.

Kapitola 21

Príjemné čítanie, kočky! :-)

Kapitola 21

Mohli to byť minúty, alebo hodiny, ale Skylar pripadalo, že je vypočúvaná už celé storočia. Za ten čas jej pichli dve dávky drog, po ktorých bola dostačne čulá, aby vnímala bolesť a dokázala plynulo myslieť a hovoriť, no nevedela použiť svoju mágiu na to, aby sa premenila, alebo im vyviedla podobný žartík so vzduchom, ako Kieranovi.

Terián v podobe chlapca sa jej nedotkol ani raz, len sa díval, ako Williams postupne zvyšuje úroveň bolestivosti výsluchu a do zbesnenia opakuje tie isté otázky.

- Kde sú ostatní? Kde máte základňu? Koľko vás ešte zostalo? Kde ich nájdeme?

Kým sa iba vypytoval a fackoval ju, vymýšľala si Skylar celkom vtipné odpovede. Obvinila Williamsa, že sa malicherni mstí za ovracaného vtáka. Spýtala sa, či si násilím nekompenzuje jeho zanedbateľnú veľkosť. Vyslúžila si tým ďalšiu facku, no ani si to nevšimla.

Teraz bola vďačná za výcvik, ktorý ako veľmi mladá podstúpila pod babičkiným vedením. Všetci Strážcovia museli byť pripravení na takúto možnosť. Museli vedieť znášať bolesť. Fackovanie, to nebolo mučenie. Jeho úlohou bolo obeť ponížiť, psychicky zdeptať a zlomiť. Ale ona sa Williamsovi vysmievala do tváre, až kým od fackovania nepristúpil k tvrdšej forme výsluchu.

Začal jej po jednom lámať prsty na rukách. Vtipnosť a srandičky ju prešli, pretože mala dosť práce so zadržiavaním bolestivých výkrikov zakaždým, keď sa jedna z jej drobných kostičiek zlomila. Našťastie títo Teriáni neboli takí skúsení v mučení, ako si mysleli. V skutočnosti bol jediným okamihom bolesti práve ten moment, kedy sa kosť zlomila. Potom to miesto veľmi rýchlo stŕplo a stratila v ňom cit. Bolieť začnú oveľa, oveľa neskôr. Pch, amatéri!

Ale aj keď už nemohla vtipkovať, ponúkala Skylar tým dvom dosť kreatívne odpovede plus urážky. Máme základňu na Marse, sú na dovolenke v Mariánskej priekope, je nás asi šesť miliárd, plus mínus... Po tom, čo sa spýtala Williamsa, či ho mala jeho matka s paviánom, ho prizerajúci sa chlapec zastavil a znudene prehodil.

- Pritvrď. Nemáme na to celú večnosť. Určite ju už hľadajú.

- A nájdu. – odvrkla Skylar.

Chlapec sa zhovievavo usmial.

- Nemyslím. Ten človek v tvojom aute stratil pamäť. Nevie, kde je. Nevie, kto je. Pochybujem, že sa skontaktuje s tvojou rodinou. A bez toho potrvá veľmi dlho, kým nájdu auto. Tak dlho, že všetky pachy vyprchajú a tvoja poondiata rodinka nájde leda tak veľké hovno.

Skylar sa tváril pohŕdavo a statočne, no predsa len mala malú dušičku. Majú pravdu? Nie, povedala Kieranovi všetko. Ak by aj bol na ňu taký príšerne naštvaný, určite by ju nenechal len tak zomrieť. Nemal to v povahe. Natoľko ho predsa už poznala.

Chlapec kývol Williamsovi.

- Pokračuj.

Williams sa nechutne zaškľabil, čo jeho príťažlivú tvár celkom zmenilo.

- Máš rada teplo, mačička?

Skylar zdvihla oči a odsekla.

- Som levica. Žijem v Afrike. Čo myslíš? Očividne si veľa inteligencie nepobral. Pardón, nepokradol nevinným ľuďom. Budeš asi vo svojej profesii dosť neúspešný. Si nula, Williams? Určite áno. V tej vašej hierarchii určite nie si vyššie, než rohožka pred dverami. Možno by si mal popremýšľať o zmene zamestnania. Počula som, že v St. Mary hľadajú čističa verejných hajzľov. Skús tam zavolať, možno zistíš, že to je tvoje životné poslanie.

Williams zaškrípal zubami a výhražne sa k nej pohol, no chlapec ho zastavil.

- Nenechaj sa vyprovokovať. Ak ju zabiješ, nič sa nedozvieme.

- Ak ma nezabijete, dozviete sa akurát presne to isté. – odvrkla Skylar, ale chlapcovi sa podarilo Williamsa upokojiť.

Hrozivo na ňu zazrel.

- Veď uvidíme, ako budeš spievať, keď si hačkáš na žeravé uhlie, zlatko!

- Úúúúú, už sa bojím! Ten pohľad si si cvičil pred zrkadlom? – rýpla Skylar a Williamsovi veľmi uspokojivo zašklbalo lícom.

- Ty šľapka, ja ťa.... – vykročil k nej, ruky vystreté pred seba, prsty sa mu otvárali a zatvárali, akoby jej chcel zovrieť krk a uškrtiť ju.

Bol len krôčik od straty sebaovládania.

Uvedomil si to aj chlapec a ticho zanadával. Nemohol dopustiť, aby mu Williams zničil hračku predtým, než ju bude môcť využiť.

- Choď von, Williams! Daj si pauzu. Zapáľ si cigaretu, poprechádzaj sa, rob čo chceš, ale nevracaj sa sem, kým nebudeš znova pokojný. – vyštekol na neho.

Skylar skryla úľavu. Hačanie na žeravom uhlí sa teda odkladá. Nevedela, koľko toho ešte zvládne. Dúfala, že dosť. Nikdy by rodinu nezradila, ani za cenu smrti.

Williams už tak spokojný nebol, ale poslúchol chlapcove slová. Zavrčal na Sklyar a vyšiel von. Keď otváral dvere, zazrela na okamih schodište, vedúce kamsi hore, takže jej predpoklad, že je v pivnici, sa potvrdil.

Chlapec ju mlčky pozoroval chladným pohľadom. Potom otvoril ústa a prehovoril.

- Si tvrdá, levica. Tvrdšia, než som si myslel.

- Asi ti to veľmi nemyslí. – odvrkla, no on na urážku zareagoval iba chladným úsmevom.

- Nie som Williams, levica. Nepodarí sa ti zbaviť ma príčetnosti.

- To by predpokladalo, že nejakú máš. – odsekla unavene, viac z povinnosti, než úprimne.

Opäť ten chladný úsmev.

- Prečo necháš Williamsa, aby ti ubližoval? Nebolo by ľahšie skončiť to rýchlo?

Teriáni očividne nerozumeli pudu sebazáchovy. A ten bol u Strážcov vyvinutý o to viac, že mali zvieraciu stránku, ktorá pudom rozumela viac, než ľudská. Skylar túžila po živote. Kým dýchala, stále existovala nádej na záchranu. Tomu Terián nerozumel.

- Nechcem zomrieť rýchlo. – pokúsila sa mu vysvetliť, ani nevedela, prečo.

Nechápavo zvraštil obočie.

- Chceš zomrieť v bolestiach a pomaly?

- Chcem žiť.

Terián sa zatváril zamyslene.

- To má logiku. – pripustil.

- Ale mala by si si pripustiť, že túto možnosť jednoducho nemáš. Rýchla smrť, alebo pomalá. Len to sú tvoje možnosti voľby.

- Ak tým zachránim svoju rodinu, stojí za to zomrieť aj v mukách. – povedala tvrdohlavo.

Terián pokrútil hlavou.

- Divné bytosti.

Potom pozrel späť na Skylar.

- Rozmysli si to, levica. Keď sa Williams vráti, bude to zlé. Veľmi zlé.

Toho sa Skylar obávala.

Ashley a Kieran ležali na bruchu v hlbokom záveji už niekoľko hodín. Už sa skoro úplne zotmelo a Kieran mal pocit, že keď sa konečne bude môcť zdvihnúť, zistí, že primrzol k zemi. Ale vážený Sam nariadil ležať, pozorovať a nevystrkovať hlavu!

Kieran venoval trochu nasupený pohľad obludnému vlkovi, ktorý sa chúlil v záveji po jeho druhom boku.

Ashley mu vysvetlila, že to je Samova bojová forma – praveký vlk. Zostane v tejto podobe pre prípad, že bude musieť veľmi rýchlo zaútočiť na búdu, ktorú sledovali. Sam si bol istý, že sú na správnom mieste. Onedlho objavil medzi stromami čiernu dodávku a Kieran mu potvrdil, že je to auto únoscov.

Potom zaľahli do záveja a čakali na posily. Ashley Kierana šeptom informovala, že polovica prítomných členov rodiny sa už rozmiestnila v lese okolo búdy. Nevideli na nich, ale Ashley si bola istá, že tam sú a Kieranovi nezostávalo nič iné, len tomu veriť.

Zazrel na Sama, ktorý chránený hustým kožuchom neprestával upierať oči na búdu zbitú z dosák. Za celé hodiny sa nepohol ani jediný raz, ani len nežmurkol, len uprene hľadel. Zmenil sa doslova na sochu.

Kieran nepokojne oslovil Ashley.

- Prečo tam nevtrhneme?!

- Nevieme, koľko ich tam je. Bude lepšie počkať na strýka Sheldona.

- Dovtedy urobia Skylar ktovie čo! – protestoval.

Ashleyinými očami sa mihol tieň, ale odpovedala.

- Je Strážkyňa. Vydrží veľa, neboj sa. Jej otec ju potom môže vyliečiť.

Kieran si pošúchal stuhnuté ramená. Mal pocit, že mu čoskoro odpadnú.

- Je ti zima? – spýtala sa Ashley.

Zazrel na ňu. Ona vyzerala, že sa cíti pohodlne. Bola skoro rovnako nehybná ako Sam.

- Je aspoň mínus dvadsať. Pravdaže mi je zima!

Ashley pokrčila plecami.

- Prečo si nič nepovedal?

Lebo by ho najskôr poslali späť do Navigatora, aby si zapol kúrenie. A on sa chcel zúčastniť lovu na tých hnusákov, ktorí teraz pravdepodobne mučili Skylar.

- Lebo si aj tak nepomôžem. – skonštatoval filozoficky, rozhodnutý poslať do pekla každého, kto by mu navrhol odchod.

- Ty nie, ale ja áno. – usmiala sa.

Kieran pocítil, ako sa vzduch zavlnil a odrazu ho obklopovalo príjemné teplo. Za pár sekúnd rozmrzol natoľko, až začal veriť, že pri boji bude predsa len môcť zasiahnuť aj inak, než že sa rozsype pri silnejšom pohybe na malé kúsky ľadu.

Naširoko roztvoril oči.

- To robíš ty?

Ashley sa nezbedne usmiala.

- Prečo si myslíš, že som tu? Len preto, lebo som priviezla Sama? Môžem tých hnusákov uvariť, alebo nechať zmrznúť na kosť.

- Aj nechať ich vzplanúť?

Ashley ľútostivo pokrútila hlavou.

- Nie, oheň je Bobbyho živel. Ja môžem s teplom manipulovať len po bod horenia. Preto tu ešte stále čakáme.

Kieran pocítil, ako ho na šiji ovial teplý vzduch. A o päť sekúnd znova. A znova. Ten pravidelný interval mu čosi pripomínal.

Dych.

Stuhol.

Niekto mu dýchal na krk. Do slova a do písmena.

Veľmi zblízka.

Kieran sa veľmi pomaly obrátil a pozrel na prišelca.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok