.

Kapitola 31

Kapitola 31

Julianna sa túlala po Sídle a bezmyšlienkovite otvárala každé dvere. Nemala nič iné na práci. Na dnes popoludní mala dohodnutú schôdzku s realitným maklérom, ktorý jej pomôže vybrať si v blízkosti dom. Ale teraz, skoro ráno, sa nudila.

Bola už unavená z myšlienok na Nica a na to, ako sama vychová dieťa. Vytúžené dieťa. Milované aspoň ňou, keď už nie Nicom.

Pohladila si ploché bruško. Bolo neuveriteľné, že tam, pod jej rukou, rástla drobučká bytosť z jej krvi. Bolo to ako splnený sen – len keby pritom nemusela prísť k zlomenému srdcu.

Spálne na poschodí boli prázdne – v Sídle bola momentálne iba Ashley a jej spálňa bola hneď vedľa Julianninej, takže sa nemusela obávať, že natrafí na niektorého Strážcu, spiaceho vo svojej posteli.

Izby boli jedna ako druhá. Takmer vojenský poriadok, nikde ani smietky a až na vázu plnú sušených kvetov a malý rámik s fotografiou Sary a Kevina na nočnom stolíku v jednej zo spální, ani nijakých osobných vecí.

Julianna netušila, komu patrila spálňa, kde strávila noc. A bolo jej to jedno. Izby boli aj tak vzájomne zameniteľné.

Otvorila ďalšie dvere. Znova ten istý pohľad. Veľká manželská posteľ, skriňa, nočný stolík, písací stôl a stolička, dokonalý poriadok a žiadne osobné predmety.

Vzdychla, zatvorila dvere a pristúpila k ďalším. A zostala ohromene stáť.

Bolo to, akoby sa ocitla v inom svete. V bielom svete. Zvyšok domu bol zariadený ako lovecká chata, ale táto miestnosť mohla pokojne byť v nejakom stredovekom zámku. Smotanovobiele tapety s drobnými ružičkami, nad posteľou baldachýn s bielymi závesmi, biely nábytok, ktorému dominovala nesmierne veľká skriňa, biele vankúšiky so strapcami, huňatý biely koberec...

Julianna si všimla, že oblok je otvorený a závesy nad posteľou sa mierne hýbali vo vánku, prichádzajúcom z okna.

Hnaná zvedavosťou vošla dnu a zatvorila za sebou dvere.

- Je tu niekto? – spýtala sa ticho.

Z postele sa ozval zvláštny zvuk a ona sa prudko otočila tým smerom. Do očí jej padla sklenená, či kryštáľová soška dokonale stvárneného orla, ktorá stála na nočnom stolíku – ako inak, bielom.

Julianna fascinovane podišla k nemu a prstami prešla po hladkých okrajoch rozpätých krídel.

A znova ten zvuk. Strhla sa a znova pohľadom preskúmala izbu. Nikde nikoho.

Obišla posteľ a vtedy to uvidela. Na druhom nočnom stolíku bol tiež orol, ale tentoraz skutočný.

Obrovský vták ju ostražito pozoroval a Julianna cúvla.

Panebože, môže byť vták takýto obrovitánsky? Nikdy orla zblízka nevidela, ale jeho lesklé, hrozivé pazúry a mocný zobák boli určite schopné poriadne ublížiť.

Asi priletel otvoreným oblokom, uvedomila si, kým cúvala ku dverám.

Pearl sa od strachu ani nepohla. V jej izbe bol cudzí človek. A nemal zvončeky. Cudzí ľudia sú zlí. Bojí sa ich. Ale toto bola žena, takže sa nebála až tak veľmi, akoby mohla.

Zo všetkých síl predstierala, že je neviditeľná.

Nie som. Nie som. Neexistujem. Nedívaj sa na mňa. Choď preč.

Jej túžba akoby sa splnila. Neznáma žena pomaly cúvala smerom ku dverám, neprestávajúc sa dívať do Pearliných očí.

Strach mladé dievča celkom ochromil. Nezmohla sa ani na jediný pohyb.

Žena v jej izbe sa však zrejme bála tiež. Pearl to pripadalo smiešne. Prečo sa má ona báť? Ale zrejme ju zastrašili pazúry. Boli chvíle, keď Pearl ľutovala, že nie prinajmenšom šabľozubý lev. Možno by to bolo lepšie.

Áno. Choď preč. Pokračuj. Nezastavuj sa. Nepozeraj sa na mňa, ja tu vôbec nie som.

Odrazu Pearl zbystrila pozornosť. Svojím dokonalým sluchom zachytila vzdialené cinkanie zvončekov, ktoré sa približovalo a napokon zastalo pred jej dvermi. Naježila perie a od strachu úplne skamenela, keď videla, ako sa kľučka pohla...

Julianna spätkovala ku dverám a premýšľala, ako sa ubráni, ak ten obrovitý vták zaútočí. Bol celý našuchorený a prebodával ju ostražitým pohľadom. Očakávala, že vrazí chrbtom do dverí a takmer vykríkla, keď sa dotkla akéhosi tela.

Okolo pása sa jej zovreli dve mocné ruky, ale kým sa stihla začať brániť, do ucha jej známy hlas zašepkal.

- Nehýb sa. Bojí sa ťa viac, než ty jej.

Nico! Julianne sa rozbúšilo srdce. Kde sa tu vzal?! Myslela si, že je v Afrike! A čo malo znamenať to „jej“ ?

Nico ju opatrne obišiel.

Pearl cítila, ako sa jej vtáčie srdce prudko rozbehlo.

Muž. V jej izbe je muž. Cez zvláštnu hmlu, ktorá ju obostierala, mala pocit, že by ho mala poznať. Možno ho pozná. Možno je to jeden z nich. Zreničky sa jej rozšírili a mala pocit, že jej srdiečko vyskočí z hrude.

Muž sa k nej priblížil. Ublíži jej. Ublíži! Vedela to! Je to muž a nie je to Scott. Scott bol jediný muž, ktorému dovolila priblížiť sa. Scott je jej brat. Miluje ju. Nikdy by jej neublížil.

Lenže tento muž nie je Scott. Pearl veľa vecí unikalo, ale toto vedela jasne. Je to nebezpečenstvo.

Ale neznámy muž ju ticho oslovil jej menom.

- Pearl. Pearl, zlatko, to je v poriadku. Nič ti neurobím. Pozri, len otvorím skriňu...

Naozaj. Muž sa prestal približovať a pomalým krokom zamieril k obrovskej skrini. Opatrne, bez zbytočne prudkých pohybov, otvoril dvierka skrine a Pearl zazrela lákavú temnotu za nimi. Temnotu, v ktorej sa mohla ukryť pred tým mužom aj cudzou ženou bez zvončekov.

Iste. Zvončeky. Ten muž musí byť niekto z rodiny. Oni nosia zvončeky. Ale nie je to Scott. Nie je to jej brat. Kto je to?

Hmlisto si uvedomovala, že má veľkú rodinu. Pravdepodobne je to jej príbuzný. Nič jej neurobí. Sľúbil to. Ale Pearl už také sľuby počula. A potom...ublížili jej.

Myšlienky sa jej znova zamotali, presakoval z nich len ochromujúci strach.

Dvere skrine boli otvorené a tma vo vnútri ju ochráni pred pohľadmi ostatných.

Neuvidia ma. Keď budem v tme, neuvidia ma.

Julianna zmätene pozorovala, ako Nico otvára dvierka na skrini. Oslovoval orla Pearl a jej došlo, že to musí byť niekto zo Strážcov. Ale čo s tým má tá skriňa?

Naklonila sa, aby videla do nej a očakávala, že zazrie tajný vchod, alebo niečo podobné. Namiesto toho videla len pokrčenú bielu deku na dne skrine a malý huňatý vankúš.

Jej pohyb však opäť upútal Pearlinu pozornosť. A vydesil ju na smrť.

Orol rozpäl obrovské krídla a s tichým zaplieskaním peria sa vzniesol do vzduchu...aby pristál rovno v skrini.

Julianna stuhla a Nico opatrne, pomaly zatvoril dvere. Orol zostal uväznený v skrini.

Nico si utrápene povzdychol a obrátil sa k svojej žene.

- Poďme odtiaľto. Potrebuje pokoj a ticho. A my dvaja sa musíme porozprávať.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok