.

Kapitola 32 + Epilóg

Kapitola 32

Julianna vyšla za Nicom na chodbu a on zamieril k svojej spálni.

-Hľadal som ťa, ale tvoje veci u mňa nie sú. – povedal ticho.

Julianna cítila, ako ju v jeho prítomnosti zaplavuje smútok a pocit straty.

Jeho spálňa? Aby jej pripomínala to všetko, čo s ním prežila? Nemala pocit, že by tam mala právo zostať. Ale on to vedieť nemusí, nie? Zachová si ešte tú trochu hrdosti, ktorá jej v pošliapanom srdci zostala.

Pokrčila plecami a naoko ľahostajne povedala:

- Tie izby sú jedna ako druhá a Sídlo je prázdne. Je predsa jedno, kde spím.

Nico uhol pohľadom, ale keď ju vo dverách svojej spálne púšťal pred seba, pozrel jej do tváre. Julianna sa zo všetkých síl pokúšala nestratiť vyrovnaný výraz.

- Takže? Čo tu robíš? Myslela som si, že zostaneš v Afrike. – spýtala sa netušiac, ako ostro to vyznelo.

Vôbec nemá radosť, že ho vidí. Nico síce vedel, že Julianna ho nemiluje, ale mal pocit, že sa za tie týždne aspoň spriatelili, ak nič iné. Pravdaže, hovoril o pocitoch z jej strany. On veľmi dobre vedel, že ju miluje.

Ale ona jeho nie, to bolo viac, než isté. Ošil sa.

- Už si navštívila lekára?

Julianna potriasla hlavou.

- Mám tam ísť v utorok. Najskôr chcem začať hľadať vhodné bývanie tu nablízku. Popoludní mám schôdzku s realitným maklérom.

Nico prestúpil z nohy na nohu a blúdil pohľadom všade možne, len nie po jej tvári.

- A cítiš sa dobre?

Julianna, mierne prekvapená jeho záujmom, prikývla.

- Moje telo ešte poriadne neregistruje, že čakám dieťa.

Tá nevinná veta nadobro zničila krehké Nicovo sebaovládanie. Úplne ho rozžeravila a Juliannu šokovalo, keď zreval.

- Ty čakáš dieťa! Ty máš schôdzku s maklérom! Ty navštíviš lekára! Tvoje dieťa! Uvedom si, že na tom krpcovi sme sa podieľali obaja!

Aj v Julianne zovrela krv.

- Ja? Ja si to mám uvedomiť? Ja len plním tvoje želanie, Nico! Odmietol si byť môjmu dieťaťu otcom! A to bolo od teba hnusné! Dobre, viem, že ma nevieš vystáť, ale to dieťa je napoly tvoje!

Nicovi spadla sánka a musel sa uistiť, že dobre počul.

- Ja že ťa neviem vystáť? Ja ťa milujem, ženská!

Tentoraz stuhla Julianna.

Oči jej skúmavo prevŕtavali jeho tvár, hľadali na nej známky manipulácie, ale mlčala.

Nico ju rázne (ale nežne ) chytil za plecia a trochu ňou potriasol.

- Myslíš si, že by som sa trepal cez pol sveta, keby som ťa nevedel vystáť? Je to aj moje dieťa. A ty si moja žena. Sme rodina a rodina má byť spolu. Takže aj keď je mi jasné, že ma neznášaš, budeš sa s tým musieť naučiť žiť, madam Horenos! Ak o mňa nestojíš ty, dcéra ma bude potrebovať.

- Dcéra. – vykoktala Julianna a hľadela na Nica ako na zjavenie.

Nervózne pustil jej plecia a dal sa prechádzať hore dolu po izbe.

-Vieš ty, čo všetko hrozí deťom z rozvrátených rodín?! Drogy, promiskuita, násilie... bože, z Nive môže vyrásť kriminálnička, prostitútka, alebo narkomanka. Kdeže, moja milá, už sa ma nezbavíš. Dohliadnem na to, aby sa nijaký chlap ani nepozrel jej smerom až do svadby.

Julianna stále hľadela s otvorenými ústami, ale Nico bol v ráži a nedal sa prerušiť.

- Chceš či nechceš, musíš sa ma naučiť milovať! – vyhlásil s typickou aroganciou leva, na ktorú si už Julianna zvykla.

- Pretože ja sa už od teba a malej ani nepohnem! – dodal, ale tentoraz zachytila v jeho hlase stopu neistoty.

Panebože! Uvedomila si, že Nico ani netuší, že..

- Nive. Dcéra. Odkiaľ berieš istotu, že to bude dcéra? – spýtala sa.

Nico sa zachmúril.

- Osud má už raz taký zmysel pre humor. Bude to dcéra a zo spoľahlivého zdroja viem, ako sa bude volať.

- Hm. Takže mi chceš povedať, že sa neviem postarať o vlastné dieťa, bez teba z neho vyrastie kriminálničkam, že rodina má byť spolu a že ma miluješ. Vynechala som niečo?

Nico na ňu obozretne pozrel.

- Zruba tak.

- Ak ma miluješ, tak prečo si ma nechal odísť z Afriky? – spýtala sa a Nico postrehol bolesť v jej očiach, hoci sa ju snažila zamaskovať prísnym výrazom.

Podišiel k nej, nežne ju pohladil po líci a ticho odvetil.

- Lebo som bol blázon, Julianna. Nechcel som, aby si sa cítila zviazaná z niekým, koho neľúbiš. Ale nech som robil hocičo, nedosiahol som, aby si sa do mňa zamilovala. Tak som ťa nechal ísť.

Vystrel sa.

- Ale to je teraz jedno. Zostanem bez ohľadu na to, čo ku mne cítiš. Kvôli tomu, čo k tebe cítim ja. A čo cítim k našej dcére. Milujem vás obe. A zostanem.

Na okamih sa Julianne zdalo, že sa Nicova mágia opäť presťahovala do nej. Celé telo jej brnelo, v hrudi jej rástlo čosi, čo mohlo každú chvíľu vyskočiť von a celú ju zahaliť.

- Nico, ty jeden bláznivý lev, ja ťa predsa milujem! Odišla som, lebo som si myslela, že o mňa nestojíš!

Nico cítil, ako sa jeho hrudník napäl čímsi neznámym, šťastným, čímsi živým, no nebola to jeho mágia. Bola to láska.

Láska k tejto neuveriteľnej žene, láska k ich dieťaťu.

- Poď sem, ženská! – zavelil vrúcne, roztiahol ruky a Julianna mu vletela do náručia ako motýlik.

Ich pery sa okamžite spojili vo vášnivom, láskyplnom bozku.

- Ľúbim ťa, Julianna. Na zbláznenie ťa ľúbim. – zamrmlal jej do vlasov.

- Aj ja teba, Nico. Myslela som si, že je to nemožné, ale stalo sa. Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať.

Odrazu Nico zastonal a chytil sa za hlavu.

Julianna sa s úľakom odtiahla.

- Nico? Čo ti je?!

- Babička! – zastonal zničene.

Potom na ňu uprel tie svoje úprimné oči a zúfalo povedal.

- Bude to s ňou na nevydržanie! Už štvrté vnúča sa jej podarilo oženiť do manželstva z lásky. Bude namyslená ako páv. Bude tu chodiť a trúsiť reči a dovolávať sa uznania za svoje zásluhy! Dofrasa, ako to tá ženská robí? Zasa jej to vyšlo! Ako to, že znova vyhrala?

Julianna sa zasmiala.

- Tentoraz, Nico, sme vyhrali my dvaja. Nech si babička myslí čokoľvek.

Nico sa usmial na svoju milovanú ženu.

Mala pravdu.

Vyhrali oni.

Pretože zvíťazila láska.

Epilóg

- Ja toho Chaosa roztrhnem, ako žabu!- frfľal Nico, dychčiac do kopca.

Julianna sa usmiala.

- Hovoríš to, odkedy sa Justin narodil. Kedy mi už povieš, prečo si na neho taký naštvaný?

- Nikdy. Lebo by som bol za blbca. A to si ako zodpovedný otec nemôžem dovoliť. – vyhlásil.

Julianna si ťažko odfúkla a zastala.

- Pauza.

Nico poslušne zastal a obzrel sa po Justinovi. Jeho trojročný syn v podobe vlka hopsal hore dolu naokolo, priskakoval a uskakoval, naháňal motýle a kolibríky. Dvojročný Noah sa za ním batolil na krátkych labkách a neustále sa potkýnal o vlastný zlatistý chvost pokrytý čiernymi škvrnami.

Julianna z ruksaku vytiahla fľašku s čajom a ponúkla ju Johnnymu, ktorý v ľudskej podobe spokojne sedel v nosiči na otcovom chrbte. Dieťa sa napilo a Nico zavrčal.

- Bol som si taký istý, že to bude dcéra!

- Možno to vyjde nabudúce. Tak o šesť mesiacov. – vyhlásila Julianna.

Nico sa zatváril zhrozene.

- Panebože, keď si hovorila, že chceš veľkú rodinu, nejako som nepočítal so štyrmi faganmi! Vážne si zasa v tom?

Julianna ho zľahka udrela do pleca a batoľa na Nicovom chrbte sa zasmialo.

- To ty si ten, kto ich s takou chuťou plodí! – obvinila manžela s úsmevom.

Nico sa k nej naklonil a bozkal ju.

- Ocóóó´, to je nechutné! – vyhlásil malý Justin, ktorý sa práve premenil do ľudskej podoby a teraz naťahoval svojho leopardieho brata ako plyšovú hračku. Nico sa odtrhol od svojej ženy.

- Čo je nechutné?

- Bozkávať dievčatá!

Julianna vyprskla.

- No, Justin po tebe nebude.

- Chvalabohu.

Nico ju pustil a obrátil sa k synom.

- Okej, nespratníci, pokračujeme!

- Kedy už budeme pri tom vodopáde? – chcel vedieť Justin, kým sa Noah premieňal do ľudskej podoby.

- O chvíľu.

- Žoštaneme na noč? – zašušľal Noah.

- Nie, musíme sa vrátiť. Mama zajtra ordinuje.

- Vezmeš nás loviť, kým bude liečiť tie detičky? – domŕzal Justin.

Nico prevrátil očami.

- No jasné.

- Ja nechčem loviť. Ja chčem Šaru. – odul líčka Noah.

- Tak, tento bude po tebe. – vzdychla Julianna.

- Sara a Kevin idú do Montany. Navštíviť babičku. – vysvetľovala synovi.

- Kevin nech ide za babičkou. Ja chčem iba Šaru.

Nico pokrútil hlavou.

- Nájdeme ti iné dievča. A mamina ti možno v lete prinesie sestričku.

- V lete je neškoro. Ja chčem hneď.

- Tak vydrž ešte pár týždňov, potom pôjdeme do Montany aj my.

Noah sa rozžiaril.

- V Montane je Terry. A Sidney. A ako ša volá bábätko tety Rosario?

- Raven. – povzdychla si unavene Julianna.

- No tak, chlapci, ideme!

- Ja nechcem ísť do Montany. – vyhlásil Justin.

- Mami, prečo tam musíme chodiť? Ja som doma tu, v Afrike!

Nico si čupol k svojmu najstaršiemu synovi.

- Poviem ti tajomstvo, Justin. Aj ja som si kedysi myslel, že domov je Afrika. Ale potom som objavil, že to tak nie je.

- Nie? – Justin podozrievavo privrel očká.

- Nie.

Nico zdvihol pohľad k svojej milovanej žene a tá ho odmenila nežným úsmevom.

- Domov je všade tam, kde sme všetci spolu.

K O N I E C



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok