.

Kapitola 2

Dobré ránko, takže tu máme pravidelnú kapitolku! Príjemné čítanie! :-*

Kapitola 2


Sam zo svojho nevybaleného kufra vyhrabal ďalšie džínsy. Na tejto siahodlhej ceste sa vôbec nevybaľoval, pretože mal podozrenie, že sledovaný Terián... Teriánka sa opäť vyparí na opačnú stranu zemegule.

Natiahol si čierne tričko a obliekol svoju obľúbenú čiernu koženú bundu. Potom zručnými prstami poskladal šípky, ampulky a trubičky dohromady a napchal si ich do vreciek.

Dnes tú mizernú ženskú dostane.

V podstate ju nedostane dnes. Dostane ju včera.

Dar manipulovať s minulosťou bol pre Sama väčším bremenom, než prínosom, a keď to bolo len trochu možné, nepoužíval ho. Bolo nebezpečné zahrávať sa s časom. Nikdy nevedel, čo dobrého môže vzísť zo situácie, ktorá bola na prvý pohľad strašná a aké zlo môže vykvitnúť zo zmeny, ktorú by urobil.

Nie, Sam nemal rád svoj talent. Ale to, že si Teriánka privlastnila Lindinu tvár, bolo pre neho poslednou kvapkou. Z celej sily sa musel ovládať, aby sa nepremenil na vlka. Pohľad do zrkadla mu povedal, že sa mu to príliš nedarí – jeho oči stále svietili ostrou žltou farbou.

Vyhrabal z kufra slnečné okuliare a nasadil si ich.

Do ďalšieho vrecka na bunde si strčil oceľové putá. Keď ju chytí, musí ju predsa spútať, najlepšie niečím, čo vyzerá dosť oficiálne, aby sa medzi prípadnými svedkami nenašiel nejaký hrdina, ktorý by chcel zachraňovať dámu v problémoch. Nie, keď to bude vyzerať ako oficiálne zatknutie, nikto ani nepípne. Nebudú sa chcieť do ničoho miešať.

Ešte lepší by bol policajný odznak, ale ten bohužiaľ k dispozícii nemal.

Zato mal veľký plynový zapaľovač, ktorý si strčil do vrecka džínsov.

Vybavený najlepšie, ako len vedel, sa vybral von.

Slnko sa už klonilo k západu a jeho svetlo Sama nepríjemne bodalo do očí aj cez slnečné okuliare. V živote sa už alkoholu ani nedotkne!

Zhlboka nasal vzduch - pach výfukových plynov, výparov z reštaurácií, i ľudského potu z desaťtisícov nič netušiacich okoloidúcich mu vrazil do hlavy ako buldozér, ktorý sa rozhodol zrámovať mu mozog na kašu.

Zhnusene sa otriasol a prinútil sa dýchať plytšie.

Každopádne mu táto nepríjemná skúsenosť dokázala aspoň niečo – snehová pusinka s citrónovou polevou nebola cítiť nikde v okolí.

Vykročil po ulici smerom k obchodu s topánkami, kde včera konečne zazrel Teriánkinu tvár. Lindinu tvár.

Cítil, ako v ňom rastie zlosť. Linda bola posvätnou spomienkou na lásku, na normálnosť, na smiech. A to, že jej tvár zneužíva nejaká teriánska mrcha, to bola svätokrádež. Roztrhá ju na malé kúsky a tie potom podpáli, ešte kým sa budú hýbať a jačať!

Zúrivo zaškrípal zubami, až sa skupinka dievčat, ktorú míňal, vystrašene odtiahla.

Netrvalo to dlho a bol na mieste.

Zastavil sa pri presklenených dverách obchodu a pokúšal sa nevšímať si klaustrofobické pocity, ktoré v ňom úzka ulica s uzavretým nebom vyvolávala. Opäť zavetril, dovolil vlkovi v sebe vtiahnuť do seba všetky pachy, nové aj staršie.

Citrónová pusinka bola stále cítiť, hoci jej dokonale vyvážená vôňa už slabla.

Sam strčil ruky do vreciek bundy a rozhliadol sa.

Vedľa obchodu s topánkami bola čajovňa a vedľa nej sa vinula uzučká ulička, po ktorej by ledva prešlo auto. Sam vošiel do uličky a čoskoro sa dostal za obchody. Z tejto strany k nim prichádzali zamestnanci a dodávateľské autá s tovarom.

Našiel zadný vchod do obchodu s topánkami a zastal pri ňom.

Staré, kovové dvere, z ktorých sa olupoval zelený náter, pôsobili opustene. Aj visiaci zámok na hrubej reťazi dával tušiť, že je dnes zatvorené.

Ale včera nebolo.

Opäť preskúmal vôňu naokolo. Áno, citrón a cukor, dokonca výraznejší, než pri hlavnom vchode.

Tam vôňu Rovnováhy prekryli milióny iných pachov, pretože tadiaľ prešlo priveľa ľudí, psov, áut a všetkého možného. Tu, v zadnej uličke, zachytil okrem Teriánky iba dve mačky, troch ľudí a páchnuci kontajner za čajovňou o pár metrov ďalej. Dokonalé.

Sam zatvoril oči a sústredil sa na vlastný tep. Jeho srdce bilo prirýchlo... akoby sa bál, alebo bol vzrušený. Prinútil ho spomaliť, upokojil svoj dych a vnímal, ako mu ten neúnavný sval vháňa do žíl krv plnú Gaylaninej mágie.

Sam nechal mágiu vytrysknúť na povrch a ona sa cez neho preliala ako živá, jasajúca bytosť. Bytosť, ktorú obyčajne väznil, ale dnes jej doprial slobodu.

Tenké pramienky mágie ho obklopili, ako výhonky popínavej rastliny, vyrastajúce z jeho tela.

Nepotreboval sa vracať späť o desiatky rokov, len o pár hodín, preto neboli hrubšie. Pramienky mágie ako neviditeľné prsty zachytili čas, nahmatali jeho podstatu a začali ju meniť.

Svet okolo Sama sa zmenil. Z bočnej uličky obrovskou rýchlosťou pricúval zamestnanec, ktorý odomkol zadný vchod a vcúval do dverí. Mačka cúvala pred malou krysou, ktorá ju takisto pospiatky nasledovala.

Smetiarske auto vysypalo do kontajnera celodenné odpadky a vycúvalo preč. Slnko sa na svojej púti zarazilo a šialenou rýchlosťou sa vrhlo po oblohe späť, a po dvoch sekundách žiarivého dňa nasledovalo ráno, ktoré sa vzápätí prenieslo svitania a to do noci. Ručičky hodiniek na Samovom zápästí sa točili opačným smerom tak rýchlo, že takmer vytvárali vietor ako miniatúrny ventilátor.

Sam trpezlivo čakal, navigoval svoju mágiu, aby menila čas tak, ako to on potreboval. A potom to uvidel. Z múru zoskočila Linda a chrbtom rozrazila dvere do obchodu, na čo zmizla v zadnom vchode. Tadiaľ teda včera ušla. Dobre.

Sam v duchu vyhŕkol STOP a mágia sa poslušne stiahla. Tenké pramienky sa opäť zvinuli do jeho tela a prúdili ďalej v jeho krvi.

Čas prestal cválať dozadu, na zlomok sekundy sa zastavil a potom začal plynúť svojím obvyklým smerom.

Sam vytiahol z vrecka svoju novú hračku a priložil si fúkaciu trubičku k ústam.

Tri...dva...jeden...

Dvere sa rozrazili a Linda vybehla zo dverí, akoby jej za pätami horelo samo peklo.

Uvidela Sama a zabrzdila tak prudko, že do neho takmer vrazila.

Z trubičky vyletela šípka a zabodla sa Linde... nie Linde, Teriánke!!!... do krku.

Prudko zmenila smer a vyrazila okolo Sama k múru. Netušila, že on už bol na jej útek pripravený.

Vrhol sa jej do cesty o zlomok sekundy skôr, než mu mohla utiecť a schmatol ju za členok. Skončil na zemi, ale členok nepustil.

Teriánka zotrvačnosťou letela ešte meter, potom však zafungovala zemská príťažlivosť a ona pristála tvárou na asfalte.

Lindinou tvárou.

Keď sa bleskurýchlo zvrtla, aby útočila, alebo sa bránila, Samom prenikla žeravá nenávisť a zlosť – na Lindinom líci krvácala veľká odrenina od drsného povrchu cesty.

Teriánka využila, že zúrivosť Sama na zlomok sekundy ochromila a prudko vykopla proti jeho tvári.

Stihol sa uhnúť. Bol vlk, mal skvelé reflexy. Ale nemohol uhnúť kopancu, ktorého cieľom bolo zlomiť mu väz a súčasne držať Teriánku za členok.

Pustil ju a ona sa vymrštila na nohy ako strunka. Ostražitými tmavomodrými očami – Lindinými očami – prebehla po opustenej uličke a keď sa znova pohľadom vrátila k Samovi, usmievala sa. Potom siahla po šípke a pohŕdavo si ju vytrhla z krku. Uškrnula sa a odhodila ju tak, že dopadla do kontajnera. Vnútri čosi zamraučalo a vzápätí odtiaľ vytrielila čierna mačka. Teriánku však náhly hluk nerozptýlil, stále sa dívala na Sama.

Sam si ju teraz mohol dobre prehliadnuť. Lindine črty otvárali v jeho srdci staré rany, ktoré začali prudko krvácať.

Bože, ako to mohla urobiť? Prečo práve Lindu? Prečo jej tvár?!

Jediné, čím sa Teriánka od Lindy líšila, boli vlasy. Teriánka ich mala čierne s modrým melírom, kým Linda ich mala iba čierne.

Ale úsmev, ktorý mu venovala, bol Lindin skrz na skrz.

- Sme tu sami, Custos. Žiadni ľudskí svedkovia. – vyhlásila so sebavedomým úsmevom.

Sam sa prinútil prehovoriť a šokovalo ho, ako priškrtene znel jeho hlas.

- Jasné. Poďme na to.

Zdalo sa, že bolesť, presakujúca z jeho hlasu, prekvapila aj Teriánku. Zúžila oči a očividne uvažovala, či Strážca nepredstiera slabosť, aby ju oklamal.

Potom však pokrčila plecami.

- Chceš sa zahrať na naháňačku? – spýtala sa s ironickým úsmevom.

- Skús chytiť dym!

Na pol sekundy stuhla ako socha a potom vytreštila oči. Sam jej v tých dobre známych očiach mohol takmer čítať myšlienky. Pokúsila sa premeniť... a nešlo to.

- Prekvapenie! – zavrčal Sam a hodil sa na ňu.

Bola taká šokovaná, že sa mu bez námahy podarilo strhnúť ju na zem a nasadiť jej putá skôr, než sa stihla spamätať.

Potom sa však začala prudko brániť. Nohy jej spútať nevedel a tak zostali voľné. Prudko ho nimi kopla do hrude. Zavrčal a chcel ju jedným pohybom prevrátiť na brucho, aby už nohy nemohla použiť ako zbraň.

Zo všetkých síl sa bránila a podarilo sa jej prudko mu zahryznúť do nechránenej dlane. Samova ruka začala krvácať. Mágia spolu s jeho krvou vytryskla neovládateľne von a on stratil kontrolu nad vlkom, iba na sekundu, no stačilo to.

Zaťatá päsť vrazila Teriánke zboku do hlavy takou silou, že normálneho smrteľníka by to zrejme zabilo. Vzápätí sa Sam už ovládal, ale nezostalo mu nič iné, iba sledovať, ako sa Teriánkine oči pretočili a vzápätí sa zložila na zem k jeho nohám. Bola v bezvedomí.

Babička bude rada, že jej nová zbraň funguje, pomyslel si Sam a s úľavou sa posadil na zem vedľa bojovníčky Rovnováhy. Ruky sa mu triasli, ani nie tak námahou, ako skôr citovým vypätím. Stálo ho veľa síl pripomínať si, že za Lindinou tvárou sa ukrýva Rovnováha.

Poobzeral sa, či ich súboj nemal náhodných svedkov, no ulička bola prázdna. Vytiahol z vrecka zapaľovač a škrtol ním. Priblížil plamienok k Teriánke.

Táto má šťastie, nič neucíti. Sam mal na svojom konte tridsaťsedem Teriánskych životov a z toho minimálne polovica zomrela v plameňoch tak, že ešte kričali.

Sam sa chystal pustiť zapaľovač na bezvládne telo, keď mu pohľad znova zastal na jej tvári. Na Lindinej tvári.

Pred očami sa mu odrazu zjavil iný obraz. Tá istá tvár, s rovnako zatvorenými očami. Dokonca aj krv na jej líci bola rovnaká. Ale namiesto modrého melíru sa okolo nej rozprestierali vlasy čierne ako noc. A na rozdiel od tejto falošnej Lindy, bola tá skutočná v jeho predstavách mŕtva.

Sam zažmurkal a obraz sa stratil. Zahľadel sa na svoju ruku so zapaľovačom, akoby to bolo čosi cudzie a odporné, čo mu odrazu vyrástlo z ramena.

Potom sa vrátil pohľadom na známu, milovanú tvár a opäť na zapaľovač. A potom ho s cvaknutím zatvoril a plamienok zmizol.

Nemohol to urobiť. Nemohol ju zabiť znova. Strčil si zapaľovač do vrecka, rozhodným pohybom sa zohol a prehodil si Teriánku cez plece. Odvlečie ju do bezpečnej skrýše, ktorú tu v Hong Kongu Gaylanovci mali tak, ako vo všetkých ostatných častiach sveta. Aj tak ju ešte musí vypočuť ohľadom Lindinej tváre. Babička bude spokojná, že ju chytil a to bolo aj všetko, čo Sam mienil urobiť.

Zabiť ju môže pokojne aj niekto iný z rodiny.

Ale nie on. Nie znova.

Pretože to by zabilo aj jeho samého.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok