.

Kapitola 27

Kapitola 27

- Gratulujem, pani Gaylanová. Myslím, že po návrate do vlasti by ste sa mali čím skôr objednať u svojho gynekológa...

Ďalšie rady postaršieho lekára už Julianna nepočula. Je tehotná! V jej vnútri rastie malá bytosť z jej vlastnej krvi! Hlava sa jej zatočila.

Po tomto túžila, toto chcela dosiahnuť!

Rukami si ochraniteľsky objala ploché bruško. Bože! Cítila, ako sa jej líca napínajú širokým úsmevom, mala pocit, že sa zmenila na supernovu, ktorá má už už vybuchnúť prekypujúcim, horúcim citom, ktorého bola voči tomu bábätku plná.

Nie, snažila sa schladiť svoje nadšenie, nie je to bábätko, zatiaľ nie. Je to však zhluk buniek, ktoré jej telo po prvý raz neodmieta. Naopak, prijalo ich, bezpečne uhniezdilo vo svojom vnútri a nasledujúcich deväť mesiacov bude tú malú bytosť chrániť.

Sedela na stoličke v lekárovej provizórnej ošetrovni celú večnosť a zdalo sa jej, že čas prestal plynúť. S každou sekundou cítila väčšiu a väčšiu lásku a vďačnosť, že môže byť matkou.

Lásku a vďačnosť k Nicovi.

Nicovi, ktorý odmietol byť otcom ich dieťaťa.

Svet, ktorý mal doteraz ružovkastý odtieň, náhle potemnel. Julianna pocítila prudké bodnutie bolesti. Musí od neho odísť skôr, než to začne byť neznesiteľné. Bože dobrý, už teraz to bolo skoro na nevydržanie.

Predstava tých niekoľkých týždňov, ktoré spolu strávili a počas ktorých sa zblížili, ju neopustí do konca života.

A on pôjde ďalej, presne, ako si naplánoval. Keď ju príde do USA navštíviť, bude to ten istý, bláznivý lev, z ktorého sála strach a ktorého milovala. Bude očarujúci a šarmantný, ale ako pravý dobrodruh, po niekoľkých dňoch s ňou zdvihne kotvy a pôjde zasa ďalej. A ona zostane sama s dieťaťom. Nemala by sa na neho viazať. Aspoň nie príliš, opravila sa, keď si uvedomila, že už na neho naviazaná je.

Zdvihla sa zo skladacej stoličky a ako v mrákotách vyšla z nemocnice. Nica nebolo nikde vidno. Poobzerala sa po misii a uvidela ho, ako sa s úsmevom zhovára s mladým, veľmi pekným, domorodým dievčaťom.

Dievča na neho upieralo zbožňujúce oči a viselo na každom jeho slove. Julianna pocítila, ako sa jej do srdca zahryzol chlad.

Takže už to začína. Ešte nie je preč a Nico už flirtuje so všetkým, čo nosí sukne!

Silou vôle potlačila slzy a rázne vykročila k nemu. No a čo! Vedela, že z neho nebude verný manžel. Upozorňovali ju na to. Napokon, nevydala sa za neho kvôli nemu samotnému. Teraz má, čo chcela. Nosí v sebe jeho dieťa.

Prišla až k Nicovi a všimla si, že dievčaťu sa v tvári mihol previnilý výraz, keď si uvedomila jej prítomnosť. Julianna sa neobťažovala s tým, aby sa s ňou zoznamovala. Bez prípravy Nicovi chladným hlasom oznámila.

- Som tehotná.

Nico cítil, ako mu úsmev z tváre spadol. Ywette, Bwanova sestra, ktorá mu práve rozprávala o najnovšom škandále medzi Bwanovými ženami, sa rýchlo rozlúčila a zmizla.

Pomaly sa otočil k Julianne. Je tehotná. Dostala, čo chcela. Už ho nepotrebuje. Cítil, ako v jeho srdci začína všetko mrznúť. Aj z jej pohľadu sršal mráz. Je koniec. Nico zo všetkých síl zachoval nezúčastnenú tvár, akoby mu to bolo ľahostajné, hoci cítil, ako sa v ňom všetko láme. Neukáže jej, ako mu ublížila.

- Kedy odchádzaš? – spýtal sa pokojným hlasom.

Julianna stuhla.

Tak predsa je to pravda. Doteraz v sebe chovala iskričku nádeje, že možno Nico pochopí, ako sa vzťah medzi nimi zmenil. Ale po jeho ľadových slovách už nemohla pochybovať. Všetko, čo sa medzi nimi stalo, bral Nico ako flirt.

Vášeň, ktorá medzi nimi bola, láska, ktorú k nemu cítila, priateľstvo a pochopenie, rozhovory...to všetko pre Nica nič neznamenalo. Nechcel ju tu, jeho slová to nadovšetko dokazovali. Pravdepodobne sa nevedel dočkať, kedy sa v jeho chatrči uvoľní posteľ, aby do nej mohol zaviezť tú domorodku, alebo nejakú inú povoľnú ženskú.

Julianna odvrátila pohľad, pretože cítila, že slzy sa jej nezadržateľne derú z očí. Nechcela, aby videl, ako jej ublížil.

- Máš späť svoju mágiu. Ja mám dieťa. Už tu nemám čo robiť. Najbližším lietadlom pôjdem.

Nico mlčky prikývol.

Bolo to presne, ako si myslel. Splnil svoju rozmnožovaciu funkciu a ona ho už nepotrebuje a nechce.

- A čo ľudia z osady? – spýtal sa a zo všetkých síl sa snažil, aby to neznelo priškrtene.

Julianna pocítila osteň výčitiek, no momentálne mala príliš rozdrásané srdce, než aby v ňom zostalo miesto pre starosti o iných. Pokrčila plecom.

- Keď si už tu, môžeš vziať niektorého lekára k nim. Mňa zavezieš na najbližšie letisko. Ja si zatiaľ zbalím veci.

Nepovedal ani slovo, prikývol a vydali sa na spiatočnú cestu. Lekára so sebou nebral. Načo? On chcel, aby to bola Julianna.

Na druhý deň pri západe slnka vyložil Nico Juliannu na letisku. Vybral z džípu jej kufor a zaniesol ho do haly.

- Tak... – začal, no hneď zmĺkol, nevediac, čo povedať.

Julianna hľadela do zeme, no potom sa vzchopila.

- Chceš, aby som ti zavolala, keď sa dieťa narodí?

Nico nepochyboval, že celá jeho rozvetvená rodina mu kvôli tomu bude volať skôr, než Julianna vôbec bude v stave zdvihnúť telefón.

- Netreba, ja....

- Chápem. – skočila mu do reči.

Pozrela na neho chladne, ako na cudziu osobu.

- Zbohom, Nico.

Obrátila sa na päte a za klopkania opätkov zmizla v letiskovej hale.

- Zbohom, Julianna. – zašepkal Nico ticho a vydal sa na spiatočnú cestu do prázdnej chatrče.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok