.

Kapitola 24 + Epilóg

Tak a je tu posledná kapitolka....

Kapitola 24

Teplo. To bol prvý vnem, ktorý Alesii doputoval do mozgu po tom, čo začala nadobúdať vedomie. Sálavé teplo, ktoré prichádzalo z ľavej strany. A ešte väčšie teplo, ktoré prichádzalo z tej pravej, o ktorú bola pritisnutá lícom, uchom, pravým ramenom a časťou hrudníka.

Druhým vnemom boli zvuky, ktoré jej pomohli dať si dohromady kúsky sveta okolo nej. Z jednej strany počula zapraskať poleno – to sálavé teplo muselo pochádzať z horiaceho ohňa.

Pod pravým uchom jej pravidelne čosi búšilo. Bol to známy, upokojujúci zvuk.

Srdce.

Niekto si ju tisne k hrudi a tá hruď páli väčšmi, než oheň v kozube.

Bobby okamžite zbadal, keď sa zmenil rytmus Alesiinho dychu. Sedel tak blízko k ohňu, ako to len šlo bez toho, aby mu zhoreli topánky. A vlastnú mágiu usmerňoval tak, aby neustále balansovala na hrane vzplanutia.

Alesia bola zmrznutá na cencúľ, hoci bez bundy v tom lese strávila len pár minút. Lenže bol december, boli v Montane a bola noc – teplomer odmietal vystúpiť nad číslo mínus tridsaťpäť.

Bobby odmietal Alesiu pustiť z náručia, len si ju túlil k hrudi. Pootvorila oči a tým nádherným, zamatovým hlasom vyslovila jeho meno.

- Bobby?

Nežne ju bozkal na čelo.

- Som tu, poklad môj.

Alesia nemala ani najmenej chuti opustiť tú horúcu náruč, takže pokojne ležala a pozerala sa na neho dôverčivým, oddaným pohľadom.

- Čo sa stalo?

Bobby zavrtel hlavou.

- S tým si teraz nelám hlavu.

Jeho vyhýbavá odpoveď Alesiu dokonale prebrala. Do mysle jej ako rozbehnutý vlak narazili spomienky na posledné minúty, ktoré si pamätala. Zavrtela sa mu v náručí a pokúsila sa posadiť. Jeho horúca ruka jej okamžite podoprela chrbát a až vtedy si všimla, že Bobby sedí na stoličke v jedálni sídla a ju má položenú v lone.

- Ako sme sa sem dostali? Čo sa stalo? A Kristie? Videla som, ako vystrelila! A starký?

Bobby ju chlácholivo pohladil po líci.

- Starký tu bude každú chvíľu. Volal som mu a on ťa chcel vidieť - poslal som po neho sestru. Privezie ho sem.

- Summer. Tú vlčicu. – spomenula si Alesia. Každopádne sa jej pulz upokojil, keď vedela, že starký nie je sám.

- A Kristie?

Bobby previnilo sklopil hlavu.

- Je mi to veľmi ľúto, Lesie. Nemohol som dovoliť, aby ťa zabila.

Stuhla.

- Čo sa stalo?

Bobby odvrátil pohľad a jeho hlas nadobudol neosobný tón.

- Dostala sa k zbrani a vystrelila na teba. Alebo na mňa. Zomlelo sa to príliš rýchlo, takže si nemôžem byť istý. Čo sa stalo, som vôbec neovládal. Mágia zo mňa proste vyletela, aby ťa chránila. Oheň guľku roztavil na polceste k nám.

Odmlčal sa. Alesia si spomenula na oslnivý záblesk svetla a čudný tlak, ktorý ju pripravil o vedomie.

- A potom?

- Potom oheň zasiahol Kristie.

Alesia zalapala po dychu.

- Zhorela? Kristie zhorela za živa? Kristepane, toľko bolesti, toľko...

Bobby pokrútil hlavou.

- Nie. Netrpela. Trvalo to len zlomok sekundy, stalo sa to skôr, než stihol jej mozog zaznamenať bolesť. Ona ... – hlas sa mu zachvel.

- Bolo to také rýchle, Alesia! Ona nezhorela, ona vybuchla. A kým jej kúsočky dopadli na zem, zostal z nich len popol. Niet ani čo pochovať. Proste sa zmenila na sivý prášok. Zomrela tak rýchlo... netušil som, že moja mágia je schopná urobiť čosi také.

Pozrel na ňu, oči plné bolesti a zúfalstva.

- Pochopím, ak ma už nebudeš chcieť vidieť. Zabil som ti sesternicu, chápem, ak nechceš mať nič spoločné s vrahom.

Alesia sa stále nedokázala spamätať z výjavu, ktorý jej opísal.

Je preč. Kristie je proste preč. Nezostalo po nej vôbec nič, len sneh poprášený popolom. Potom jej došiel význam jeho slov.

Pozrela na neho. Vrah? V očiach sa jej zatrblietali slzy.

- Keby si to neurobil, zomrela by som. Ako by som ti to mohla vyčítať? Kristiina smrť je strašná a trápi ma, že sa z mojej sesternice stala taká sebecká žena, ale neobviňujem ťa z toho, Bobby. Ja... ja ťa milujem.

Bobby prudko zdvihol hlavu a pozrel jej do očí.

- Naozaj, Lesie? Naozaj ma ľúbiš? Aj po tom, čo som urobil?

- Chránil si ma. Už od začiatku si ma chránil. – spomenula si, ako radšej havaroval s motorkou, len aby ju nezrazil.

Bobby sa odvážil slabo sa usmiať.

- Takže... nehneváš sa na mňa?

Alesia nepotrebovala dlho skúmať vlastné pocity.

- Smútim. Ale nehnevám sa na teba.

Bobby si ju zložil z lona a siahol do vrecka.

- Dnes mám šťastie. Našiel som ženu, ktorú milujem, ona sa nezjašila, keď ma uvidela v levej koži, prišiel som včas, aby som ju našiel v horách a ona sa na mňa nehnevá, že som jej zabil sesternicu. Takže to šťastie budem ešte trochu pokúšať.

Zvedavo sledovala, ako z vrecka vylovil čiernu zamatovú škatuľku s Kristiiným prsteňom. Čo s tým chce robiť? Oči sa jej rozšírili, keď si pokľakol na jedno koleno.

Bobby škatuľku otvoril a Alesia zalapala po dychu, keď sa slnečnica vo svetle ohňa zatrblietala všetkými možnými farbami.

- Alesia Hawkinsová, preukážeš mi tú obrovskú česť a vydáš sa za mňa?

Vytriešťala oči na prsteň. Žiada ju o ruku. Bobby ju žiada o ruku. Ju. O ruku. Dobrý bože na nebesiach!

Srdce jej splašene vyletelo až do krku a hlava sa jej zatočila.

- Bobby...panebože...

Bobby netrpezlivo zvieral čiernu škatuľku.

- Ja... Ach bože... – koktala a vystrela ruku k slnečnici, ale potom sa zarazila a nedotkla sa jej. Bobby zúfalo pretočil očami.

- Alesia, netráp ma!

Bezradne na neho pozrela s rozšírenými očami.

- Neviem, čo mám povedať.

- Áno celkom postačí. – navrhol.

Pomaly sa jej na tvári objavil úsmev, ktorý zaplavil celú miestnosť slnečným jasom.

- Tak teda áno.

Bobby pomaly vybral prsteň zo zamatového lôžka a nastokol jej slnečnicu na prstenník.

- Ten klenotník mal pravdu. Nijakej inej žene by tá vec nepristala, ale pre teba je ako stvorená.

Potom vstal a Alesia odrazu nemohla dýchať, pretože si ju pritisol k hrudi tak pevne, až jej kosti prašťali. Ale nemenila by za nič na svete, najmä keď sa sklonil k nej a zajal jej pery vo vášnivom bozku.

- Tak na túto scénu čakám už poriadne dlho! – ozvalo sa od dverí a Alesia zazrela, ako Summer vedie starkého priamo k nim a oprašuje mu z kabáta sneh. Starký zabalený v hrubej vetrovke vyzeral zvláštne krehko, ale galantne ponúkol Bobbyho sestre rameno.

- Smiem, mladá dáma?

Summer sa do neho zavesila a nenápadne ho viedla k Alesii a Bobbymu.

Alesia sa na starkého bezradne usmiala a otrčila mu ruku s prsteňom až po nos.

- Hm... za taký prsteň by som si ho vzal aj ja. – skonštatoval starký a usmial sa na Alesiu. Vtedy Bobby pochopil, po kom jeho snúbenica zdedila ten žiarivý úsmev. Ten, ktorý rozkvitol na tvári starého muža, nebol o nič menej žiarivý, ako ten jej.

- Gratulujem, deti. A vy, chlapče, starajte sa mi o ňu! – pozrel starý otec prísne na Bobbyho.

Alesia sa zadívala na plavovlasú Summer s otázkou v očiach. Starký určite nevedel o Kristie, inak by sa neusmieval tak bezstarostne. Summer na nevyslovenú otázku pokrútila hlavou a Alesii odľahlo. Netreba ho tým zaťažovať.

- Tak, kedy sa vezmete? – zaujímal sa starký.

Bobby sa uškrnul.

- Ja by som bol za to, aby sme sa vzali o hodinu. Nech to všetko stihneme napchať do jedného dňa.

Alesia vyzerala, že nebude namietať, ale starký ich zabrzdil.

- Nie tak rýchlo, mládež! Na túto svadbu som čakal roky! Vedel som, že niekto objaví, aké vzácne je moje dievčatko. Takže toto neodbavíte len tak. Chcem veľkú svadbu. Obrovskú.

Od starého muža to znelo tak smiešne, že sa Summer, ešte stále zavesená do starkého, zasmiala a obrátila tak na seba jeho pozornosť.

- Dieťa milé, s vami si na tej svadbe rád zatancujem! – usmial sa na ňu láskavo.

- Bude mi potešením, pán Hawkins. – prikývla Summer s rozosmiatymi očami.

- Takže svadba. – tie dve slová, vyslovené s absolútnou spokojnosťou prišli od dverí a Megan vplávala do jedálne ako kráľovná. Oči jej spokojne žiarili.

Bobby prikývol.

- Áno, babi. Alesia súhlasila, že sa za mňa vydá.

Megan prikývla.

- Skvelé. Pripravím pre vás spálňu a pristavíme detskú izbu...

Alesia pokrútila hlavou súčasne s Bobbym. Obom napadla tá istá myšlienka, keď videli, ako sa starý otec prikrčil.

- Budeme bývať u starého otca. – vyhlásil Bobby rozhodne.

Starký sa narovnal.

- Nepotrebujem pestúnku. – vyhlásil rozhodne, no neznelo to veľmi presvedčivo. Megan sa toho chytila.

- No vidíte, deti. Takže budete bývať tu.

Starký sa obrátil k babičke, ktorú síce veľmi dobre nevidel, ale teraz jeho hlas zaznel ešte rozhodnejšie.

- Meg, ty stará bosorka, nemysli si, že zverím svoje dievčatko do tvojich ostrých pazúrov!

Na okamih všetci v miestnosti stuhli. Megan na čeľusti zahrali svaly, ale potom odrazu vyprskla.

- Si rovnaký hulvát, ako pred päťdesiatimi rokmi, Calvin Hawkins! Ale vtedy si ma žiadal o tú moju pazúrnatú ruku minimálne dvakrát za mesiac!!!

Bobby a Alesia vytreštili oči a Summer spadla sánka.

Starký sa vystrel.

- S vekom prichádza rozum, Meggie. Bol som mladý a hlúpy. To by som si dal! Kto by si už len chcel zavesiť na krk takú papuľnatú potvoru, ako si ty?

Megan zalapala po dychu a oči sa jej zúžili.

- Ty! Ty si chcel! Zlomil si Stonovi nos, keď ma pred tebou pobozkal!

- Zaslúžil si to. – povedal starký mierne.

- Nemal ti ohmatávať ten tvoj chrumkavý zadok.

Summer s vytreštenými očami vyprskla. Chrumkavý zadok. Tento deduško práve povedal matriarche Gaylanovského klanu, že pred päťdesiatimi rokmi mala chrumkavý zadok. Zachichotala sa. A potom ešte raz.

Bobbymu myklo kútikom úst dohora a jemne potisol prstom Alesii bradu, aby zatvorila prekvapene pootvorené ústa.

- Poďme hore, zlatko. Nech si to tu tí dvaja vyriešia.

Pozrela na neho.

- A čo budeme zatiaľ robiť my?

Sklonil sa k nej a vášnivo ju pobozkal.

- Mal by som zopár nápadov....

Epilóg

Bobby šomral a frfľal, keď manévroval s Alesiiným opraveným autom pred domom. Zahrešil, zaradil spiatočku a pohol sa o pol metra dozadu. Znova zahrešil, pokrútil volantom a podišiel niekoľko centimetrov dopredu. A opäť zahrešil.

- Lesie!!!! – zreval cez stiahnuté okienko, ktorým do kabíny auta vnikal svieži jarný vzduch.

Z kuchynského obloka vykukla oválna tvár s krásnymi očami a venovala mu úsmev na privítanie.

- Ahoj, zlato!

Bobbyho tvár zmäkla, keď sa díval do tváre svojej manželky.

- Mohla by si povedať mojej sestre, aby si ten črep preparkovala? Nedostanem sa povedľa nej do garáže!

Alesia vážne pokrútila hlavou.

- Hrá so starkým šachy. Vezmem si od nej kľúče a preparkujem ho sama.

Po chvíli manévrovania sa Alesia uhla so Summerinou Savanou a Bobby sa konečne dostal do garáže.

Potom manželku pobozkal a s úľavou zamieril do domu.

- Mali by sme tu pre Summer postaviť ďalšiu garáž. – navrhla Alesia.

- Aj tak je tu častejšie, než doma.

Bobby zavrčal.

- Milujem svoju sestru, ale to neznamená, že si ju sem nasťahujem.

- Neskoro. – podotkla Alesia pokojne.

- Už má v kúpeľni aj zubnú kefku.

Bobby opäť zavrčal, bol to skrz naskrz mačací zvuk.

- Tvoj starký dáva fráze „očarujúci muž“ úplne nový význam. Summer je do neho úplne zbláznená. Aj babička, ale na inej úrovni.

Alesia sa zachichotala.

- Keď bol starký naposledy v Sídle, vynadal tvojej babičke do všetečných čarodejníc a potom ju pozval na večeru pre dvoch v Kalispelli. Myslím, že je to naplánované na tento víkend. Summer ich odvezie.

Bolo neuveriteľné, ako dokonale sa Alesia a starký včlenili do rodiny Gaylanovcov.

Zmiznutie Kristie nebolo pre starého otca takou ranou, ako si Alesia myslela. Kým sa dozvedel o tom, že Kristie „utiekla z domu“, našiel ďalšiu vnučku v Bobbyho sestre. Tá trávila so starým pánom množstvo času, neuveriteľne dobre si rozumeli a starký ju mal úprimne rád.

Jeho hádavo – kurizačný vzťah s Megan bol ešte zaujímavejší. Vždy, keď starký zavítal do Sídla, všetci prítomní odrazu mali čosi na práci čo najbližšie k tým dvom. Ich hádky boli legendárne. Nadávky padali na oboch stranách a potom to skončilo tým, že starký pobozkal babičke ruku, alebo z kabáta vytiahol červenú ružu a so slovami: to je pre teba, ty stará hašterivá beštia! - jej ju vrazil do ruky a odkráčal.

Bobby zhodil jarnú vetrovku a zavesil ju na vešiak. Z kuchyne sa linula vôňa pečeného mäsa a kvitnúceho čaju, ktorá mu pripomenula slnečnice. Zadíval sa na prsteň na Alesiinej ruke. Nikdy ho neskladala. Umývala v ňom riad, pracovala v záhrade, upratovala dom. Bolo to to najkrajšie, čo pre neho mohla urobiť. Vždy, keď sa pozrel na prsteň na jej ruke, uvedomil si, že je skutočne jeho.

Jeho slnečnica.

Sklonil sa k nej a pobozkal ju na usmiate pery.

- Mám Summer rád, ale mám rád aj súkromie. – prstom jej zablúdil do výstrihu a prešiel jej po hebkej pokožke.

- Aj to sa ti splní. Summer pozvala starkého na dva týždne k sebe domov.

Bobby sa vyškeril od ucha k uchu.

- Vďakabohu za malé milosti. Babička stále hovorí o ďalšom pravnúčati. Ako ho mám stvoriť, keď nikdy nie sme sami?

Alesia sa usmiala.

- No, nejako sa ti to podarilo aj tak.

Bobby stuhol.

- Lesie?

Usmiala sa tým krásnym, širokým úsmevom.

- Budeme mať malého leva.

Bobby zvýskol, zdvihol svoju ženu do vzduchu a zatočil sa s ňou.

- Lesie! Bože dobrý!!! Kedy bude malý lev?

- Som v treťom mesiaci. Dnes mi to lekár potvrdil.

Bobby sa šťastne rozosmial.

- Milujem ťa, Alesia!!! Milujem ťa! - zvolal a opäť sa s ňou zatočil vo vzduchu. A odpoveď si prečítal v jej krásnych očiach, v jej krásnej tvári. Celý svet s ňou bol krásny. Celý jeho život s ňou bol krásny.

A plný slnečníc.

KONIEC



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok