.

Kapitola 20

Dobré ránko všetkým, pridávam dvadsiatu kapitolu a dúfam, že sa vám bude páčiť! Príjemné čítanie!

Kapitola 20

Kieran hnal Navigator až na hranicu jeho i svojich možností. V aute bolo ako v mrazničke, pretože Sam stiahol na svojej strane okienko a vetril. Na ďalšej križovatke bez váhania ukázal doľava.
- Tadiaľ.
Kieran bez rečí odbočil, no fľochol na Ashley v spätnom zrkadle.
- To má vážne taký dobrý čuch?
Dievčina prevrátila očami.
- Ale no tak! Skylar je LEV! Je ju cítiť na sto kilometrov! Dokonca aj ty by si mal cítiť pach dravca, keď vedľa neho sedíš.
Kieran potriasol hlavou. On si veru neuvedomoval nijaký pach, keď sedel vedľa Skylar. Jediné, čo si uvedomoval, bolo bolestivé napätie v rozkroku.
Ashley sa obrátila na Sama.
- Čo myslíš, ako dlho potrvá, kým sa Skylar preberie?
Sam sa sústredene zamračil a nasal nosom vzduch.
- Podľa toho, koľko svinstva tu cítim vo vzduchu... a ona dostala priamy zásah... povedal by som, že takých dvanásť hodín si ani neškrtne.
Ashley sa usmiala.
- Dosť času, aby sme ich vypátrali.
- A potom sa do nich pustíme! – prisadil si Kieran a prekvapene sledoval, ako obaja Gaylanovci svorne krútia hlavami.
- Nie, potom počkáme na strýka Sheldona.
Kieran sa neisto ošil.
- To je vážne taký nebezpečný?
Sam vážne prikývol.
- Skylarin otec je liečiteľ. Vylieči každú chorobu dotykom svojich rúk.
- A to je také strašné? – spýtal sa Kieran, obozretne, vzhľadom na to, ako podceňoval vzduch čoby bojovú zbraň a Sklyar mu predviedla opak.
- Nuž... on tú chorobu viac menej nevylieči, ale... – Sam pokrčil plecami a pozrel bezradne na Ashley.
- ...uskladní. – dokončila váhavo.
- Uskladní? – zamračil sa Kieran.
- A kedykoľvek ju môže zasa vypustiť. Zvlášť popáleniny. Tie uskladňuje najradšej.
Kierana striaslo.
- Chceš tým povedať, že ten chlap by teoreticky mohol hocikoho nakaziť takou chorobou, akou chce?
- Ak ju vyliečil, potom áno. – prikývol Sam.
- To je... desivé. – skonštatoval Kieran.
Ashley prikývla.
- Strýko raz privolal osýpky na môjho bývalého. Poviem ti, bolo to síce desivé, ale v živote som sa tak nenasmiala!
To si Kieran vedel predstaviť. Hoci premýšľanie o Skylarinom otcovi mu spôsobovalo zimomriavky, vďačne sa tohto myšlienkového smeru chytil, aby nemusel tŕpnuť o Skylar samotnú.
- A prečo práve popáleniny? – spýtal sa ešte.
Sam sa trošku usmial.
- Skylar ti to nepovedala? Teriáni sa dajú zabiť len jedinou zbraňou, zbraňou, ktorou ľudský rod vládol ešte v časoch šamanky Gaylan.
Kieran nechápavo nadvihol obočie.
- Ohňom, šerif. Tí bastardi sa na smrť boja ohňa. V tomto by sa nám hodil Bobby, oheň je jeho živel, ale z Namíbie by mu to aj súkromným lietadlom trvalo dlhšie, než strýkovi Sheldonovi.
- A my chceme Skylar dostať von čím skôr. – dokončil Kieran. Netušil, kto je Bobby a bolo mu to jedno.
Hm. Aké zvláštne. Z „oni“ sa zrazu stalo „my“. A čosi v jeho vnútri mu hovorilo, že je to tak v poriadku.

Tma a ticho. Potom akési záblesky svetla a opäť tma. Ticho narušili vzdialené hlasy. Duneli a z veľkej diaľky prenikali k nej. Cudzia reč. Hm. Latinčina, uvedomila si, keď jej mozog opäť fungoval dostatočne na to, aby si bola schopná vôbec niečo uvedomiť. Viečka mala príliš ťažké, nemohla ich zdvihnúť a zistiť tak, kde je. Žene v nej sa to vôbec nepáčilo. A ešte menej sa to páčilo jej levici.
Áno, nech sa s ňou stalo čokoľvek, určite sa preberala, pretože pocítila svoju mágiu, ako vo vnútri jej žíl reve, túži vytrysknúť na povrch a driapať pazúrmi, trhať zubami, ničiť a zabíjať.
Zázrak, že levica ešte sama nevyplávala na povrch, ale ako poslušné mačiatko čakala na Skylarino dovolenie.
Mala pocit, akoby mala mozog omotaný hustou vrstvou lepkavých pavučín. Predierala sa ňou k najbližšej jasnej myšlienke, no nebolo to ľahké. Cítila, že jej ľudské telo je nehybné, ale levica v jej vnútri sa zmietala a pokúšala sa pretrhnúť tú pavučinu, v ktorej bola uväznená nielen Skylar, ale aj ona. Mágia jej vrela v krvi, akoby bolo nablízku nebezpečenstvo.
Letmý dotyk myšlienky o nebezpečenstve strhol posledné závoje pavučín a levica sa z nich vyslobodila s víťazným revom. Nebezpečenstvo. Teriáni.
Levica stíchla, odrazu ostražitá a pritajená, akoby sa ukrývala v Skylarinom nehybnom tele, čakajúc len na najbližšieho Teriána, ktorý bude dosť neopatrný, aby sa jej dostal do pazúrov.
Lenže to by ju Skylar musela pustiť von. A na to momentálne nemala sily.
Spomínala si na únos, na všetko, čo sa stalo, no nevládala ani len otvoriť oči.
Drogy. Určite ju nadopovali, pretože sa nedokázala ani pohnúť, nieto ešte sústrediť svoju mágiu na to, aby urobila niečo zmysluplné.
Ale mozog už mala čulý. Hlasy, ktoré k nej predtým doliehali akoby z veľkej diaľky, sa teraz nepríjemne priblížili, akoby tí, ktorí rozprávajú, stáli rovno nad ňou. Započúvala sa do rozhovoru a bola vďačná za lekcie latinčiny, ktoré každý Strážca povinne absolvoval, pretože to bol obľúbený jazyk Teriánov. Neradi sa učili nové veci. Lipli na starom, mŕtvom jazyku, ako lipli na svojom urputnom boji za Rovnováhu.
- Koľko si jej toho dal? Ak tu mačička skape, dozvieme sa veľké guľové! – vravel práve nahnevaný, trochu piskľavý hlas. Tento Terián na seba vzal podobu veľmi mladého chlapca, ak mala súdiť podľa preskakujúcich tónin jeho reči. Znel, akoby mutoval.
- Nie som včerajší! Dostala práve dosť, aby sa o pár minút prebrala, neboj sa. – odpovedal mu hlbší, mužnejší hlas.
- Ak neprídeme s výsledkami, Rovnováha nás nechá Strážcom napospas, to ti je dúfam jasné.
Hlboký hlas zaznel trochu posmešne.
- Iste. Ty sa zhováraš so samotnou Rovnováhou, že tak dobre poznáš jej úmysly?
Mladý hlas opäť preskočil, presiakla do neho zlosť.
- Nie. Nikto sa nezhovára s Rovnováhou. Nie sme hodní jej slov. Ale nie som idiot. Boli sme stvorení za určitým účelom, podľa Jej plánu. V ktorom sme až doteraz žalostne zlyhávali.
Zaujímavé. Zdá sa, že Rovnováha je pre Teriánov čosi ako božstvo. Zvláštne, Skylar nikdy nemala pocit, že by mala vzývať Chaos a modliť sa k nemu. Vedela, že tam je, pretože Sily Chaosu boli základom jej vlastných síl. Náboženstvo potrebuje vieru. A Skylar nemusela veriť – ona VEDELA. To bol zrejme ten zásadný rozdiel.
Hlboký hlas opäť prehovoril.
- Zlyhávali? Zo strážcov zostal len jeden jediný klan. Menej ako dvadsať jedincov. To nie je zlyhanie, Locus!
Keby Skylar nebola pod vplyvom drog, neovládla by úškrn. Locus? Božemôj, ako môžu byť takí teatrálni? Prečo by si mal zúrivý bojovník Rovnováhy, očividne veľkňaz jej božstva, mal dať meno Pokoj? Smiešne!
- Bolo to zlyhanie, pretože sú ešte stále nažive. Zabíjajú nás. Všetka naša práca tak vychádza navnivoč.
Hlboký hlas sa odmlčal a keď sa znova ozval, znela v jeho slovách nenávisť.
- Máš pravdu. Spomínam si, ako jedna z ich rodiny zabila Alisandra. Stosedemnásť prašivých ľudí mal na konte! Stosedemnásť! A všetko to krásne šialenstvo bolo zbytočné, pretože všetkým do jedného sa vrátil zdravý rozum! Stráž treba vykynožiť ako otravný hmyz!
Skylar by zadržala dych, keby ovládala svoje telo. Toto bola nesmierne zaujímavá informácia! Práve sa nechtiac dozvedela čosi, čo doteraz nijaký Strážca nevedel. Keď zabijete Teriána, všetka inteligencia a príčetnosť, ktorú za svojho života nakradol, sa vráti späť k svojim majiteľom! Keby zabila toho Teriána, ktorý spôsobil Kieranovu stratu pamäte, všetko by sa napravilo!
Dostala sa k informácii takého významu a to len tak! Zhovárali sa pred ňou – či skôr nad ňou – úplne slobodne! Keby vedeli, že je pri vedomí, nikdy by to z úst nevypustili! Teraz len prísť na spôsob, ako prinútiť svoje telo hýbať sa! Zabije oboch Teriánov a vráti sa domov – s touto čerešničkou na celej Strážcovskej torte.
Či sa jej od vzrušenia zrýchlil dych, alebo mali nejaké zvláštne schopnosti, cítila, že sa obaja Teriáni odrazu sklonili nad ňou.
A keď sa ten mladý hlas ozval znova, ucítila na tvári jeho dych.
- Veľmi dobre viem, že si hore, mačička. Určite sa ti teraz preháňajú hlavou myšlienky na to, prečo sme to povedali pred tebou. Je to predsa najlepšie strážené tajomstvo Rovnováhy! Jej samotný základ! Ak sa niekde energia uvoľní, niekde inde musí byť viazaná a tak je to aj s inteligenciou. Keby ste vy, Strážcovia neboli iba hlúpe zvieratá, prišli by ste na to aj samy.
Skylarine viečka sa chveli námahou, keď sa jej konečne podarilo nadvihnúť ich. Nad ňou sa vznášala pekná tvár asi šestnásťročného chlapca. Vždy si vyberali atraktívnu podobu. Modré oči ju prepaľovali s nenávisťou a na perách mu sídlil protivný, povýšenecký úsmev.
Zamerala pohľad na svoje okolie, pretože ten samoľúby úsmev ju rozčuľoval. Zistila, že sa nachádza v prázdnej miestnosti bez okien, pravdepodobne v nejakej pivnici. Steny boli z betónu a zo stropu visela jedna jediná holá žiarovka. Dofrasa! Nevie, kde je. Odtiaľto bude dosť ťažké utiecť.
Chlapec sa odvrátil a usmial sa na muža, stojaceho vedľa nich.
- Ona to nechápe, Williams! Vidíš, ako sa obzerá po únikovej ceste? Ona tomu vážne nerozumie!
Rozosmial sa tenkým, piskľavým smiechom a muž, ktorého oslovil ako Williamsa, sa sklonil nad Skylar.
Spoznala ho. Bol to ten Terián, s ktorým bojovala naposledy. Ten, ktorého bolo treba zabiť, aby sa Kieranovi vrátila pamäť.
- Dovoľ, aby som jej to objasnil.
Obrátil svoju príťažlivú tvár k nej.
- Ty túto miestnosť neopustíš, levica. Živá určite nie. Ja a Locus sme poslednými tvárami, ktoré vo svojom zbytočnom, naničovatom živote uvidíš. Zomrieš, levica, veľmi skoro zomrieš, rovnako, ako mal už pred tisíckami rokov zomrieť tvoj živočíšny druh.
Jeho úsmev sa rozšíril.
- Ide len o to, ako rýchlo a ako bolestivo zomrieš. Môže to byť milosrdná smrť. Dokonca ťa necháme zvoliť si spôsob. Guľka, nôž, čo len budeš chcieť. Niečo veľmi rýchle a bezbolestné.
Locus sa vztýčil nad ležiacou Skylar a dodal.
- Alebo to môže trvať celé týždne. Veľmi pomalé týždne, levica. Bolestivé. Zdochneš v tejto diere od hladu, s poodsekávanými prstami, vypálenými očami, obnaženými kosťami a vnútornosťami vytečenými na podlahu. Sme veľmi vynaliezaví, mačička.
Williams si kľakol vedľa nej, schmatol Skylar za prednú časť vetrovky a prudko ju posadil.
- Tak hovor!!! Kde sídli tvoja rodinka?!
Skylar sa z náhlej zmeny polohy zatočila hlava a zdvihol sa jej žalúdok. Možno za to mohol skutočne len prudký pohyb, alebo jeho kombinácia s drogami, ktoré jej stále prúdili v krvi...ale Skylar cítila skutočné zadosťučinenie, keď v kŕčoch ukladala svoju včerajšiu večeru priamo do Williamsovho rozkroku.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok