.

Kapitola 30

Kapitola 30

Nico vždy vedel, že jeho miesto je v Afrike. Nielen preto, lebo je lev. Afrika bola domovina jeho srdca, jeho duše. Miloval potulky po savane, dobrodružstvo, ktoré na neho čakalo za každým kríkom, na každom strome, či vo vysokej tráve.

Zbožňoval vôňu horúceho vzduchu, v ktorej sa prelínali jemné a exotické arómy kvetov. Mal rád páliace slnko na svojej pokožke, mal rád dokonca aj obdobia dažďov, kedy sa všetko suché a mŕtve rozzelenalo a zakvitlo tak bohato, až z toho pohľadu stislo srdce.

Áno, jeho miesto vždy bolo v Afrike. Až doteraz.

Pretože teraz tu pre neho zrazu nebolo miesta.

Všade, kam sa pozrel, videl Juliannu. Vo svojej chatrči, na všetkých svojich obľúbených miestach. K vodopádu už pre istotu ani nechodil. Dokonca ani do osady, kde ho ľudia poznali a volali ho na svoje slávnosti.

Teraz preklínal svoje blbé nápady a extra ten, aby vzal Juliannu na všetky svoje milované miesta. Bola všade. Ale dokonca aj keď sa zatúlal na miesto, kam ju nezaviedol, bola prítomná v jeho myšlienkach a srdci.

Nico chodil po savane ako bez duše. Niekoľko dní strávil v podobe leva, lebo si myslel, že ho to otupí. Zvieratá cítia žiaľ a stratu inak, než ľudia. Ale cítia. Keď bol Nico levom, nelovil, nebehal, len apaticky ležal v tieni stromu. Neobťažoval sa ani zavrčať na hyeny, ktoré ho otravovali. Dofrasa, mohli sa do neho pustiť a začať ho žrať od zadných nôh a ním by to ani nepohlo.

Pretože Julianna bola preč.

Vedel, že v ten istý deň, keď odišla, sa vrátila Skylar s rodinou aj Bobby, ale nevyhľadal ich. Stránil sa každého a všetkých.

Jednej noci dokonca počul malú Saru, ako žalostne kňučí pri jeho dverách, ale neotvoril jej. Nechcel vidieť nikoho.

A v takej nálade ho zastihlo jeho božstvo.

Nica na to upozornila slamená strecha, ktorá sa odrazu na jednom mieste zrútila a zostala po nej poriadna diera.

Chabý nábytok sa rozletel na kúsky a z udupanej hlinenej dlážky odrazu vyrazila vegetácia, ktorá v okamihu pokryla rozpadávajúce sa steny. A uprostred toho bordelu sa zjavil Chaos.

Bol na neho strašný pohľad. Oči mu zúrivo blýskali, vzduch okolo neho praskal elektrinou.

- Vstávaj! – zavrčal na Nica a keď sa Strážca nepohol dosť rýchlo, strašná sila ho zdvihla z lôžka a šmarila o stenu.

Skôr, než sa Nico stihol spamätať, Chaos ho zdrapil pod krk a zdvihol do vzduchu, akoby nevážil viac, než bezbranné mačiatko.

Vzápätí uvidel obrovskú päsť, ktorá sa povážlivou rýchlosťou blížila k jeho tvári a v nasledujúcom okamihu mu pred očami vybuchol svet.

Kým mu v hlave hučalo, počul Chaosov hlas.

- Toto je najhoršia generácia Strážcov od čias šamanky Gaylan!!! To si už bezo mňa neviete ani utrieť riť?! Načo mi je takáto banda zbabelých báb?! Neješ, nespíš, nelovíš Teriánov a plačinkáš tu nad svojím zlomeným srdiečkom. Čo si, dofrasa?! Barbie, alebo zabijak?

Nico potriasol hlavou a zviechal sa zo zeme.

- O čom to hovoríš, môj pane? – spýtal sa omámene.

- O tvojej žene. Čo si to za chlapa, keď si nevieš spraviť poriadok s vlastnou starou?! A to som si myslel, že my dvaja máme čosi spoločného. Ale hovno! Ty nie si nič viac, než bábovka!

V Nicovi zovrela krv.

- A čo som mal robiť, priviazať ju k posteli?!

Chaosove oči zaiskrili.

- Sú iné spôsoby, ako ženskú v posteli udržať, nemusia to byť práve putá. Ale keď ju chceš, tak o ňu bojuj! Ale ty očividne čakáš, že ti padne do papule ako pečený holub. Keď vidím tvoju blbosť, chce sa mi grcať!

Chaos divo rozhodil rukami.

- Chceš ju, alebo nie?

- Áno.

- Tak tu neseď na zadku ako kôpka nešťastia a buď trochu chlap!

Nica už Chaosove reči začali dožierať. Boh, neboh, takto sa s ním baviť nebude. Mágia z Nica vytryskla v jedinom, mocnom gejzíri a vlny hrôzy sa začali valiť po zdevastovanom domci.

Keby zasiahli hocijakého smrteľníka, možno by mu Nico spôsobil zástavu srdca. Ale hoci sa vlny šírili ako kruhy na vode, okolo Chaosa sa vytvoril prázdny priestor, mágia ho obchádzala, obtekala okolo neho, ale nezasiahla ho. Nico zarazene prestal a strach sa vytratil.

Chaos sa povýšene zasmial.

- Chlapče, táto moc pochádza odo mňa. Čo si čakal?! Ale som rád, že som z teba vyžmýchal aspoň akú takú reakciu.

- Prečo si tu? – spýtal sa Nico zmätene.

- Odkedy sa staráš o náš milostný život?

Chaos pokrčil ramenami.

- Osobne mi je tvoj ehm...milostný život úplne ukradnutý. Ale bol som požiadaný, aby som sa s tebou porozprával a mal som dobrú náladu, takže som tú prosbu splnil.

- Kto ťa o to požiadal?

Chaosove oči zaiskrili.

- Nevypočúvaj ma, sopliak. Radšej sa daj dokopy. Teraz ti prezradím niečo z tvojej budúcnosti, aby sme nemuseli obťažovať tvoju jasnozrivú sestru.

Chaos sa vyhupol na oblok, usadil sa tam a cinkajúc reťazami na opasku sa zatváril strašne znudene.

- Teraz sa nachádzaš na križovatke svojho života.

Zaškeril sa.

- Zniem ako púťová veštica, čo? No, to je fuk. Tvoja budúcnosť závisí od toho, čo teraz urobíš. Či budeš o svoju ženu bojovať, alebo nie. Ja ti poviem, aká budúcnosť príde, ak sa nerozkýveš.

Nico mlčky prikývol.

- Fajn. Tvoja Julianna čaká dcéru. Pomenuje ju Nive. Tvoja dcéra bude mať Juliannine oči, ale inak bude celá po tebe. A rovnako bude pôsobiť aj na opačné pohlavie. Vyrastie bez otca, ktorý je príliš zbabelý, aby povedal jej matke, čo k nej cíti. A bude rovnako ako ty pôsobiť na opačné pohlavie.

- To si už hovoril. Opakuješ sa. – zašomral Nico.

Chaos tresol päsťou do steny, v ktorej sa objavila diera ako po delovej guli, a zreval.

- Lebo ti to chcem zdôrazniť, idiot!!! Z tvojej dcéry sa stane obletovaná žena, alebo novodobým jazykom- radodajka. Bude mať rada sex a muži budú mať radi ju. V šestnástich otehotnie po prvý raz. Do dvadsiatky bude mať tri deti, každé od iného muža. A čo to vidím? Babička ju vykopne z klanu skôr, než bude dospelá. Bude totiž zvysoka kašľať na výcvik a nebude schopná útočiť, ani brániť sa Teriánskym útokom. No áno a zabijú ju, keď bude mať dvadsať jeden. A to všetko preto, lebo jej fotrík bol zbabelý a nebol pri nej, keď vyrastala, aby ju ukáznil! Nebude pri nej nikto, kto by jej ukázal, ako zvládať svoju sexualitu. Julianna nezvládne smrť svojho jediného dieťaťa a spácha samovraždu. Mám pokračovať?

Chaos sa až teraz obrátil k Nicovi a prekvapila ho zmena, ktorá sa s ním udiala.

Tvár mal bledú a zaťatú.

- Hovoríš mi pravdu, alebo len tak kecáš? – spýtal sa. Chaos sa zamračil.

- Nikdy len tak nekecám.

- Z mojej dcéry vyrastie štetka, ak nepoviem Julianne, že ju milujem?

- Tak nejako.

Nico cítil, ako mu mágia zvnútra rozpaľuje krv. Alebo to možno bol hnev. Jeho dcéra. Bude mať dcéru. A kdejakí mladí smradi sa ju budú snažiť... budú sa snažiť o to isté, o čo sa pri ženách vždy snažil on. Doriti, tak to teda nie! Miluje svoju ženu a je načase jej to povedať. Ak ho aj odmietne, bude pri nej, aby spoločne vychovali svoju dcéru. Bez ohľadu na to, že ho nechce ani vidieť.

- Idem do Montany! – vyhlásil a skôr, než mu Chaos stihol odpovedať, praskol dverami a naskočil do džípu.

Chaos pokrútil hlavou a hľadel na vzďaľujúce sa auto.

- Čo za kraviny si musí jeden navymýšľať, aby tých tupcov rozhýbal! – zašomral a vyparil sa z Nicovej zničenej chalupy.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok