.

Kapitola 27

Dobré ráno, dievčatá, tak dnes konečne normálne pokračujeme! Prajem príjemné čítanie!

Kapitola 27

Popoludnie prebiehalo oveľa pokojnejšie, než Sam spočiatku dúfal. Nikto pohŕdavo nekrčil nosom, hoci Victoriinu vôňu museli cítiť všetci – snehová pusinka s citrónom, len obliznúť.

Scott sa snažil udržovať rozhovor, aj keď občas zaletel pohľadom hore na poschodie, kde bola Pearlina izba, Sam mu ochotne nahrával a Victoria sa správala, akoby sem odjakživa patrila. Babička ju obletovala ako včela záhon kvetov a kŕmila ju koláčmi, Soraya sa jej opatrne vypytovala na jej doterajší život a plány do budúcnosti, Ashley sa uráčilo zletieť dolu z oblakov a veselo trepala dve na tri.

Adreinne do toho občas prehodila nejakú tú cynickú poznámku a aspoň trikrát zdôraznila, že ju to vlastne nezaujíma, pretože ona je ignorantka.

Pritom sa pohrávala s elektrickým oblúkom a prelievala si ho z jednej dlane do druhej.

Sam držal Victoriu za ruku a hladil jej palcom dlaň. Cítil sa tak spokojne, ako už dávno nie. Všetko bolo skvelé.

Victoria bola opäť pri ňom. Jeho rodina sa ju nepokúša zabiť. Jeho srdce bolo šťastné a spokojné....

Čo sa však nedalo povedať o každej časti jeho tela.

Pretože istá časť po nej túžila skoro rovnako, ako srdce, ibaže táto časť ešte nemala príležitosť byť uspokojená.

S každou ďalšou minútou rozhovoru jeho netrpezlivosť rástla a rástla, až napokon, keď sa už blížil večer, si Adreinne jeho rozmrzelosť všimla a pochopila.

Okamžite vstala a modrasté svetlo elektrického oblúku sa jej vpilo do dlaní.

- To by snáď stačilo. Už sme Terry vyobracali až až.

- Victoria. – precedila Victoria otrávene, ale nemohla sa na Adreinne hnevať. Dobre chápala, že si ju Adreinne svojím chladným spôsobom doberá.

Ľadová kráľovná pokrčila plecami.

- Sam, nechceš jej ukázať západ slnka z vrcholu St. Mary Stone? Takéto romantické gýče ju určite potešia.

- Určite. – Sam vyskočil, akoby mal v nohách pružiny a v očiach mu prebleskol vlk – tentoraz preto, lebo sa cítil byť lovcom, ktorý vycítil svoju šancu.

- Poď, Victoria! Bude sa ti to páčiť. Nie je to ďaleko. Za hodinu sme späť. – potiahol ju za ruku.

Victoria sa nerozhodne obzrela po príslušníkoch rodiny. Zdalo sa, že nikto nepochopil Adreinninu poznámku o romantike. Nikto...okrem Megan.

Aj jej prebleskol v očiach vlk a vstala rovnako rýchlo ako Sam.

- Pravdaže! Len bežte!!! No tak, Ashley, veď uhni, nech môže Victoria prejsť! Choďte, mládež! Kým budete preč, pripravím vám dvom izbu.

Megan ich prakticky vystrkala z jedálne skôr, než sa Victoria stihla začudovať, s akou nevídanou tolerantnosťou babička hovorila o izbe, namiesto o izbách. Zdá sa, že budú mať spoločnú spálňu. A v tej chvíli jej docvaklo, prečo ju Sam tak naliehavo túžil dostať z kruhu tejto príjemnej rodiny.

Megan za nimi spokojne zatvorila dvere a svižným krokom sa vrátila do jedálne. Vo dverách zastala a všimla si, že sa na ňu upierajú nechápavé pohľady jej vnúčat. Zaprskala a znelo to navlas ako frustrované vlčie povzdychnutie.

Zdvihla obočie.

- Sedíte si na kábli?! Victoria je matkou mojich budúcich pravnúčat. Sam je ich otcom.

Stále na ňu nechápavo zízali, len Adreinne chladne hľadela na iskru, ktorá jej putovala po končekoch prstov. Megan vzdychla.

- Ak tých dvoch nenecháte osamote, ťažko na mojich pravnúčatách zapracujú, nemyslíte?!

Scott vytreštil oči a vzápätí sa uškrnul. Ostatní to po ňom zdráhavo zopakovali. Megan potriasla hlavou.

- Bože dobrý, čo som to vychovala za tupú svorku? – rozhodila rukami, zvrtla sa a odkráčala z jedálne.

Keď bola už vonku, zachytila Adreinnin vážny, chladný hlas.

- Ja neviem. A ani ma to nezaujíma. Ja som ignorantka, vieš, babi?

* * *

Sam držal Victoriu za ruku a spoločne obišli dom. Prešli len niekoľko krokov a keď sa Victoria obzrela, po dome nebolo ani stopy. Proste sa stratil. Potriasla hlavou.

- Vieš, je to trošku strašidelné.

Sam sa zasmial.

- Ja sa mením na vlka, ty na dym a pripadá ti strašidelný náš dom?!

Victoria sa zasmiala.

- Je to, akoby vôbec nebol. Splýva s prírodou tak dokonale...

- Ukážem ti prírodu, ako ju nepoznáš. – prisľúbil Sam.

- Adreinne vraví, že je to gýč, ale v skutočnosti je to najkrajší pohľad na svete. Jeden z dôvodov, prečo Montanu milujem.

Victoria ho nasledovala hustým lesom. Cestička vedúca úbočím vrchu sa rýchlo zmenila na strmý, vysokohorský výstup, takže sa tu a tam Victoria musela zachytávať o vetvy stromov, aby sa dostala ďalej.

Naproti tomu Sam kráčal, akoby bol na rovnej asfaltke, poznal tu každý kameň a každý strom, každú jamu vymytú dažďami a každý nízko visiaci konár, ktorému sa bolo treba vyhnúť. Na vrchol by došiel aj poslepiačky.

Po dvadsiatich minútach bola Victoria zadýchaná a jej ľudské lýtka ju pálili. Ak to potrvá ešte dlhšie, roztrasú sa jej nohy a ona si proste sadne a odmietne ísť ďalej.

Práve o tom uvažovala, keď Sam odrazu zastal.

- Pozri! Tam, hore! Vidíš, ako svetlo preniká pomedzi stromy? Tam je vrchol kopca. Tvorí ho skoro hladká skala, nerastú tam stromy a tak je odtiaľ nádherný výhľad.

Victoria zdvihla hlavu a videla, že les začína rednúť len asi päťdesiat metrov nad nimi.

- Dobre. – zafučala.

- To ešte zvládnem.

Spoločne, ruka v ruke vystúpili až na vrchol a Sam sa rozžiarene usmial a roztiahol ruky, akoby objímal celý svet.

- Len pozri na tú nádheru!!!

Victoria sa rozhliadla a zostala úplne očarená.

Zapadajúce slnko sfarbilo oblohu odtieňmi žltej, oranžovej a ružovej, tam, kde sa žltá dotýkala modrej oblohy, dokonca videla zelený odtieň. Vyzeralo to ako nehybná, obrovská polárna žiara. K oblohe sa týčili ostré hroty kopcov, niektoré pokryté tmavými stromami, iné holé, skalnaté.

Dolu pod nimi zazrela jazero. Jeho hladina sa už netrblietala, pretože slnko už zakrývali vrcholy hôr. Jej hladina bola tichá, pokojná a nehybná, pretože vietor ustal. Ako v zrkadle sa v nej odrážali hory i tá neuveriteľná hra farieb na oblohe.

- Nádhera! – vydýchla Victoria a rozžiareným pohľadom hltala tú krásu.

Sam sa usmial a pristúpil celkom k nej. Jeho ruky ju objali okolo pása.

- Prídeme sem zajtra. Uvidíš západ slnka a budeš si ho môcť nerušene vychutnať.

Victoria popletene zdvihla obočie.

- Zajtra? Musíme sa hádam už vrátiť? Prečo...

- Nie. Ale pri tom, čo mám v úmysle s tebou práve teraz urobiť, si na nejaké slnko ani nespomenieš. – prisľúbil jej s iskrou v očiach.

Victoria ešte sekundu zmätene pozerala, ale potom sa búrlivo rozosmiala a objala ho.

- Si si istý? Možno budem predsa len venovať viac pozornosti tej nádhere.

- Nebudeš.

Vyzývavo sa uškrnula a zdvihla k nemu tvár, aby mu ponúkla svoje pery.

- Dokáž! – zašepkala.

A v nasledujúcej sekunde si už na slnko a nádhernú scenériu nespomenul ani jeden z nich, pretože ich pery sa konečne spojili.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok