.

Kapitola 21

Kapitola 21

Victoria s búšiacim srdcom vystúpila na tretie poschodie a oči jej preskakovali po číslach na dverách. Tristodvanásť, tristotrinásť.... tristoštrnásť. Zastala pred neškodne vyzerajúcimi dverami, rovnakými, ako všetky ostatné v tejto budove a hľadela na kovové číslo zlatej farby.

Za tými dverami bol Strážca. Jediný strážca, ktorého kedy videla, bol Sam. A čo tento? Bude mu podobný? Dá sa mu veriť?

Tá otázka bola taká smiešna, až sa strhla.

Pred niekoľkými týždňami by ju nikdy nevyslovila. Predtým bola pre ňu Stráž nočnou morou. Predtým by sa nijakému z nich neodvážila otočiť chrbtom. Predtým by im neverila ani nos medzi očami. Predtým bolo všetko jednoduchšie a Stráž bola nepriateľom, ktorého treba zabiť. Predtým...pred Samom. Sam bol ako precitnutie z tej nočnej mory. Sam...jeho meno vnímala nielen ako pomenovanie muža, po ktorom túžila, ale aj ako udalosť, ktorá ju nadobro zmenila.

Znovu sa strhla, keď si uvedomila, že Sam sa stal len jej.

Všetci ostatní Teriáni v Stráži stále vidia zradného nepriateľa, zabijaka...a cítia k Strážcom nenávisť.

Ale nie sú všetci zlí. O tom bola Victoria presvedčená.

Ale kto vie, aký bude ten, ktorý ju očakáva za týmito dverami.

Uvedomila si, že mala trvať na tom, aby sa stretli niekde na verejnosti. Ale bola taká zmätená, že bez odporu súhlasila so stretnutím v jeho hotelovej izbe. Bude tam iba ona a on. A môže jej urobiť, čo len bude chcieť, nik mu v tom nezabráni. Na verejnosti by sa neodvážil zaútočiť na ňu. Hlúpa, hlúpa hus!

Už už sa rozhodovala, že zíde dolu na recepciu a požiada milého smrteľníka za ňou, aby jej zavolal Scotta Gaylana dolu, že na neho počká v hotelovom bare, ale v tom okamihu sa dvere s číslom tristoštrnásť otvorili a v nich stál Strážca.

To, že sa jej ocitol zoči – voči, ho prekvapilo rovnako, ako ju. Na okamih mu v očiach prebleskla modrá žiara a nepatrne vyceril biele zuby, ale rýchlo sa spamätal.

O krok cúvol, aby sa cítila v bezpečí.

- Victoria? – spýtal sa hlbokým hlasom.

Zmohla sa na prikývnutie.

- Scott Gaylan?

Ustúpil dozadu do izby a pridržal otvorené dvere.

- Poď ďalej. Neublížim ti, ak ty sa nepokúsiš ublížiť mne. – povedal.

Nedostala nijaký priestor na váhanie a tak sa prešmykla otvorenými dverami okolo Scotta Gaylana a vkĺzla do izby.

Scott pomaly zatvoril dvere. Snažil sa vyhnúť prudkým pohybom, pretože v očiach tej malej Teriánky videl strach a chápal, že k nemu mala dobrý dôvod. Nedal najavo, ako ním jej podoba otriasla.

Lindu poznal iba veľmi zbežne. Dva alebo trikrát sa s ňou stretol, keď musel Samovi narýchlo odniesť nejaký odkaz od babičky a Sam nezdvíhal mobil. Vtedy bol obyčajne s Lindou.

Táto Teriánka bola od nej na nerozoznanie, iba modré pramene v čiernych vlasoch ju odlišovali od Samovej mŕtvej snúbenice.

Scott sa zhlboka nadýchol a otočil sa k Victorii, ktorá obozretne stála na opačnej strane izby, než on.

Ako začať? Čo by bolo vhodné povedať? Odkašľal si.

- Dáš si niečo na pitie?

Victoria už už zavrtela hlavou, ale docvaklo jej, že Strážca sa pokúša byť zdvorilý a tak prikývla.

- Ak tu máš minerálku.

Scott prikývol a pohol sa k nej. Okamžite odskočila a on takisto stuhol na mieste. Napätie v izbe sa dalo krájať.

Napokon sa Scott hrdelne zasmial.

- Stojíš vedľa chladničky. Nechcem ti ublížiť. Naozaj nie. Ak nezaútočíš prvá, nič sa ti nestane.

Victoria tomu napoly verila...a napoly nie. Pokrčila však plecami a obozretne cúvala od chladičky.

Scott ju otvoril, vybral sklenenú fľašku minerálky a zo skrinky dva poháre a otvárač.

Potom jej fľašu a otvárač podal.

- Asi by si mala pocit, že ti niečo nasypem do pohára. Keď si ju otvoríš ty, bude to lepšie, nie?

Zavrtela hlavou. Nemyslela si, že sa ju pokúsi otráviť, keď predtým pustil iného Teriána. Aj tak sa však nechcela veľmi dostať do jeho blízkosti, a tomu by sa nevyhla, keby si od neho mala vziať fľašu a otvárač.

- Verím, že mi tam nič nenasypeš.

Scott zdvihol obočie.

- Pravda. – povedal a znelo to trochu prekvapene.

Otvoril minerálku a nalial z nej do pohára. Potom ho postavil na chladničku a cúvol. Victoria uchopila pohár do ruky a odpila si.

- Priveľa bubliniek. – zašomrala.

Na jej prekvapenie sa Scott usmial.

- Pravda.

Victoria mu úsmev neisto opätovala.

- Viem rozoznať, kedy niekto hovorí pravdu a kedy klame. – vysvetľoval Scott a posadil sa do kresla.

- Je to môj talent.

- Ako Samovo manipulovanie s minulosťou. – pochopila okamžite a Scott znova nadvihol obočie.

- Sam ti musí veľmi dôverovať, keď ti to prezradil.

Pokrčila plecami.

- Aj ty si mi to prezradil. A dôverovať mi nemôžeš, pretože ma nepoznáš.

- Pravda. – zašomral.

Victoria odložila minerálku a priamo sa spýtala.

- Prečo si ma sem zavolal? Prečo po mne pátra celá Stráž?

Scott sa oprel a pohybom ruky ju vyzval, aby si sadla do kresla oproti nemu.

- Postojím. – povedala rázne.

Vzdychol.

- Tak dobre. Ide o to, že Sam... – odmlčal sa.

- Niečo sa mu stalo?! Je v poriadku?! Však je v poriadku?! – vychrlila Victoria a srdce sa jej rozbúšilo ako divé.

Scott na ňu zízal s vytreštenými očami.

- Ty sa o neho bojíš.

- Samozrejme, že sa o neho bojím!!! – vybuchla.

- Chcel, aby som s ním zostala! A ja som sa nevrátila! Podrazila som ho rovnako, ako

Linda! Nechcem, aby pre to trpel!

Scott sa pomaly usmial.

- Hovoríš pravdu. Príjemná zmena po všetkých tých lžiach, čo musím počúvať každý deň. Nie, Sam je v poriadku. Pátrame po tebe skôr preto, aby sme ťa mohli priviesť späť k nemu.

Tentoraz vytreštila oči ona.

- Priviesť ma k Samovi?

Scott prikývol.

- Bol na tom zle... keď sa vrátil z Hong Kongu, odmietal sa premeniť do ľudskej podoby. Ale jeho sestra vidí budúcnosť a videla ho s tebou. Takže Sam sa pozviechal a začal ťa hľadať.

Victoria skepticky ovesila kústik úst.

- Ona videla moju a jeho budúcnosť? A boli sme spolu?

Scott prikývol.

- A akú má jeho sestra úspešnosť, čo sa týka predpovedí?

Scott sa usmial.

- Stopercentnú. Soraya sa nemýli. Nikdy.

Victoria pokrútila hlavou.

- To nie je možné. Som Teriánka. On je Strážca.

- Ale on ťa miluje.

- Len si myslí, že ma miluje. V skutočnosti miluje len spomienku na Lindu.

- Lož. – odmával to Scott okamžite.

- A ty ho miluješ?

- Nie. Ako by som mohla vedieť niečo o ľudskej láske? Nie som človek. Nemilujem ho.

Scottov úsmev sa rozšíril.

- Ďalšia lož.

Victoria sa na neho nasupene zadívala.

- Aj ty máš stopercentnú úspešnosť?

Veselo prikývol.

Victoria vzdychla a posadila sa do kresla, ktoré jej pred chvíľou ponúkal.

Miluje Sama. Už si ďalej nemohla nahovárať opak. On bol jediným dôvodom, prečo reagovala na Strážcov odkaz, nie to, že ju Stráž volala. Bola predsa dieťaťom Rovnováhy, čo ju malo zaujímať, čo Stráž chce? Dieťa Rovnováhy. Aj Victor bol dieťa Rovnováhy. Ale ona neposlúchla jeho, ale Chaos.

A tak je teraz tu. V jednej miestnosti s nepriateľom, proti ktorému ju učili bojovať. Zdvihla k nemu oči.

- A vy ostatní mu pomáhate nájsť ma, pretože... – nechala vetu nedopovedanú.

Scott pokrčil ramenami.

- Soraya videla vo vašej budúcnosti deti. Babička, vodkyňa nášho klanu, je pravnúčatami priam posadnutá. Takže nám nariadila, aby sme ťa našli.

Victorii takmer vypadli oči.

- Deti. Moje a Samove. Deti.

Scott prikývol a tvár sa mu trochu zachmúrila.

- Niektorí z nás sa zmierili s tým, že Sam sa zamiloval do Teriánky, pretože si to babička želala. Iní jednoducho iba chcú, aby bol Sam konečne spokojný a šťastný. Ja mám však aj iný dôvod. Osobnejší.

Victoria mlčky vyčkávala, čo z neho vypadne, ale pritom jej z mysle neschádzala poznámka o deťoch. Je to vôbec možné? Je možné, aby mali spolu deti? Malých Teriánov? Doteraz vedela stvoriť Teriánov iba Rovnováha. A budú to vôbec Teriáni? Možno by to mohli byť ľudia, ako Sam. Zmätene zahnala tieto myšlienky a sústredila sa na Scotta, ktorý odrazu vyzeral nervózne.

- Aký dôvod teda máš? – spýtala sa.

Scott na ňu pozrel a v jeho očiach sa odrážala bolesť.

- Mám... mám sestru. Čoskoro bude mať osemnásť. Ona...nie je v poriadku.

Uhol pohľadom.

- Bolo to úplne normálne dievča, milé, priateľské a nežné. A potom jedného dňa takmer pred štyrmi rokmi prišla domov a bola... bola... – Scott rozhodil ruky v bezmocnom geste, no neprinútil sa vysloviť slovo blázon.

- Nekomunikuje. Nerozpráva. Vyhýba sa všetkým členom rodiny. Príšerne sa bojí. Trávi čas zavretá v skrini. Nerozlišuje, kedy sa môže premeniť a kedy nie. Je...proste je nepríčetná, chápeš?

Victoria súcitne hľadela na Scotta.

- To je hrozné! Je mi to veľmi ľúto!

- Pravda. – povedal si ticho sám pre seba a zdvihol zrak.

- Nevieme, čo sa jej stalo. Nemáme tušenia, čo je dôvodom tejto zmeny. Napadlo ma... že možno... možno narazila na Teriána a neubránila sa... možno jej vysali inteligenciu, tak ako to robia...ako to robíte. Tak ma napadlo... že ak by si sa na ňu pozrela, mohla by si zistiť...

Victoria sklonila hlavu.

- Chceš, aby som ti potvrdila, alebo vyvrátila, že za tým stojí moja rasa.

Scott si vydýchol. Pochopila to.

- Áno. Presne to chcem.

Nedopovedal, že ak by sa jeho názor potvrdil, prevráti svet hore nohami, aby toho bastarda zabil. Od chvíle, keď pri záchrane sesternice Skylar videl, ako sa Kieranovi vrátila pamäť, len čo zomrel Terián, ktorý jej stratu spôsobil, mu vŕtala hlavou táto myšlienka.

- Tak pomôžeš mi?

Victoria sa zadívala do dychtivej tváre Strážcu. Aby mohla jeho sestre pomôcť, musela by sa vrátiť k Samovi. A ona si ešte stále nebola istá tým, čo urobí.

Napokon povedala.

- Chaos chce, aby som sa k Samovi vrátila. Povedal mi to.

Scott stuhol. Vedel, že hovorí pravdu. On sám nikdy toho, za koho bojoval, nevidel. Chaos bol pre neho niečo nehmotné, niečo abstraktné. Babička síce spomínala, že keď sa stala Matriarchou po smrti svojej tety, stretla sa s ním, ale nik z nich jej príliš neveril. Okrem Scotta, ktorý vedel rozoznať pravdu od lži.

- Obaja chcú, aby som sa vrátila. Aj Rovnováha. – pokračovala.

- Obaja? – z toho bol Scott dosť zmätený. Že by sa tí dvaja predsa len na niečom zhodli?

- Z rozličných dôvodov, ale áno, obaja. – prikývla Victoria.

Scott sa jej spýtavo zadíval do tváre.

- A čo urobíš? Poslúchneš ich? Pôjdeš so mnou domov?

Ako by mala na výber! Dá sa neposlúchnuť rozkaz božstiev? Detí Prvotnej Mágie, ktorá stvorila svet?

Ale aby bola k sebe úprimná, jej rozhodnutie malo s ich želaniami spoločného len málo. V skutočnosti ju až bolelo srdce, ako túžila vidieť znova Sama.

Pozrela na vyčkávajúceho Strážcu a prikývla.

- Pôjdem.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok