.

Kapitola 26

Kapitola 26

Kieran za sebou zatvoril dvere izby a cítil sa taký unavený, ako ešte nikdy. Výmena názorov a boj s Megan ho len dorazili. Ani prebdená noc nebola na vine, že sa cítil tak pod psa. Dokonca ani rušný deň nie. Ako šerif si dávno zvykol na nekonečné hliadky, vo dne, v noci. A nemohol za to ani divoký sex.

Za to, že bol ustatý ako pes mohol strach. Nie strach zo všetkých tých zvierat, ktoré ho obklopovali. Strach o Skylar. Celé hodiny ho držal na nohách len príval adrenalínu, ktorý teraz, keď bola konečne v bezpečí, zmizol a zanechal po sebe prázdno a únavu.

Ktorá ho v okamihu prešla, len čo pozrel na posteľ.

Adrenalín sa mu opäť vlial do žíl a zbystril jeho zmysly.

Predovšetkým, žena, ktorá sedela na posteli, nebola Skylar. Bola to drobná blondínka s pokojnými modrými očami.

A potom tu bol, pravdaže, ten lev, rozvalený na posteli, ktorého hladkala po chrbte a boku.

Na zvuk zatvárajúcich sa dverí žena vzhliadla a neisto sa usmiala. Vtedy si uvedomil, že hoci by jej nikdy nehádal viac ako tridsať, bola staršia. V kútikoch modrých očí sa jej robili vejáriky vrások a Kieran si svoj odhad poopravil. Mala určite viac, než štyridsať, skôr štyridsať päť.

Ešte raz pohladila leva po zlatohnedej srsti - to musí byť Skylar, uvedomil si – a vstala.
Podišla k nemu a ticho, aby leva nezobudila, povedala.

- Som Rose, Skylarina matka. Zatiaľ sme sa nestreli, šerif.

- Kieran. Keďže mám v úmysle urobiť z vás svoju svokru, bude vhodnejšie, keď mi budete hovoriť Kieran.

Rosine modré oči sa rozžiarili a po perách jej prebehol plachý úsmev.

- Chcete si Skylar vziať?

Spoločne sa obzreli na levicu na posteli.

- Nedesí vás? – spýtala sa ticho.

Kieran pokrčil plecami.

- Kým ma nebude chcieť zožrať, prehltnem to.

Rose sa zamračila.

- Skylar by vás nikdy nechcela zožrať. Aj v zvieracom tele si zachováva ľudskú myseľ, pocity a emócie.

Kieran si premeral Rose.

- Na aké zviera sa meníte vy?

Tichúčko sa zasmiala.

- Na nijaké. Do rodiny Gaylanovcov som sa vydala.

Kieranovi nedvojak prebehla hlavou zvláštna otázka, ktorú mohol položiť práve Rose.

- Je možné, že naše deti budú...

- ...normálne? – Rose sa smutne usmiala a pokrútila hlavou.

- Obávam sa, že nie. Ešte nikdy sa nič také nestalo. Gaylanina mágia sa neviaže na množstvo jej génov. Aj po milióne rokov bude prúdiť v žilách jej potomkov.

Kieran ani na sekundu nepocítil sklamanie a preto ho Rose v jeho hlase nepočula, čo ako sa snažila. Namiesto toho cítila úprimný záujem.

- Aké to je? Mať dieťa a zároveň zvieratko?

Znova sa ticho zasmiala.

- Presne také, ako ste to opísali. Hlavne pri Summer to bolo také. Buď bolo bábätko v postieľke s fľašou mlieka, alebo šteniatko v koši s miskou granúl. Dieťa a zároveň maznáčik. Zvyknete si na to.

Zamračila sa.

- Pravda, súrodeneckým nezhodám to dáva celkom nový rozmer. Keď sa pubertiaci do seba pustia, je to niečo celkom iné, než keď vám kuchyňu zdemolujú dva šabľozubé levy, leopard a vlk.
Kieran sa pri tej predstave uškrnul.

- Hotový zverinec.

Rose prikývla.

- Do slova a do písmena.

- Dá sa nejako zistiť...aké dieťa...totiž aké zviera...- zmĺkol.

Znova sa usmiala.

- Nedá. Vaše dieťa môže byť orol, alebo vlk, medveď, alebo lev, či leopard a tiger.. možností je veľa. Nebojíte sa toho všetkého?

Mal by sa báť, však? Ale zvláštne, pri predstave levíčat a medvieďat, tmoliacich sa po dome medzi ľudskými detičkami, sa mu nezježili všetky vlasy. Bola to vlastne veľmi milá predstava. So Skylar po boku sa nebude báť ničoho. S istotou sa na Rose usmial.

- Necúvnem. Chcem Skylar. A chcem naše deti. Nech budú trebárs dážďovky.

Rose prikývla.

- Už pôjdem. Vyspite sa, Kieran. A nebojte sa. Aj keď je Skylar v tejto podobe, je to stále ona.

Kieran pozeral, ako sa dvere za Rose zatvorili a s povzdychom sa posadil na posteľ. Keď sa prehol matrac, levica sa zo spánku pohla a nasala vzduch. Keď spoznala známu vôňu Kieranovej vody po holení, spokojne sa obrátila na druhý bok a znova zaspala.

Kieran neodolal. Opatrne prešiel dlaňou po levicinom boku. Po Skylarinom boku. Tak toto bola jej bežná forma. Bola to normálna, urastená levica, žiadne šabľozubé monštrum. Bola veľká, ale nie natoľko, aby človek dostal infarkt, keď ju náhle uvidí.

Apropo, monštrum. Kieran sa takmer nahlas zasmial.

- Tuším som objavil pôvodcu môjho MSP. – zašepkal a zatvoril oči.

Pravidelný dych levice, zdvíhanie sa jej hrudného koša a teplo jej tela ho upokojovali a uspávali. Do minúty spal vedľa nebezpečnej šelmy ako bábätko.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok