.

Kapitola 33

Ahojte, kočky a tiger, snáď vám dĺžka dnešnej kapitoly vynahradí, že ste na ňu museli čakať celé ráno. Príjemné čítanie! :-*

_________________________________________________________________________

Kapitola 33

Prebudiť sa s vedomím, že opustila jediného muža, s ktorým to mohlo vyjsť, nie je nič príjemné. Ale prebudiť sa s hlavňou zbrane, pritisnutou k čelu, je stokrát horšie. A keď sa po izbe okrem čarostrelca motajú ešte štyria ďalší chlapi a prehľadávajú zásuvky, vyzerá to na poriadne blbý deň.

Túto veľkú pravdu Robin zistila o piatej ráno, keď ju prebudil ľahký dotyk na tvári.

V prvom momente bola presvedčená, že je to Scott. Ale nie. So Scottom sa predsa rozišla. Ohromilo ju, aký pocit v nej tento jednoduchý fakt vyvolal. Pocit straty, prázdnoty a beznádeje. Tiež ju prekvapilo, že jej prvá myšlienka v reakcii na dotyk bola práve takáto. Kedy sa Scott stihol dostať do jej srdca tak hlboko, že pri pohladení po tvári myslí automaticky na neho?

Pomaly sa preberala z polospánku a uvedomila si, že keď sa jej aj nedotýkal Scott, niekto sa jej predsa dotýkal. Táto myšlienka ju okamžite prebrala a ona prudko otvorila oči, posadila sa a zalapala po dychu, keď videla cudzích mužov, ktorí prehľadávali jej izbu.

Až potom si uvedomila, že ten dotyk bol spôsobený ústím zbrane, ktorú jej jeden z nich pritláčal na tvár.

- Ani muk. – povedal ticho a na zdôraznenie vlastných slov ju štuchol hlavňou do líca.

Na to, že ešte pred minútou spala, sa zorientovala veľmi rýchlo. Netušila, čí muži tu prehľadávali izbu – mimochodom, úplne prázdnu, do Montany prišla bez batožiny – ale vedela, čo hľadajú. A keď to nenájdu, uchýlia sa k jej zavraždeniu, ak nie k niečomu horšiemu. Napríklad také mučenie. Alebo znásilnenie. Robin si nebola istá, či by niečo také vydržala.

Útek bol vylúčený už len preto, že v spodnom prádle a s pištoľou na líci sa veľmi dobre neuteká. A pomoc nemôže očakávať. Scott, Nico aj Gaylanovci boli priďaleko.

Jedinou možnosťou bolo blufovať. A Robin sa jej okamžite zhostila.

Panický výraz v jej tvári zmizol a nahradil ho chladný, vypočítavý úsmev. Snažila sa pôsobiť pokojne a nedať najavo, že jej srdce búši v hrudi ako šialené a pumpuje do žíl tony adrenalínu, ktorý vybičováva jej zmysly. Spôsobilo to prudkú nerovnováhu v jej organizme a ona si spomenula na nespútanú eufóriu, ktorú to v nej vyvolalo pri zlaňovaní strechy FC. Dobre. Presne to teraz potrebuje. Len nedať najavo strach.

Oprela sa o vankúše, akoby jej zbraň ani nemierila na hlavu a chladne si založila ruky.

- Nie je to tu. – vyhlásila.

Muž, ktorý na ňu mieril, hodil pohľad dozadu do miestnosti, kde ostatní ešte stále otvárali zásuvky a skrinky. Jeden z nich pokrčil ramenom.

- Nič. Úplne prázdne.

Mužovi sa zúžili oči a pritlačil Robin pištoľ ešte viac na líce.

- Kde to je, ty štetka?!

Nedala najavo, že sa bojí. Nesmie. V nijakom prípade. Strach rovná sa koniec nádejám.

- Na bezpečnom mieste.

Muž ľútostivo vzdychol.

- Takže to nebude čistá práca, ako nám sľubovali. Ach jaj. Tak strašne neznášam, keď sa okolo mňa povaľujú odseknuté prsty, uši a iné časti tiel.

Robin prebehlo po chrbtici zamrazenie a v duchu si vynadala. Keby bola v tejto chvíli s Gaylanovcami, tí muži by sa v okamihu zmenili na hromadu mŕtvol a ona by nemusela čeliť predstave vlastného zohaveného tela. Áno. Musí byť ako Gaylanovci. Statočná, nedať najavo strach a naopak, ukázať týmto mužom, kto je pánom situácie, podľa možnosti tak, aby to bola ona.

Musí sa tváriť ako Gaylanová. Napríklad ako babička Megan. Hm. To by mala zvládnuť. Hrať babičku Megan. Dofrasa, celý život sa hrá na niekoho iného! Hrá sa na Robin Westwoodovú, ale vo vnútri je stále malá Rosario. Adrenalín v jej krvi jej dával najavo, že celý jej život je jeden veľký podvod, jedna obrovská hra. Tak prečo nehrať aj tentoraz?

Dobre. Dobre. Takže, ako by na vyhrážky o mučení a znásilňovaní reagovala Megan Gaylanová? Alebo prípadne ktokoľvek z Gaylanovcov? Tak, akoby sa nechumelilo. Hm, oni si mohli dovoliť povznesene a pohŕdavo mlčať, pretože mali v zálohe mágiu. Ona nie. Musela sa z toho vykecať a to veľmi presvedčivo. To a krátky pobyt v kruhu Gaylanovcov boli jej jediné zbrane.

Zacmukala a pokrútila hlavou.

- Tadiaľ cesta k môjmu srdcu nevedie, chrobáčik. – zapriadla sladkým, zvodným hlasom a takmer neudržala smiech, keď mužovi so zbraňou klesla sánka. Pozrela na neho spod rias a venovala mu sebavedomý úsmevček.

- Mučenie? Znásilňovanie? Odsekávanie údov? Bože, chrobáčik, to je také otrepané!

Afektovane zívla.

Muž sa zamračil a Robin si všimla, že ostatní tiež prestali prehľadávať prázdnu izbu a priblížili sa k posteli. Naoko spokojne sa na nej rozvalila. Potom na nich uprela zvodný pohľad.

- Bolesť vydržím. A vy sa dozviete veľké guľové. Skôr je pravdepodobné, že ma pri tom zabijete a z mŕtvoly sa nič vytiahnuť nedá. Nehovoriac o tom, že nedostanete žiadne prachy a ten, kto vás najal, nadšený nebude.

Robin sa máličko pretiahla na posteli, vedela, že v ich očiach sa práve zmenila z bezmocnej obete, ovce na odstrel na súperku a odhodlanú obchodníčku.

Začala sa dostávať so svojej kože. Bola dobrá obchodníčka. Veľmi dobrá. Preto bola na takom vysokom poste.

Žmurkla na „Chrobáčika“.

- Čo tak dohoda? Mám niečo, čo chcete a vy máte niečo, čo chcem ja.

Chrobáčik sa zamračil.

- A čo by to malo byť?

- Svätý pokoj od vás, vám podobných a tiež nejaké tie záruky. – povedala Robin okamžite.

- Záruky?

Robin sa usmiala.

- Takže si to preberieme. Pohodlnejšie bude, keď sa posadíš sem. – potľapkala dlaňou na matrac vedľa seba a zdvihla obočie.

- A bez tej zbrane, prosím. Ste tu piati veľkí chlapi, hádam sa nebojíte jednej neozbrojenej ženy? – zapriadla.

Chrobáčik si vymenil s ostatnými mužmi pohľad, pokrčil plecami a sklonil zbraň. Nezasunul ju síce do puzdra, ale aspoň jej nemieril na hlavu. Potom sa obozretne posadil na okraj postele.

Robin provokatívne vyložila svoje dlhé nohy na jeho stehná, akoby bola s milencom, nie s prípadným vrahom.

- Takže, k mojim zárukám. Po prvé, chcem podiel.

Zmienkou o peniazoch muža presvedčila, že to s vyjednávaním myslí vážne. Dúfala, že muži nepočujú, ako šialene hlasno jej bije srdce.

- O akej čiastke sa bavíme? – spýtal sa Chrobáčik opatrne.

- Tri milióny dolárov. – povedala Robin okamžite.

Muži si vymenili pohľad, v ktorom sa miešalo ohromenie s podozrením. Pochopila a zasmiala sa hlbokým smiechom, pričom položila Chrobáčikovi ruku na plece.

- Ach, podrazili vás, však? Koľko vám chceli za tú fušku dať?

- Pol milióna. – povedal Chrobáčik po krátkom zaváhaní.

- Len za USB kľúč. Alebo štós papierov. Bola to dobrá cena. – znel takmer ospravedlňujúco. Očividne ho škrelo, že sa dal nachytať.

Robin prevrátila očami.

- To, čo je na tom kľúči, má hodnotu najmenej miliardu dolárov. Uznajte, oproti tomu je vaša taxa smiešna. Dokonca aj moja záruka je smiešne nízka, keď vezmete do úvahy, že som odviedla všetku prácu sama.

- Miliarda dolá... – zdalo sa, že Chrobáčikovi došla reč.

Dobre. Jedného namotala. Zdalo sa, že je to vodca tých ostatných, pretože nikto neprotestoval a len si vymieňali nerozhodné pohľady.

- Mhm. Nech vás najal hocikto, pekne vás podrazil. Zaslúžite si viac. Ja tiež. Takže navrhujem, aby sme sa spojili.

Chrobáčik sa do nej zavŕtal skúmavým pohľadom.

- Spojenectvo? Za akých podmienok?

Robin pokrčila plecom a venovala mu úsmev.

- Ty ma nezabiješ a dáš mi môj podiel. Ja ťa zavediem tam, kde tá vec je. Nebudeš sa musieť potkýnať o moje odseknuté prsty a ja si ich nechám na pôvodnom mieste. A pomôžem ti, aby si dostal od objednávateľa, povedzme... dvadsať miliónov? Pre vás piatich je to po štyri milióny. To je lepšie, než sto tisíc, však? Opatrenia, aby si dodržal dohodu, prejednáme neskôr, ale v kocke ide presne o to.

Chrobáčik chvíľu premýšľal a vymenil si pohľad s ostatnými. Jeden po druhom bez slova prikývli a Robin si nenápadne vydýchla.

Chrobáčik sa obrátil k nej.

- Tak dobre, madam. Máme dohodu. Kde je ten kľúč?

Robin sa usmiala a vedela, že to nie je príjemný úsmev.

- U mojej babičky.

Chrobáčik schmatol jej vlastný mobil – hlúpa, hlúpa hus, podľa neho ju všade nájdu a jej vôbec nedocvaklo, aby sa ho zbavila! – a hodil jej ho.

- Zavolaj jej. Chcem to počuť.

Pokrčila plecami a ďakovala bohu, že si vtedy Meganino číslo odložila. Akoby to bolo pred sto rokmi. Je možné, že odvtedy ubehla len taká krátka doba?

Vytočila teda číslo do sídla a zapla hlasitý odposluch.

Ozval sa ženský hlas a stroho povedal.

- MacKennová – Gaylanová.

Robin odpovedala veselým hlasom a modlila sa, aby to Skylar docvaklo.

- Ahoj, Sky, to som ja, Robin! Kde si sa tu nabrala? Pred pár hodinami som od babičky odišla, nehovorila, že ju prídeš navštíviť!

Skylar odpovedala bez zaváhania.

- Práve som dorazila. Potrebovala som si na chvíľu vydýchnuť od dvojčiat a manžela, a vieš, ako je na tom babička, chúďa, takáto nevládna potrebuje pomôcť. Netušila som, že si tu.

Vďakabohu za Gaylanovské rýchle reflexy a duchaplnosť! A tiež za to, že nezdvihol Scott. Nevedela si predstaviť, ako by so svojím talentom mohol predviesť takéto divadlo.

- Prosím ťa, je tam niekde? Potrebujem s ňou hovoriť.

- Zavolám ju. Ale chvíľu to potrvá, kým sa sem s tými barlami dostane.

Aby Skylar mala čas informovať babičku, ako má telefonovať. Dočerta, sú dobrí! Robin vyčkávala a dívala sa pritom na Chrobáčika. Jeho tvár nevyjadrovala žiadne podozrenie.

- To je sesternica. – vysvetlila Robin.

Chrobáčik prikývol a v tom momente sa ozval v telefóne Meganin hlas. Znel srdečne a úprimne potešene, proste tak, že babičkovskejšie už pôsobiť nemohla.

- Robin, srdiečko! Zabudla si si niečo?

Z Robininho tónu kvapkal med.

- Ahoj, babi! Áno, nechala som si tam nejaké veci, ktoré potrebujem do práce. Zastavím sa pre ne o také dve hodiny, dobre?

- Dobre, dievčatko.

- Babi, stretla som tu priateľov, môžem ich priviesť? Hovorila som im o tvojich šiškách a myslím, že im budú kvapkať sliny celou cestou z Kalispellu až k tebe.

Dve informácie v jednej vete. Dala najavo, že nepríde sama. A dala tiež najavo, odkiaľ ide.

- Dobre, miláčik! Len ich priveď! A povedz, je medzi nimi aj ten milý chlapec, ktorý tu bol s tebou minule?

- Nie, babi, toto sú len kamaráti! Boli tu na dovolenke. Baví ich turistika, vieš?

Meganin hlas znel tak úprimne sklamane, až sa človek musel diviť, kde sa to v nej berie. Bola skvelá herečka. Keby niekedy povesila vraždenie a krádeže na klinec, mohla hrať na Brodway.

- To je škoda. Kedy sa už konečne vydáš?

Robin zaúpela.

- Babi!

- No, hádam sa toho dožije. Len príď, moja. Pripravím šišky.

- Dobre, babi. Uvidíme sa.

Robin zložila a pozrela na Chrobáčika. Pokrčila ramenami.

- Babičky.

Neusmial sa, ale nepodozrieval ju z ničoho nekalého.

- Tak teda poďme.

V Sídle Megan položila slúchadlo a pozrela na vyčkávajúcu rodinu.

- Tak sa nám naša Robin vracia domov.

Krátko a sebavedome sa usmiala na Scotta a potom sa obrátila k svojej následníčke.

- Skylar, prines náboje. A pár granátov. Také šišky tí zasrani ešte nevideli.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok