.

Kapitola 2

Ahojte, kočky a tiger! :-) Dnes bude kapitolka kratšia, dúfam, že sa nenahneváte, chcela som dokončiť preklad kapitoly na fantasychylackach. Dúfam, že vás teda poteší celá dvanásta kapitola LP a takáto maličká z LB. :-D Ej, nejako som sa do tých levov zažrala! :-D

Kapitola 2

Julianna sa nevedela dočkať, kedy príde domov, aby v pokoji zavolala na telefónne číslo z vizitky od doktora Crawforda. Obvykle ju dráždilo, ako rýchlo a nebezpečne taxikári šoférujú, ale dnes mala čo robiť, aby nevykríkla:

- Nemôžete na to dupnúť, človeče?!

Namiesto toho sa hniezdila na zadnom sedadle, prepletala prstami, cvakala uzáverom kabelky a preskakovala očami z miesta na miesto.

Keď taxík konečne zastavil pred bytovým domom, kde žila, vyskočila z neho tak rýchlo, že si ani neuvedomila, koľko mu zaplatila. Proste zaborila ruku do peňaženky, vybrala za hrsť bankoviek, hodila ich taxikárovi a už sa hnala k preskleneným dverám, hľadajúc cestou kartu k výťahu.

Taxikár sa nesťažoval a odfrčal, takže bol zrejme s výškou odmeny spokojný.

Dom, kde Julianna žila, nebol obyčajným bytovým domom. Bol určený pre strednú a vyššiu vrstvu obyvateľstva a podľa toho vyzerala stavba aj okolie. Julianna milovala, keď ráno vyšla na terasu a mohla sa popásť pohľadom na sviežej zeleni lístia a trávy, ktoré sa rozprestieralo pod ňou. Niekedy vo vzduchu doslova cítila rosu, hoci v skutočnosti vlaha pochádzala zo zavlažovacieho systému, ktorý vždy na svitaní rozprašoval tisíce litrov vody na trávnik pod oblokmi.

Aj samotný dom stál za zmienku. Trošku pripomínal miniatúrny hotel. Mal šesť poschodí, pričom na každom poschodí sa nachádzali len dva veľké, nadštandardné byty. Na prízemí sa nachádzala akási recepcia, kde dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni hliadkovala strážna služba. Nikto, kto tu nebýval, sa dovnútra proste nedostal. Ak by sa niekomu aj podarilo prekĺznuť okolo strážnika nedostal by sa ďalej ako na recepciu. Dvere vedúce ku schodom boli zamknuté a výťah fungoval iba na kartu, ktorú vlastnili len majitelia bytov. Okrem toho strážnici obyvateľov poznali aj osobne. Všetka tá bezpečnosť a vymoženosti boli zahrnuté do náramného nájomného, ktorý obavatelia bytov platili.

Strážnik zdvihol pohľad od krížovky, keď sa sklenené dvere rozleteli a Julianna vbehla dnu.

- Dobrý deň, doktorka Richmondová. – pozdravil a ona mu venovala roztržitý úsmev.

- Prajete si kľúče od bytu?

To bola ďalšia vymoženosť tohto domu. Nemuseli ste sa obávať, že stratíte, či zabudnete kľúče, pretože pri odchode ste ich jednoducho mohli dať strážnikovi, ktorý ich opatroval až do vášho príchodu. Julianna túto službu využívala častejšie, než iní obyvatelia.

- Áno. Rýchlo, prosím, veľmi sa ponáhľam.

Strážnik odomkol kovovú skrinku pod pultom, za ktorým sedel a zvesil z háčika kľúč s visačkou, na ktorej bolo číslo 11.

- Nech sa páči. Prajem vám pekný deň.

- Aj vám. – takmer mu kľúč vytrhla z ruky a rýchlym krokom zamierila k výťahu. Strčila kartu do čítacieho zariadenia vedľa dverí a tie sa poslušne otvorili.

Vošla dnu a stlačila šestku. Bývala na najvyššom poschodí.

Dvere sa mučivo pomaly zatvorili a ona zasunula kartu do kabelky a zároveň šmátrala po mobile. Plánovala vytočiť číslo z vizitky v tom okamihu, ako sa za ňou zatvoria bezpečnostné dvere jej bytu.

Šesť poschodí obvykle výťahu trvalo len niekoľko sekúnd. Dnes sa vliekol, akoby chcel doraziť nahor až okolo Vianoc. Tých budúcoročných.

Julianna netrpezlivo podupkávala po plstenom koberčeku na dlážke výťahu a keď konečne zaznel zvukový signál, že dorazili na miesto, takmer vytrhla dvere z pántov.

Chvíľku jej trvalo, kým rukami, trasúcimi sa od vzrušenia trafila kľúčom do zámku, ale napokon sa jej to podarilo a ona s úľavou zakotvila v predsieni svojho bytu.

Skopla z nôh topánky a zviezla sa popri stene na zem. Vyťukala na mobile číslo z vizitky. Megan Gaylanová, tak sa volá tá osoba, ktorú jej doktor Crawford odporučil. Julianna netušila, či je to lekárka zaoberajúca s neplodnosťou, vedkyňa testujúca ilegálne postupy na ľuďoch, alebo hoci aj domorodá indiánska čarodejnica, len keď jej zabezpečí dieťa.

Telefón zazvonil. Raz. Dvakrát.

Julianna si predstavovala, ako sa pokojným hlasom tej žene predstaví a v mysli už formulovala reč, ktorou by jej opísala svoj problém.

- Gaylanová. – ozval sa zrazu z telefónu strohý, odmeraný a chladný ženský hlas.

A Julianne vyfučali z hlavy všetky myšlienky. Na pozdrav ani nepomyslela. Nepredstavila sa. A už vôbec nemyslela na to, aby niečo formulovala. Namiesto toho vyhŕkla.

- Chcem dieťa!

Na druhej strane zostalo prekvapené ticho a Julianna si v duchu vynadala. Naozaj to na pani Gaylanovú takto vybalila?! Kde zostali jej spôsoby? Už už otvárala ústa a nadýchla sa, aby veci uviedla na pravú mieru, keď sa Megan Gaylanová ozvala znova. A tentoraz jej hlas nebol ani chladný, ani odmeraný. Naopak. Znel spokojne a radostne.

- Tak sa mi vidí, že máme niečo spoločné, moja milá. Zdá sa, že my dve si budeme náramne rozumieť.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok