.

Kapitola 24

Dobré ránko, kočky, takže tu máme konečne to naše stretnutie! :-) Prajem príjemné čítanie! :-*

Kapitola 24

Sam zmeravel uprostred haly. Ľudia okolo neho chodili sem i tam, ale on stál ako jediný pevný bod, okolo ktorého sa točí planéta. Vlastne, nie okolo neho.

Planéta sa točila okolo ženy, do ktorej sa vpíjal očami.

Victoria.

Už to boli celé týždne, čo ju bezvýsledne hľadal po celom svete.

A teraz tu stála v rozhovore s dvoma Strážcami, uvoľnená, akoby k nim patrila odjakživa, akoby ich rasy ani neboli znepriatelené.

A potom ho zazrela. Dívala sa na neho a v tvári mala všetky emócie, v ktorých sa dalo čítať ako v otvorenej knihe.

Prekvapenie, úžas, radosť... bože, a keď konečne uverila vlastným očiam, ako sa jej len rozžiarila tvár!

Sam mal pocit, že si musí zacloniť oči, akoby hľadel priamo do slnka, taká očividná radosť sa jej rozliala po tvári. A tá radosť sa preniesla aj do jeho vnútra.

Takmer sa mu podlomili kolená. Nielen že odpovedala na odkazy od Stráže, ona sa skutočne tešila, že ho vidí.

V tom okamihu Scott zistil, že Victoria ho už nepočúva a zahľadel sa v smere jej pohľadu.

Veselo sa uškrnul na Sama a okato zamával a ukázal na Victoriu, akoby gestom hovoril: vidíš, priviedol som ti ju!

Samovi vypadla z ruky športová taška s oblečením.

Delilo ich len niekoľko metrov, ale zdalo sa mu, že zomrie, ak ju okamžite nezovrie v náručí.

Victorii sa po tvári rozlial široký úsmev a pohla sa ako blesk.

Prepletala sa pomedzi ľudí na letisku, akoby jej ani nestáli v ceste, bežala k Samovi a on sa zmohol jedine na to, aby naširoko roztvoril náručie a čakal, kedy sa mu do neho hodí.

A v nasledujúcej sekunde ju už pevne zvieral, tisol si ju k hrudi a vdychoval vôňu jej vlasov.

- Sam! Tak veľmi si mi chýbal! – vydýchla šťastne do jeho trička.

Zatvorila oči a užívala si ten pocit, keď sa mu tisne k telu a cíti jeho telesné teplo, jeho vôňu, jeho objatie.

Bolo to ako návrat domov.

Sem patrila. Nie k Rovnováhe, nie k Chaosu, nie k Victorovi, ale presne tam, kde bola. K Samovi.

Zavŕtala si tvár do jeho krku a Sam sklonil hlavu, aby ju mohol bozkať na čelo.

- Terry... moja Terry... – vydýchol.

S úsmevom sa odtiahla.

- Victoria. Už si to zapamätaj!

Sam zdvihol ruky a vzal do nich jej tvár.

- To je jedno. Si moja.

A sklonil sa, aby sa ich pery mohli spojiť. Pre Sama aj pre Victoriu v tom okamihu prestal existovať celý svet.

Ich pery sa dotýkali, najskôr nežne, opatrne, ale čoskoro bozky nabrali na vášni a o chvíľu ju už Sam pevne zvieral, horúčkovito jej prechádzal rukami po chrbte a ona mu vošla prstami do vlasov, aby si ho pritiahla ešte bližšie. Keby sa dalo, vliezla by mu až pod kožu.

- Moje nervy, Scott, odtrhni ich už od seba, lebo si to rozdajú rovno tu na dlážke! Jeden taký zážitok mi stačil, ďakujem pekne. – zafrfľala niekde blízko Adreinne a jej hlas vrátil Sama a Victoriu späť do reality.

Victoria sa strhla a chcela sa odtiahnuť, ale Sam jej to nedovolil. Prestal ju síce bozkávať, ale majetnícky jej položil ruku okolo pása a pritiahol si ju tesne k sebe, aby sa dotýkali bokmi.

Až potom pozrel na sesternicu.

- Adreinne.

Ľadová kráľovná Gaylanovského klanu sa chladne usmiala.

- Ideme do Sídla, alebo si chceš cestou vziať izbu niekde v hodinovom hoteli?

Sam zavrčal.

Victorii ten zvuk pripadal dôverne známy, akoby ho počúvala celý život. V podstate to tak bolo. Veď žiť, skutočne žiť začala až v okamihu, keď stretla Sama. Bez neho to nebol život – len existencia. Spokojne zakvačila palec do pútka jeho džínsov a bola rozhodnutá už ho nikdy nepustiť.

Sama nechápala, kde vzala silu odísť od neho, ale vedela, že po druhý krát by to nezniesla. Potrebovala ho k životu.

Sam sa obrátil k Scottovi.

- Dlhujem ti. Sakramentsky veľa.

Scott odmietavo zdvihol ruky.

- Nie. Victoria to za teba splatí, len čo dorazíme do Sídla.

- Scott chce, aby som sa pozrela na jeho sestru... – vysvetlila Victoria.

Sam len prikývol a Adreinne potiahla Scotta za rukáv.

- Poďme po auto. Pristavíme ho rovno ku vchodu, dobre?

Scott nechápavo vyvalil oči.

- A to musíme ísť obaja?

Adreinne pretočila oči.

- Ježiši, už viem, prečo babi pokladá chlapov za menejcenných! Veď vy ste nechápavé, nedôvtipné opice! Kedy ste zliezli zo stromov, včera?

Scottovi sa rozžiarili oči.

- Jáááj, ty myslíš...oni chcú... – zablúdil pohľadom k šťastnému páriku, ktorý si očividne mal čo povedať, ale pred svedkami mlčali a objímali sa. Adreinne zavrčala.

- Nie, nie včera. Zliezli ste dnes doobeda. Poď už!

Scott sa uškrnul a nechal sa sesternicou odvliecť z letiskovej haly von.

Sam s Victoriou osameli, ako je len možné osamieť uprostred anonymného davu.

Sam sa posadil na sedadlá pri stene a Victoriu si stiahol na kolená.

Spokojne sa tam usadila a položila si hlavu na jeho plece.

Sam ju konečne mal pri sebe. Cítil, ako si jeho telo začína tento faktu uvedomovať a ako z neho pomaly vyprcháva adrenalín. Napätie, o ktorom ani nevedel, že je v ňom, povolilo a on sa konečne uvoľnil.

A mohol premýšľať.

- Victoria, prečo si ma opustila? – spýtal sa ticho a cítil, ako mu v náručí stuhla.

- Nemyslela som si, že by to mohlo fungovať. Ty si Strážca a ja Teriánka. – vysvetlila vecne.

Sam si ju pritiahol ešte bližšie.

- A čo ťa prinútilo zmeniť názor?

Victoria sa na neho usmiala.

- Rovnováha a Chaos.

Prekvapene zdvihol obočie.

- Aj to rozvedieš?

Victoria pokrčila plecami.

- Odkedy existujú, nezhodli sa absolútne na ničom. Sú jeden druhému dokonalým protikladom. Keď jeden kričí čierna, druhý kričí biela.

- Nikdy sa nezhodnú, to je isté. – prikývol Sam, netušiac, kam mieri.

Oblažila ho ďalším krásnym úsmevom.

- Ale zhodli sa na tom, že by sme mali byť spolu. Majú na to rozličné dôvody, ale, Sam, oni sa na tom zhodli! To je po prvý raz v histórii. Ako by som mohla mať ešte nejaké pochybnosti?

A dodala tichšie.

- Ako keby mi nestačilo, že bez teba som nedokázala žiť.

Samovi bolo, akoby mu spievala rajskú pieseň.

- Milujem ťa, Victoria. – zašepkal.

Uprela na neho žiarivé oči.

Nechápal, ako mu mohla niekedy pripomínať Lindu. Tie oči by rozoznal medzi tisícimi.

- Aj ja ťa milujem, Sam. Trvalo mi dlhšie, kým som si to uvedomila, ale...milujem ťa.

- Dojemné. A teraz naskočte do auta. Strašne sa teším na ten cirkus, čo doma začne, až sa Terry postaví pred rodinu. – ozval sa vedľa nich Adreinnin chladný hlas.

Stála tu a dívala sa na nich, akoby z haly ani neodišla. Možno neodišla. Len poverila Scotta, aby priviezol auto.

- Victoria. – opravil ju automaticky Sam a vstal.

- Dobre. Si pripravená, zlatko?

Victoria sa zhlboka nadýchla. Tí členovia jeho rodiny, ktorých doteraz spoznala, boli k nej milí. Áno, Adreinne jej dala elektrický šok, ale vo svetle okolností to bolo ospravedlniteľné. Ak boli takíto všetci, nemala sa čoho báť. Napriek tomu sa nervózne nadýchla a pevne si preplietla prsty so Samovými.

- Ideme na to.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok