.

Kapitola 28

Ahojte, kočky, tak dnešná kapitolka patrí záporákom, ale dúfam, že si ju aj tak užijete! :-)

Kapitola 28

Sofia starostlivo sledovala smer vetra a držala sa stále tak, aby nikto z rodiny nezachytil jej pach.

Už druhú noc spala vonku v lese, vo svojej zvieracej podobe medvedice. Našťastie bolo leto – v zime ju v medvedej koži vždy nesmierne ťahalo na spánok a bolo dosť možné, že by sa prebudila až na jar.

Ale také niečo teraz, uprostred júla nehrozilo. Hoci sa v horách v noci citeľne ochladilo, teplota ani raz neklesla pod príjemných pätnásť stupňov a Sofia mala hrubý kožuch, ktorý ju chránil pred vetrom.

Teraz však bola vo svojej ľudskej podobe a zelenými očami prebodávala tvora, ktorého jej syn držal za ruku a viedol na vrchol St. Mary Stone.

Tvora, pretože toto nebola žena. Bola to Teriánka. Ale aj keby hneď mala ľudskú podstatu, Sofia by ju túžila zabiť, len preto, akú mala tvár. Mala tvár Lindy, nočnej mory, ktorá prenasledovala Sama v spánku a ktorú by Sofia s radosťou zniesla zo sveta, keby už nebola mŕtva.

Linda a Teriáni, dve veci, ktoré Sofia nenávidela, sa spojili a vzniklo toto: tá ohavnosť, ktorej sa jej syn s takou samozrejmosťou dotýkal. Sofia by sa toho dotkla len poriadne dlhou čepeľou, pazúrmi, alebo zubami, a aj to by sa otriasala hnusom.

Znova skontrolovala smer vetra a potichu sa predierajúc krovinami popri cestičke sledovala Sama a tú vec.

Sam sa usmieval a Sofiu pichlo pri srdci. Neusmial sa už tak strašne dávno! Jej krásny, milý syn, ktorý si zaslúžil všetko šťastie pod slnkom, bol už tak dlho nešťastný! Samozrejme, že ten úsmev mu dlho nevydrží ani tentoraz, pretože Sofia tú odpornosť po jeho boku v prvej príhodnej chvíli zabije.

Pretože ak to neurobí, tá vec jej synovi ublíži, rovnako, ako mu ublížila Linda a ešte viac. Linda bola hnusná mrcha, ale aspoň človek. Toto človekom nebolo, iba sa naň hralo. Smrť tej veci sa Sama dotkne, ale dostane sa z toho. Keby Sofia čakala, kým ho zradí, trpel by ešte oveľa viac.

Stromy jej na okamih zakryli výhľad na dvojicu a keď ich znova zazrela na samom vrchole kopca, jej syn si to vinul k hrudi a chystal sa... bože, fuj, chystal sa to pobozkať!!!

Sofiu naplo a na chvíľu mala pocit, že sa povracia. Odvrátila tvár a rozdýchavala zhnusenie.

Ako mohla matka čosi takéto zvrátené dopustiť!!!

Ale pravdaže, stačilo, aby jej Soraya zamávala pred očami malými faganmi z budúcnosti a Megan po nich vyštartovala ako rýchlik. Sofia vedela o jej posadnutosti, ale preboha, netušila, že to zájde až takto ďaleko!!!

Keby teraz mala Sofia po ruke svoju dcéru, vytriasla by z nej dušu za také proroctvá. V hrudi jej hlodala chladná príšera nenávisti a vlievala jej jed do žíl.

Vybrala z opaska dýku a malú fľaštičku plnú benzínu. Opatrne namočila čepeľ vo fľaške, napokon všetok benzín vyliala na dýku a fľašu položila na zem. Cestou späť sa po ňu môže zastaviť. Nemôže predsa rozhadzovať v prírode ľudský odpad! Pripravila si zapaľovač a zovrela dýku v ruke. Bude to musieť urobiť rýchlo, aby ju jej syn nestačil zastaviť. Benzín by mal vyprodukovať dosť ohňa na to, aby tá teriánska špina zhorela ako vecheť slamy!

Sofia sa prikrčila a začala sa nepozorovane prikrádať k Samovi a pokúšala sa ignorovať, čo robí s tou hnusnou vecou. Musí to zabiť, skôr, než to zradí a zabije jej syna!

Nemohla ani tušiť, že nie je sama, kto dvojicu pozoruje.

Victor sa ukrýval v korune stromu na opačnej strane vrcholu. Zhmotnil sa tu a rozhliadal sa po sestre. Niekde tu musela byť, inak by ho jeho navigačný systém nedoviedol sem.

V prvej chvíli vôbec netušil, kde je. Všade samé stromy, nič, len stromy. Potom kúsok nad sebou zazrel holý vrchol kopca. A tam, priamo hore na skale bola Victoria.

Victor znechutene zistil, že nie je sama. Inak by k nej šiel a pokúsil sa jej tie sprosté nápady vytĺcť z hlavy.

Jeho sestra stála pri tom človeku, do ktorého sa pobláznila. Strážca sa k nej priblížil a Victor napäl všetky svaly, aby bol pripravený vyraziť, keby chcel ten človek Victorii ublížiť.

Iste, bol prudký a výbušný a aj k svojej sestre sa občas správal poriadne tyransky, ale bol jej brat, jej dvojča a chcel ju ochrániť. Nedovolí, aby jej ten Custos ublížil.

Človek sa však o nič také nepokúsil. Namiesto toho ju objal a Victoria ho vzápätí...

Najsvätejšia Rovnováha!!!! Victora striaslo. Je toto možné?!

Oblizuje ho! Victoria mu normálne oblizuje papuľu! Veď toto robia zvieratá!!! A jeho sestra je evolučne vysoko, vysoko nad nimi!!! Láska k tomu človeku jej očividne odčerpávala inteligenciu, takmer akoby bola sama človekom, ktorého dostal Terián.

Victor zaostril zrak na tvár svojej sestry a hnusom sa celý otriasal. Fuj, veď ona mu cicia jazyk! Alebo on jej! To je tak...tak... odporne ľudské!!!

Snáď už chýbalo len to, aby sa jeho vznešená sestrička odovzdala tomu nechutnému páriacemu rituálu, ktorý Strážcov druh praktizoval!

Nie, k tomu nepríde, kým je Victor nažive.

Musí zasiahnuť, práve tu a teraz.

Treba toho človeka zabiť. Victoria mu to odpustí. Za čas bude naštvaná, ale potom si uvedomí, že urobil to najlepšie, čo sa v danej chvíli dalo.

Ale ako sa toho človeka zbaviť? Nechcelo sa mu proste zhmotniť vo vnútri jeho tela a spôsobiť mu tak vnútorné krvácanie. Strážca totiž oplýval inteligenciou a Victor si nemohol nechať ujsť takéto sústo. Možno, že keď Victoria uvidí, ako sa kŕmi, vytriezvie z toho pobláznenia a pridá sa k nemu...

Zbadal, že bozky naberajú na intenzite. Už nesmie váhať.

Musí to urobiť hneď teraz!

Victor sa rozplynul v mrak čierneho dymu a veľkou rýchlosťou zamieril k páru. Keďže vrchol kopca bol okrúhly, nemohol vidieť, že v tej istej chvíli sa z krovia na opačnej strane skaly vynorila žena s plamenným pohľadom a horiacou dýkou v ruke.

* * *

Sam sa vznášal. Áno, presne tak sa cítil, keď Victoriu zvieral v náručí a prehlboval ich bozk. Bola tu, pri ňom, celá jeho. Netušil, ako si predstavuje ich budúcnosť, či sa bude vedieť vzdať svojho poslania, pre ktoré bola stvorená, alebo či on dokáže žiť s tým, že jeho družka sa živí ľudskou inteligenciou. Ale nič z toho teraz, v tejto chvíli nebolo dôležité. Dôležité bolo len to, že prišla.

Cez opar šťastia v jeho mozgu náhle prenikol akýsi povedomý zvuk. Povedomý, ale nesprávny. Nepatril sem. Nepatril k zvukom prírody. Zo všetkého najviac to pripomínalo šťuknutie zapaľovačom.

Odtrhol sa od Victorie práve v okamihu, keď aj ona stuhla a jej vnútorný alarm jej napovedal, že nablízku je niekto z jej druhu.

Dvojica na sekundu zmrzla a očami pátrala po narušiteľovi ich súkromia.

Victoria zočila čierny oblak dymu, ktorý sa rýchlosťou blesku rútil priamo k nim. Victor. Je to Victor. Prišiel si po ňu. Vedela to tak naisto, bez akýchkoľvek pochybností.

Sam Victora nevidel. Upieral oči na opačnú stranu kopca, priamo do očí svojej matky, ktorá sa s horiacou dýkou v ruke z ničoho nič objavila len pár metrov od nich.

Sofiine oči divo horeli nenávisťou a Sam v nich čítal vraždu.

V ďalšej sekunde sa odohralo niekoľko vecí naraz.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok