.

Kapitola 20

Dobré ránko, tak dnes sa žalúdkový piatok nekoná, napokon kapitolka končí celkom mierumilovne... Prajem príjemné čítanie a krásnu prípravu na víkend! :-*

Kapitola 20

V Sídle Gaylanovcov v tých dňoch neprestal vyzváňať telefón. Megan mala pocit, že sa z vodkyne klanu sama degradovala na telefónnu operátorku. Jej vnúčatá a deti sa jej hlásili z rôznych končín sveta a neustále opakovali tú istú správu.

- Chytil som Teriána, odovzdal odkaz a nechal ho ísť.

Iba Nico neustále pokúšal babičkinu trpezlivosť, keď hlásil.

- Chytil som troch, odovzdal odkaz a jedného nechal ísť.

Megan Gaylanovej, ktorá za celý svoj život nevedela, čo je migréna, teraz hlava trešťala tak, že musela k telefónu posadiť Sofiu a ísť si na chvíľu ľahnúť.

Jej pokoj však nikdy nemal dlhého trvania. Sofia sa veľmi rozhodne stavala proti jej rozhodnutiu nájsť Teriánku Victoriu a lapiť ju pre jej syna.

Megan na ňu vrčala a štekala, Sofia klopila oči a s bezvýraznou tvárou jej nadávanie počúvala, ale len čo sa babička otočila chrbtom, robila možné aj nemožné, aby niekoho zo svojich detí, alebo synovcov a neterí presvedčila o nutnosti Victoriu zabiť, nie ju vláčiť do Montany.

Megan pomaly so svojou najstaršou dcérou strácala trpezlivosť. Iste, vychovávala ju tak, aby sa stala jej dôstojnou nástupkyňou, ale zároveň si však vychovala konkurenciu. Zvláštne, vždy mala za to, že ak sa jej niekedy niekto z rodiny postaví, bude to Sam. Ale ten bez všetkého plnil rozkazy a bol spoľahlivý. Mal v sebe silu, ktorú babička pokladala za takmer hodnú ženy...ale Sam bol len muž. Nemohol viesť rodinu.

Zato Sofia áno. A hoci doteraz matku vo všetkom poslúchala, pri tejto akcii jej hádzala polená pod nohy, kde len mohla.

- Nebudeš spochybňovať moju autoritu, Sofia!!! – vrieskala babička.

- Tento klan stále vediem ja! A ty sa podrobíš mojim...

Sofia sa v tej chvíli natiahla za vyzváňajúcim telefónom a začala hovoriť do slúchadla.

Megan musela svoju triádu prerušiť a keď si Sofia zapísala do zošita, kto, kde a kedy chytil a pustil ďalšieho Teriána, pokračovala.

- Ja tú Teriánku chcem! Potrebujem špióna v ich strede, dokážeš to svojim slepačím mozgom pochopiť? Tu predsa vôbec nejde o to, že Sam...

Telefón zazvonil znova a Megan opäť musela zmĺknuť. Kým si Sofia zapisovala údaje, zlosť v nej len tak vrela. Len čo najstaršia dcéra položila slúchadlo, spustila jedovato znova. A znova ju v polovici vety prerušil telefón.

Megan to napokon vzdala, rozhodila ruky v bezmocnom geste, zagánila na dcéru a opustila miestnosť.

Sofia za ňou pozerala a šomrala si popod nos.

- Môj syn nikdy nebude s Teriánkou! To ju radšej osobne zabijem! Dopekla s tvojimi plánmi, mama, Samuel je môj syn a ja nedovolím, aby si zničil život!

- Ja ťa počujem, Sofia!!! – zvrieskla Megan z kuchyne.

Sofia zmĺkla a znova siahla po vyzváňajúcom telefóne. Po pol hodine ju Megan vystriedala a vyhodila ju z jedálne.

Brala telefóny a pokračovala v zápisoch.

A premýšľala.

Jej následníčka bola vždy spoľahlivá a poslušná. Bola to dôstojná žena, ktorej sa dalo veriť. Ale teraz jej Megan nemohla ani len zveriť telefón, lebo nepochybovala, že Sofia by bola schopná vydať presne opačné rozkazy a ešte ich vydávať za babičkine. Z jedného dňa na druhý Megan prestala svojej dcére veriť.

Tá Teriánka tu ešte ani nie je a už spôsobila rozkol v klane.

Megan zapochybovala o správnosti svojho rozhodnutia. Napokon, čo môže Teriánka vedieť o ľudskej láske? Vôbec nič!

Možno by mala pre zmenu podporiť Sofiin názor a dať tú osobu proste zabiť, ako každého Teriána, na ktorého kedy Stráž natrafila.

Ale potom sa jej pred očami objavil obraz jej vnuka, aký skľúčený bol po Lindinej smrti a ako strašne vyzeral, keď ho Adreinne priviezla z Hong Kongu. A ako ožil, keď počul Sorayino proroctvo.

Apropo, Soraya. Hovorila o deťoch. O troch dievčatkách a chlapčekovi, ktorých otcom bude Sam a matkou Teriánka Victoria. Keď ten vzťah prinesie deti, ďalšiu generáciu Strážcov, potom ho Megan musela podporovať.

Deti síce budú napoly ľuďmi a napoly Teriánmi, ale ona, Megan, sa už postará, aby sa k svojej Teriánskej polovici nehlásili. Ona si s nimi dá rady a vychová z nich Strážcov, hodných toho mena. Nepochybovala o svojich schopnostiach.

Presne tak. Štyri deti. Z toho tri dievčatá. Cenné, veľmi cenné.

Čo sa týka Teriánky, aj o to sa Megan postará. Ak bude chcieť zostať so Samom, musí zabudnúť na šialené plány Rovnováhy a presedlať na Chaos. A tiež by nezaškodilo, keby bola permanentne pod vplyvom terianínu. Zabránilo by to mnohým problémom...

Ale čo so Sofiou, ktorá vôbec nie je nadšená teriánskou nevestou?

Sofia bola tvrdý oriešok. Veľmi tvrdý. Hm. Zvyšok rodiny bude akceptovať, hoci s nechuťou, Meganino rozhodnutie. Ešte včera by tvrdila, že Sofia im pôjde príkladom.

Veru, Sofiu bude treba upratať.

* * *

Victoria sa dala viesť svojím inštinktom, ktorý jej druh ťahal jedného k druhému. Zhmotnila sa uprostred kukuričného poľa. Kam len dohliadla, všade okolo nej bola kukurica, taká vysoká, že z nej Victorii trčala iba hlava.

Okrem tučných zelených stvol a dlhých drsných listov nevidela vôbec nič. Napriek tomu neomylne vedela, že nablízku je jeden z nich.

- Victoria, dcéra Rovnováhy! – zavolala nahlas. Ktokoľvek sa tu ukrýval, teraz vedel, že nie je nepriateľom. Mal by sa ukázať.

A mala pravdu. Niekoľko metrov od nej zašuchotalo lístie a ozval sa mužský hlas.

- Ceasare, syn Rovnováhy!

Victoria sa obzrela.

- Nevidím ťa, Ceasare! Poď za mojím hlasom!

- V tejto prekliatej kukurici vidím akurát to isté, čo ty. – zavrčal Terián kdesi vľavo od nej.

Vzápätí sa vrcholčeky kukurice zachveli, ozval sa praskot a spomedzi tmavozeleného lístia sa vynoril Terián v podobe asi štyridsaťročného muža s krátkym plavým ježkom na hlave.

Victoria sa na privítanie usmiala.

- Čo tu robíš? – obzrela sa okolo seba. Široko ďaleko tu nebolo žiadneho smrteľníka.

- Ukrývam sa pred Strážou! – odsekol nevrlo.

- Strelili do mňa šípku, a teraz sa nemôžem premeniť. Tak som sa schoval tu.

Victoria vytreštila oči.

- Tebe sa podarilo ujsť, hoci ti dali drogu?

Ceasare pokrútil hlavou.

- Kdeže. Neušiel som. Pustili ma.

Victoria mala pocit, že jej ľudské oči vylezú z jamôk a odkráčajú po vlastných nožičkách pomedzi kukuricu kamsi poriadne ďaleko.

- Pustili?! Len tak?!

Ceasare si odpľul.

- Veru! Pustili ma, aby som odovzdal odkaz nejakej Victorii... – zarazil sa a podozrievavo naklonil hlavu.

- Ako si vravela, že sa voláš?

Victoria sklonila hlavu. Takže Victor neklamal, aspoň v tomto bode.

- Victoria. Pravdepodobne presne tá, ktorej máš odovzdať odkaz.

Teraz bol rad na Ceasarem, aby vytreštil oči.

- Tak... chceš ten odkaz počuť?

Prikývla.

- Ten Strážca, ktorý ma dostal, ma donútil naučiť sa ten odkaz naspamäť. Znel takto: Victoria, vyhľadaj ma. Neublížim ti, ani ťa nebudem nasilu zadržiavať. Do piatku budem bývať v hoteli Carlton v Des Moines. Pýtaj sa na Scotta Gaylana.

Ceasare skončil a zvedavo pozrel na Victoriu.

- Čo od teba Stráž chce?

Victoria pokrčila plecami a zaklamala.

- Netuším. Ale takéto odkazy mi posielajú snáď všetci Strážcovia, koľko ich je na svete. Myslím, že na to stretnutie pôjdem.

Poobzerala sa okolo seba.

- Kde to vlastne sme? A čo je dnes za deň?

- V Iowe. Do Des Moines by si sa mala dostať v priebehu chvíľky. A je štvrtok. – ochotne napovedal Ceasare a potom sa rozhliadol.

- Ja sa radšej ukryjem späť do kukurice, kým tá prekliata droga neprestane účinkovať. Veľa šťastia, Victoria!

Victoria ho už nevnímala. Zmenila formu a rýchlosťou svetla sa dostala do uličky, kam ústil zadný vchod hotela Carlton. Opäť sa zhmotnila a prešla dopredu, hlavným vchodom. Keď vošla na recepciu, rozbúchalo sa jej srdce v hrudi.

Konečne sa dozvie, čo od nej Strážca chce. Len dúfala, že sa Samovi nestalo nič zlé. A tiež dúfala, že Strážca svoje slovo dodrží a nepokúsi sa jej ublížiť.

Prešiel ňou osteň strachu, no rýchlo ho zahnala. Rozhodla sa. Keby sa teraz vrátila, Victor by ju naskôr asi zabil. A keby aj nie, poslúchla rozkaz Chaosu, takže v očiach Rovnováhy určite zradila. Nie. Je neskoro cúvnuť.

Zhlboka sa nadýchla a oslovila recepčného:

- Rada by hovorila s pánom Scottom Gaylanom.

Recepčný, starší muž pôsobiaci nesmierne zdvorilým dojmom, sa na ňu priateľsky usmial.

- Moment, slečna... – spýtavo zdvihol obočie.

- Victoria....Terianová. – odvetila váhavo a v duchu sa uškrnula nad priezviskom, ktoré si narýchlo vymyslela.

Recepčný zdvihol telefón a vytočil číslo. Chvíľu vyčkával a celý čas sa na Victoriu milo usmieval. Potom sa mu veselé modré oči rozžiarili.

- Pán Gaylan? Je tu slečna Terianová.

- Victoria. Povedzte mu, že je tu Victoria! – vpadla mu okamžite do reči.

Recepčný nedal najavo prekvapenie a poslušne zopakoval.

- Slečna Victoria Terianová. Rada by s vami hovorila, pán Gaylan.

Chvíľu počúval hlas v slúchadle a potom pokýval hlavou.

- Iste, pane, pošlem ju.

Zložil slúchadlo späť na vidlicu a usmial sa na Victoriu.

- Nech sa páči, slečna. Izba tristoštrnásť. Pán Gaylan vás očakáva.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok