sa.... – Janine prižmúrila oči, vydychovala doktorove slová len zlomok sekundy po tom, čo opustili jeho ústa. Kieran vyčkával a hľadel na Janine.

- ... teraz dobre nevidím, keď sa otáča, ale o sekundu... – vyplnila Janine ticho, no vzápätí prešla znova do Williamsovho módu, keď mala doktorove ústa opäť v správnom uhle.

- Je tu, nabetón. Áno, som si istý, máme ďalšieho. Nie, polícia nebude problém. Povedal som mu... – doktor nasadol do Jeepu a Janine sklamane obrátila zrak na Kierana.

- Je mi to ľúto, šerif. Viac som nestihla. Teraz, keď sedí v aute, už nemôžem odozerať z pier.

Kieran jej venoval jeden zo svojich zriedkavých úsmevov.

- To nič, Janine, veľmi ste mi pomohli. Naozaj, veľmi. Ďakujem Vám.

Janinina tvár sa opäť rozžiarila ako slniečko a spokojne odišla k svojmu písaciemu stolu. Mala nesmierne dobrý pocit, že je Kieranovi k úžitku a tak mu môže splatiť svoj dlh za uväznenie násilníckeho manžela.

Kieran sa zamyslel. Je tu. Máme ďalšieho.

To mohlo znamenať len jediné. Doktor Williams klamal. Prinajmenšom dobre vedel, čo MSP je, vedel, akému zvieraťu tá stopa patrí. A pátral po nich. Máme ďalšieho. Takže takých potvor je viac.

Kieran sa zachmúril.

Vôbec, ale vôbec sa mu nepáčilo, že to zviera, nech to už bolo čokoľvek, sa túla po jeho parku.

A ešte menej sa mu páčilo, že Williams klamal. O čo tu len ide, dočerta?

Kieran sa rozhodol, že sa skontaktuje s Thorntonom a spýta sa ho narovinu, čo mu to sem poslal za chlapíka.

Zamieril k telefónu.

Nech je tá potvora čokoľvek, musí z jeho hôr zmiznúť skôr, ako niekoho napadne.


Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok