.

Kapitola 25

Krásny deň prajem, kočky a tigre! :-D Dnes sa konečne dozvieme, na čo tá Nicova mágia čakala, aby sa k nemu konečne mohla vrátiť! Prajem pekné čítanie! :-*

Kapitola 25

Nico sa spokojne opieral o stenu jednej chatrče a pozoroval Juliannu obklopenú húfom detí. Bolo úžasné pozorovať ju v jej prirodzenom prostredí. Hoci nerozumela ani slovo z toho, čo domorodý drobizg okolo nej džavotal, pre každého mala milý úsmev, láskavé slovo a nežné pohladenie.

Vyšetrenie prebiehalo tak, ako to len v týchto bojových podmienkach šlo. Julianna každé dieťa počúvala stetoskopom, ktorý ochotne požičiavala svojim malým pacientom a tí udivene počúvali tlkot susedovho srdca.

Potom prehmatala každému svaly a chrbticu, zisťovala, či je pod kožou dostatočné množstvo tuku a ďalšie veci, o ktorých Nico netušil, na čo sú dobré, ale ona vyzerala, že vie, čo robí. Vyžarovala z nej istota, aká z lekárov obvykle vyžaruje, ale ani štipka nadutosti, nadradenosti, či panovačnosti.

Až po niekoľkých vyšetrených deťoch si Nico všimol, že nenápadným pohladením po vlasoch zisťovala, či nemajú vši. Väčšinou vyzerala spokojne a malého pacienta odmenila škatuľkou vitamínov, ktoré mala v škatuli.

- Tvoja žena? – ozval sa za ním známy hlas.

Nico neodtrhol pohľad od Julianny, keď Bwanovi odpovedal.

- Áno.

- Hovoril si, že sa nikdy neoženíš.

- Nuž, moja babička zmenila moje plány.

Bwana sa oprel o chatrč vedľa neho a pozrel smerom, kde visel Nicov pohľad.

-Pekná. Na belošku.

Nico pretočil očami.

- Je krásna, bez ohľadu na to, či uprednostňuješ belošky, černošky, aziatky, alebo indiánky.

- Možno. Ale je doktorka. Iste je neznesiteľne premúdrená. – namietol Bwana.

- Je múdra. A pokojná. Je to praktická žena.

Bwana sa uškrnul.

- Chceš povedať, nudná.

Nico podráždene stisol pery.

- Odkedy som sa oženil, prisahám, nenudil som sa ani chvíľu. A prestaň na mojej manželke hľadať neexistujúce chyby – žiadne nemá. Je presne taká, aká má byť. Krásna, milá, vášnivá a múdra a navyše má dobré a súcitné srdce.

Bwana sa rozrehotal a tresol Nica po pleci, až sa takmer zrútil na zem.

- Človeče, ty si zamilovaný!!! Na toto som čakal celú večnosť! Celé tie roky, čo sa poznáme, čakám, kedy do toho spadneš a teraz je to konečne tu! Zbláznil si sa do nej. Panebože, spravodlivosť ešte existuje!!!

Nico chcel už už ostro namietnuť, no slová mu uviazli v hrdle. Je do Julianny zamilovaný? Nie, to predsa nie je možné...alebo áno? Keď na ňu hľadel, mal pocit, že okolo srdca sa mu rozlieva zvláštne teplo a keď ju držal v náručí, bolo mu, akoby bol po prvý raz v živote úplný, kompletný a bezo zvyšku celý. Je toto láska?

Celý život sa láske vyhýbal, pokladal ju za zbytočnú príťaž a manželstvo...striasalo ho len pri tom slove. Triasol sa od hrôzy, keď si predstavil, že by mal byť celý život pripútaný k jedinej žene, keď túžil po všetkých. Preto vlastne vymyslel aj ten diabolský plán, ktorý mal babičke zabrániť oženiť ho. Ale Megan sa predviedla a priviedla mu do cesty ju.

A zrazu predstava života stráveného s Juliannou, s ňou jedinou, vôbec nebola strašná. Bolo na nej toho dosť, aby jej tajomstvá objavoval až do osemdesiatky a ani vtedy by ju ešte dokonale nepoznal.

Láska. Miluje svoju ženu. To poznanie by ho nemalo prekvapiť vzhľadom na to, ako neustále pitval svoj vzťah k nej. Ale faktom bolo, že ho to prekvapilo.

Uhol pohľadom a Bwana sa ešte väčšmi rozrehotal.

- Chlapče, máš to márne, si v tom až po uši! Ver mi, neobišiel si zle. Ja mám tri ženy a ver mi, nie je nič lepšie, ako keď ti má kto navariť, oprať, vyžehliť a pomilovať sa s tebou, keď sa vrátiš z práce.

Nico si akosi nevedel predstaviť, že by Julianna toto všetko robila. Zamrmlal.

- Chce odo mňa iba dieťa. Pozerá sa na mňa ako na veľkú skúmavku plnú spermií, to je všetko.

- Idiot. – zašomral Bwana a ukázal prstom na Juliannu v dave detí. Ten pohyb upútal Julianninu pozornosť a venovala im obom žiarivý úsmev.

- Momentálne na teba pozerá ako na boha. – skonštatoval Bwana.

Nico na neho zagánil.

- Staraj sa o turistov, ale partnerského poradcu nerob.

Bwana sa uškrnul, ale nechal Nicovu britkú odpoveď bez odozvy.

Obaja sa chvíľu mlčky dívali, ako Julianna vyšetruje ďalšie dieťa.

- Nebolo by zlé, keby zostala. Potrebujú tu lekára, ako soľ.

- Pochybujem, že zostane. – Nico po prvý raz pretavil svoje obavy do slov.

- Ty to nechápeš, Bwana. Ona chce dieťa. Tým myslím, úplne šialene. S bývalým manželom nemohli deti mať a ona dúfa, že so mnou ho mať bude. A keď ho dostane, vykašle sa na mňa aj na Afriku a jediné, pre čo bude existovať, bude to malé.

Bwana sa zamračil.

- Asi zle počujem, ale zdalo sa mi, že žiarliš na vlastné dieťa, ktoré ešte ani neexistuje.

Nico si prešiel rukami po vlasoch.

- Je to hlúpe, čo? Ale asi máš pravdu. Bojím sa, že Julianna ma odkopne, keď odo mňa dostane, čo chce.

- Prisahal by som, že si hovoril čosi o jej láskavom a súcitnom srdci. – namietol Bwana.

- Naše ženy majú popri rodine aj iné povinnosti. Tvoja doktorka nemusí loviť, ani obrábať polia, ani starať sa o šesť, sedem potomkov. Prečo by nedokázala skĺbiť jediné dieťa s povinnosťami lekárky?

Nico pokrčil plecami. Z tohto uhla pohľadu mal Bwana pravdu, ale...

- Ona je tu iba na dovolenke. Neplánuje zostať. Žije v Amerike a moja babička si vydupala, aby Julianna s dieťaťom bývala blízko nej.

- Ona a dieťa? A čo ty?

Nico sa frustrovane zaškeril.

- Obávam sa, že babička sa na mňa pozerá presne tak ako Julianna. Ako na chodiacu skúmavku spermií. July a babička sa v tejto veci dokonale zhodnú.

Bwana si chvíľu priateľa obzeral, akoby ho videl po prvý raz.

- Stále si myslím, že si idiot. Ak by nejaká babička pozerala na vnuka tak, ako doktorka hľadí na teba, asi by ju zatvorili.

Nico zdvihol pohľad k Julianne a videl, že už takmer skončila. Zahodil všetky obavy za hlavu a vykročil k nej.

Julianna pohladila posledného pacienta a podala mu škatuľku vitamínových doplnkov plus nejaký ďalší liek, ktorý vyhrabala z bezodnej debny. S úsmevom vzhliadla k manželovi a na tvári sa jej rozhostil úsmev.

- Na dnes hotovo. Ale Nico, musíme sem prísť znova. Aj dospelí určite potrebujú lekára, aj keď som pediatrička, viem toho o medicíne dosť a dosť na to, aby som mohla liečiť.

Nico prikývol.

- Čokoľvek, čo ťa poteší.

Zrazu sa Julianna zatvárila zadumane.

- Vieš, toto bol úžasný deň, Nico. Nikdy, kým som pracovala v nemocnici, som nemala taký skvelý pocit – akoby som bola trošku pripitá. Tieto deti ma naozaj potrebujú. V LA, alebo hocikde v Štátoch si môžu vyberať medzi stovkami lekárov, ale tu... majú iba mňa. Ešte nikdy som necítila, že môžem byť užitočná takýmto spôsobom.

- Hlavne, aby si bola šťastná a tí ľudia zdraví. Chýba tu strašne veľa vecí, ale lekár asi najviac. – uistil ju Nico.

- No, teraz lekára majú.

Julianna vstala, oprášila si šortky a pristúpila k nemu. Vážne mu pozrela do očí.

- Ďakujem, Nico. Nevieš si predstaviť, čo to pre mňa znamená, že si ma sem vzal. Krajší dar si mi dať nemohol.

Postavila sa na špičky a vtisla mu na pery sladký, nežný bozk. Milujem ťa, pomyslela si pritom, so srdcom prekypujúcim búrkou pocitov voči tomuto mužovi.

Nico ju objal a nežne obtrel svoje pery o jej. Som v tom až po uši, pomyslel si. Neopusti ma, Julianna. Potrebujem ťa. Milujem ťa.

A v tom okamihu sa stalo čosi, čo ani jeden z nich nečakal. Mágia v Julianninej krvi vybuchla, akoby jej pod kožou rozhádzali mravenisko. Kým sa šokovane stihla odtiahnuť od Nica, krv pod pokožkou pier jej zovrela a ona pocítila, ako ju čosi cudzie opúšťa a zanecháva za sebou zvyčajný pokoj jej fyzického tela. Bola to taká úľava, že sa jej takmer zatočila hlava. Žiadne mravenčenie. Žiadne levie známky. Len ona, jej telo a jej vlastná koža.

Nico cítil, ako sa do neho vlieva jeho mágia skrz Juliannine pery a s úľavou si vydýchol, keď pocítil, ako prázdnotu v ňom napĺňa to, čo mu tak veľmi chýbalo. Mágia ako veľká mačka vliezla späť, ponaťahovala sa v jeho žilách a začala mu pulzovať v krvi v rytme srdečného tepu. Bol opäť celý a bol to on.

Keď sa posledné iskričky moci z ich pier vytratili, Julianna sa opatrne odtiahla a s rozšírenými očami sa zahľadela na Nica.

- Stalo sa to, čo si myslím, že sa stalo?

Nico obozretne prikývol.

- Mám to späť v sebe.

Úľava na Julianninej tvári bola neuveriteľná. Aj Nicovi sa uľavilo. Tu ho ktosi štuchol do pleca a keď sa obzrel, zistil, že zíza na širokú medzeru v Bwanových zuboch. Ten ho znova štuchol do ramena a prehodil.

- Tak skúmavka, hej? Kriste, keby mňa takto bozkávala niektorá z mojich žien!

Nico si s Juliannou preplietol prsty a viedol ju k džípu.

- Ideme, Bwana. Rozlúč sa a vrátime sa domov.

Kým Bwana vysvetľoval ľuďom v osade, že sa na druhý deň vrátia a Julianna vyšetrí dospelých, Nico ju zaviedol k autu a mysľou mu vírili dve otázky. Po prvé, prečo sa mágia vrátila práve teraz? Čo bolo na tom bozku také výnimočné? A po druhé, odíde Julianna z Afriky, keď už nebol dôvod držať ju v izolácii? Opustí ho?



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok