.

Kapitola 22

Kapitola 22

Julianna cítila, ako sa jej Nicova chuť rozplýva na jazyku. Bože, keď on tak dobre bozkáva!

Vedela, že by sa mala odtiahnuť, konieckoncov, sám jej navrhol, aby počkali, kým budú obaja chcieť.

Lenže... Nico chcel. Bez najmenších pochybností.

A v okamihu, keď jazykom dobyl vnútro jej úst, vedela, že chce tiež.

Jej ruky samy od seba vyleteli, aby Nica objali okolo pliec a krku a privinula sa k nemu tak blízko, že zmazala akýkoľvek náznak priestoru, ktorý by snáď medzi nimi chcel zostať. Cítila, ako Nico okamžite zareagoval a jeho dlane vkĺzli pod mokrú blúzku a pohladili ju po nahej pokožke. Každý jeho dotyk v nej vyvolával plamene, aké si pamätala zo svadobnej noci. Jeho prsty vyrývali ohnivú cestičku do jej pokožky, až mala pocit, akoby sama planula.

Nico nevedel pochopiť, ako sa to stalo, ale vedel jedno: chcel svoju ženu tak strašne, až to bolelo. A keď mu sama od seba darovala bozk, nedokázal ovládnuť náhly príval túžby a podľahol jej. Julianna mala v sebe čosi, čo ho nesmierne priťahovalo. Nebolo to len jej krásnym telom, zvláštnymi očami, milou tvárou. Bolo to čosi hlboko v nej, čosi, čo oslovilo časť jeho samého. Tú časť, o ktorej si myslel, že v jeho duši ani neexistuje.

Teraz ho objímala a bozkávala a on mal pocit, akoby niečo hlboko v ňom zrazu s cvaknutím zapadlo na svoje miesto. Bol to zvláštny pocit. Akoby bol nedokončeným obrazom a ona v jeho náručí bola tým posledným ťahom štetca, ktorým geniálny maliar dokončil svoje majstrovské dielo. Bolo to také správne, prirodzené, objímať Juliannu. Malo by to byť pre neho rutinné a okukané, držal už predsa toľko žien!

Ale napriek tomu, toto objatie bolo iné. Akoby to bolo to jediné na svete, ktoré hľadal. Objímal už mnoho žien, ale len preto, aby našiel ju. Tú jedinú, ktorá do jeho náruče patrila. Po prvý raz zvieral ženu, ktorú sa namáhal aj spoznať. Jej meno by si nikdy nepomýlil, ako to bolo pri tej letuške Minnie. Alebo Missy, alebo ako sa dočerta volá. Nie, Juliannino meno mal vyryté hlboko v sebe samom. A nielen to. Jej tvár poznal, ako svoju vlastnú, jej vôňu by spoznal medzi tisíckami iných. A detaily. Drobná iskrička humoru, ktorá jej občas vplávala do očí, keď povedal čosi extra vtipné. Zlostné zovretie pier, keď ju naštval. Malá, zamyslená vráska medzi obočím, keď o niečom tuho premýšľala.

Zmätené myšlienky mu vírili v hlave, ale väčšou časťou mozgu sa venoval len a len Julianne. Cítil, ako mu jej ruky kĺžu po hrudi a odrazu, akoby ho obliali studenou vodou, sa spamätal.

Čo to, doparoma, vyvádza?! Nepovedal jej sám, že si to nechajú na neskôr? Nepovedal, že ona si zaslúži čosi lepšie?

S vypätím všetkých síl sa od Julianny odtiahol a zhlboka sa nadýchol.

- Prepáč. Sľúbil som ti...

Zdvihla k nemu tvár a pátravo sa mu zahľadela do očí.

Videla tú neuveriteľnú silu vôle, ktorú musel vynaložiť, aby sa ovládol. Ešte nikdy v živote ju nikto takto veľmi nechcel. Pri ňom sa cítila krásna. Cítila sa jedinečná a dokonalá.

Videla ho, ako zo všetkých síl zviera päste, aby rukám zabránil dotýkať sa jej v prípade, že by to nechcela.

Keď Nica spoznala, videla v ňom len flákača a sukničkára, ale teraz, keď ho už spoznávala, zistila, že má aj druhú stránku, ktorú svetu veľmi neukazuje. Láskavú, nežnú, ochraniteľskú. A zistila, že kým pred Nicom spred svadby mohla veľmi ľahko uzatvoriť svoje srdce i myšlienky, pred Nicom po svadbe to už také ľahké nebolo.

Zdvihla dlaň a pohladila ho po líci.

- Povedal si, že nechceš, aby som zažila anonymnú kefovačku s chlapom, ktorého nepoznám. Povedal si, že so mnou nebudeš spávať, ale milovať sa.

Naprázdno prehltol a prikývol. Pomaly sa zmieroval s tým, že pravdepodobne bude potrebovať ďalší ľadový kúpeľ, aby ukľudnil vzpínajúce sa partie v nohaviciach. Lenže ona priblížila svoje pery k jeho a zašepkala.

- Tak sa so mnou miluj, Nico. Tu a teraz. Miluj sa so mnou.

Ruky, ktoré si pre istotu strčil za chrbát, sa mu roztriasli a rovnako sa triasol aj jeho hlas.

- Nechcela si... vonku. Ja...chcem pre teba niečo lepšie...

- Je to tu ako kúsok raja, Nico. Je to dokonalé. Nič dokonalejšie, ako je táto chvíľa, mi darovať nemôžeš.

Po Nicovej tvári prebehol takmer prosebný výraz.

- Nezahrávaj sa so mnou, Julianna. Ak si nie si istá... Dávam ti do rúk veľkú tabuľu s nápisom STOP. Ak teraz povieš áno, ďalšiu možnosť stopky nedostaneš.

Jeho dych jej ovial tvár a ona sa zachvela.

- Áno, Nico. Panebože, áno!

V tom okamihu sa celá tá krehká stavba Nicovho sebaovládania zrútila a jeho ruky sa zovreli okolo jej pása.

Na sekundu zazrela jeho oči a uvedomila si jednu vec. V tejto chvíli možno nebol levom. Ale stále bol dravcom, predátorom a ona jeho ochotnou korisťou.

Strhol ju k sebe v návale vášne, o akej mohla s Edwardom iba snívať. Plamene sa rozhoreli nanovo a ona si uvedomila, že pod pokožkou, hlboko v žilách, jej vrie Nicova mágia. Túžila dostať sa von a Julianna sa na okamih zaradovala, že tá vec sa presťahuje pekne späť. Ale v nasledujúcom okamihu sa začala obávať, aby túto chvíľu nepokazila tým, že sa premení na leva. Iste, pre Nica to bolo prirodzené, ale akosi si ho nevedela predstaviť, že sa v ľudskej podobe miluje s levom.

Nicove pery jej skĺzli po uchu a ona si uvedomila, že zbadal jej zaváhanie.

- Už žiadna stopka. – pripomenul jej ticho.

Zavrtela hlavou.

- Nie to... čo ak sa premením na levicu?

Tichý smiech tesne pri jej uchu jej preletel celou chrbticou.

- Nepremýšľaj toľko. Mágia vie, čo má robiť. Ak s naším milovaním súhlasí, nebude ho chcieť kaziť. A ja ti mám taký pocit, že súhlasí. Asi preto ma tak pekelne priťahuješ. Je v tom mágia.

Udrela ho do chrbta a pokúsila sa ho odtlačiť.

- Nicholas Gaylan! Ak si sa chcel so mnou vyspať kvôli tomu, aby sa ti mágia vrátila...

Obtrel sa jej o tvár v typicky mačacom pohybe.

- Robím si srandu, zlatko.

Cítil, že sa uvoľnila, ale nezabudla zašomrať.

- Si cvok.

- Do teba. A mágia s tým nemá nič spoločného.

Hlas mu zvážnel.

- To, čo je medzi nami dnes, Julianna, nie je o vrátení mojej mágie. Prisahám, že kým si o tom nezačala, ani mi to nezišlo na um.

Na okamih zmĺkol.

- A čo deti?

Julianna na chvíľku nevedela, o čom hovorí. Potom jej to docvaklo.

- Nie. Dnes to medzi nami nie je ani o tvojej mágii, ani o mojich deťoch, Nico. Chcem ťa. Len teba. Tu a teraz.

Tie slová jednak robili pekelne dobre jeho egu, a jednak v ňom prebudili čosi chvejivé a horúce, čo sa mu od srdca šírilo do celého tela. Chce jeho. Len jeho. Sama to povedala.

Jediným myknutím sa zbavil jej blúzky a pod ňou objavil fialovú čipkovú podprsenku. Ticho sa zasmial.

- No je toto možné? Tá vec ma tuším prenasleduje.

Julianna omámene zdvihla oči.

- Čo?

Potriasol hlavou.

- Keď budeš mojou manželkou dlhšie, zaručene si vypočuješ veľa historiek o mne a fialových podprsenkách. Ale prisahám, vo všetkom som bol úplne nevinne.

Zvláštne, ale tentoraz mu verila.

- Prestaň už spomínať a maj sa k činu, Nico, lebo sa ti tu roztopím!

- Prianie mojej manželky je mi rozkazom.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok