.

Kapitola 34

Ahojte, takže ako som sľúbila, tu je posledná kapitola a nasleduje epilóg. Príjemné čítanie! :-*



Kapitola 34

Robin sedela na zadnom sedadle tmavosivého sedanu, stiesnená medzi Chrobáčikom a jedným z jeho mužov. Ďalší šoféroval a v druhom aute ich nasledoval zvyšok prepadového komanda.

Kupodivu, Robin už necítila strach. Buď za to mohol adrenalín v jej žilách a následný euforický pocit, alebo to, ako sa zo všetkých síl pokúšala vžiť do Scotta, babičky a ostatných Gaylanovcov.

Na niečo to bolo rozhodne dobré, pretože zistila, aká vie byť praktická, keď sa na ňu vyvíja nátlak. Len čo vyšla v sprievode Chrobáčika z penziónu, prvé, čo urobila, bolo, že „náhodou“ pustila svoj mobil na zem a Chrobáčik naň šliapol. Zahrešil, ale ona ho obdarovala pokrčením pliec a s úsmevom vyhlásila.

- To nevadí. Za tri milióny si kúpim aj celú pobočku svojho operátora.

Tak. Teraz ju už podľa toho pekelného prístroja nikto nevystopuje. Bola preto na seba náležite pyšná – predtým to zabudla urobiť, ale Gaylanovský model správania bol jasný. Získať informácie, využiť ich vo svoj prospech, prípadne na svoju obranu, zničiť riziko. A presne to teraz urobila.

Bol čas zaoberať sa niečím ďalším, rovnako praktickým. So zvodným úsmevom položila Chrobáčikovi ruku na stehno, pričom vôbec nedávala najavo, ako sa jej z toho zdvíha žalúdok a usmiala sa.

- Povedz mi niečo, kto vás vlastne tak kráľovsky obabral? Musí to byť veľká ryba, keď sa nebojí, že by si mohol na ten podraz prísť a pomstiť sa mu. – otázka a lichôtka v jednej vete by mohla zabrať.

Aj zabrala.

- Najala nás anonymne jedna žena, ale preveril som ju. Pracuje ako asistentka a milenka u šéfa japonskej počítačovej firmy.

Chrobáčik sa nepekne uškrnul.

- Bola to tretia ponuka v poradí, ktorú sme na teba dostali, maličká. Niekoho si tou krádežou informácií pekne nasrala. Ide po tebe pol sveta.

Skvelé, presne toto potrebovala na zlepšenie nálady.

- No, teraz to už skončí. Odovzdám ti informácie, ty zinkasuješ balík, dáš mi môj podiel a ja sa vyparím do nejakej krajiny tretieho sveta, kde si kúpim vlastný ostrov. Čo mi pripomína tie záruky.

Áno, Gaylanovci by si rozhodne zabezpečili, aby ich takýto čudný spojenec neoklamal. Síce nemala v úmysle dávať sa s Chrobáčikom do spolku, ale on si to musel myslieť. Takže sa musí tváriť, akoby si chcela svoje peniaze poistiť na všetky strany.

- Záruky. Hm. Máš nejaký konkrétny návrh? – spýtal sa Chrobáčik.

Robin bleskurýchle premýšľala. Ako by si mohla zabezpečiť tie peniaze? Nemohla predsa Chrobáčikovi veriť, že jej ich proste len tak dá.

- Vlastne...mám. – usmiala sa. A vážne mala. Napadlo ju to v tej chvíli, ako Chrobáčik otvoril ústa.

- Prebehne to takto. Prídeme k mojej babičke a ja ti dám informácie, ktoré potrebuješ. Tvoji muži vybavia odovzdanie informácií tej japonskej firme a tiež prevod peňazí. Ty a ja zatiaľ zostaneme u babičky.

Vytreštil oči.

- Čo?!

Robin stiahla ruku z jeho stehna a pokrčila plecami.

- Nebudem predsa veriť tvojmu dobrému slovu, že sa vrátiš aj s mojimi prachmi.

Tvárou mu prebehlo niekoľko výrazov a potom jej pokynul, aby hovorila ďalej.

- Zostaneme u babičky. Pre mňa za mňa, môžeš sa tváriť ako môj snúbenec. – Robin sa kyslo uškrnula.

- Babi bude v siedmom nebi. Kým sa tvoji chlapi vrátia aj s mojimi peniazmi, stihne ťa vykŕmiť ako prasa. Bude okolo teba obskakovať a ponúkať ťa domácimi koláčmi a slepačím vývarom. – vykladala škodoradostne, pretože si nevedela predstaviť, ako Megan Gaylanová niekoho obskakuje.

- Budeš ma strážiť pre prípad, že by som ťa chcela podraziť a dám ti nepravý kľúč. A ja budem strážiť teba pre prípad, že by si ma chcel podraziť a zmiznúť s mojimi peniazmi. A aby bolo jasné – u babičky mám schovanú zbraň. Nemysli si, že ju nepoužijem, keby si chcel zdupkať. Ani jeden z nás odtiaľ nevytiahne päty, kým nebudem mať svoje doláriky na konte.

Robin znova nasadila zvodný úsmev.

- A čakanie si môžeme krátiť tak, ako to snúbenci zvyčajne robievajú.

Chrobáčik nad tým chvíľu uvažoval a potom sa spokojne oprel. Pravdepodobne už myslel na nahú Robin vo svojej posteli a na babičkine domáce koláče. Ten bude ale prekvapený!

Scott netrpezlivo cvakal uzáverom starej dobrej brokovnice, až kým mu ju Skylar nevytrhla z rúk.

- Ježiši, Scott, ten zvuk mi lezie na nervy. Nechaj to tak. Aj tak to nepoužiješ.

Usmial sa, ale oči neodtrhol od cesty, ktorou mala prísť Robin s bohviekoľkými „priateľmi“.

- Pravda. Nepoužijem. Viem to, ale odkiaľ to vieš ty?

Skylar pokrčila plecom a odložila brokovnicu z jeho dosahu.

- Radšej zabíjaš ako tiger. Keby som ťa nepoznala celý život a nevidela ťa v akcii, povedala by som, že si mizerný strelec.

- Lož. Som sakramentsky dobrý strelec a ty to vieš. A nezabíjam radšej ako tiger.

Uškrnula sa.

- Dobre, sformulujem to inak. Týchto chlapov chceš pozabíjať ako tiger.

- Pravda. – prikývol Scott. Konečne odtrhol pohľad od príjazdovej cesty a vrhol ho na sesternicu.

- Ako si to vedela?

Skylar si spomenula na nekonečné hodiny babičkinho špeciálneho výcviku pre matriarchy. Učila ju nielen organizačnej stránke veci, ale aj psychológii takého postu. Matriarcha musela byť schopná z výrazu tváre, či pohľadu očí odhadnúť myšlienkové pochody tak nepriateľov, ako aj svojich podriadených, a nielen to. Musela vedieť lepšie ako oni, PREČO sa tak cítia a z akého dôvodu robia to či ono. Vedomosti o tom, čo sa človeku odohráva v hlave, dávali Matriarche páku na ovládanie svojho klanu. Na každého platilo niečo iné a tak bolo na nezaplatenie vedieť, čo to je.

Keď ju to babička učila, Skylar škrípala zubami a v duchu si úporne želala, aby teta Sofia nebola taká mrcha k Samovej Victorii – potom by bola nasledujúcou matriarchou ona a Skylar by sa nemusela hodiny a dni a týždne trápiť so špeciálnym výcvikom, ktorý mala teta Sofia už dávno za sebou.

Teraz kúsok z toho tajomného umenia odhalila Scottovi.

- Chceš ich zabiť osobne. Zbraň nie je osobná. Pazúry áno. Pre teba je to osobné, pretože chceli ublížiť Robin a ty tú ženu bohvieprečo miluješ. Nebudeš strieľať. Nič také ťa neuspokojí. Jediné, čo ti prinesie spokojnosť, bude roztrhať im hrdlá, cítiť ich krv a nechať tie svine skapať. A podľa možnosti pomaly a bolestivo. Schválne, Scott, stojí tá žena za to?

Prekvapený tým, že tak presne uhádla, čo sa mu deje v hlave, prikývol.

- Stojí, Skylar. Milujem Robin.

- A povedal si jej to?

Skylar na neho pozerala s očakávaním a on si želal, aby mohol zaklamať. Sám si už vyčítal, že to Robin nepovedal. Možno by ju to prinútilo zaváhať, možno...

- Nie. Nepovedal. Nebola na to vhodná chvíľa a ...

- Pozor! – sykla odrazu Skylar a uprela pohľad na príjazdovú cestu, kde dve autá zvírili prach.

- Prichádzajú.

Vyklonila sa zo dverí na chodbu a zavolala.

- Už sú tu! Pripravte sa! Šou sa začína! Na nič nečakáme! Len čo sa otvoria dvere, do nich!!!

Keď auto, v ktorom sedela Robin, zastalo na brehu jazera St. Mary, Chrobáčik sa zachmúrene rozhliadol.

- Kam si nás do zavliekla? Nič tu nie je!

- Ale je. – Robin mávla rukou k najbližším stromom, ktoré ukrývali Sídlo pred pohľadmi náhodných okoloidúcich.

- Tam, asi šesťdesiat metrov.

Pohŕdavo pozrela na mračiaceho sa Chrobáčika.

- Ste tu piati ozbrojení chlapi na jednu neozbrojenú ženu a jej babičku. Aha, a ešte na sesternicu Skylar. Nepovedz mi, že máš strach.

Zamračil sa ešte viac, ale nebránil jej, keď siahla po kľučke a vystúpila. Robin sa zhlboka nadýchla. Fajn. Ide na to. Keď sa jej únoscovia vysúkali z auta a vykročili k domu, vrámci presvedčivosti ešte dodala.

- Páni, zastrčte si, prosím, zbrane. Moja babička je veľmi milá dáma a nerada by som, keby ste jej privodili infarkt.

Chrobáčik rozhodne pokrútil hlavou.

- Ani omylom, maličká, zbrane zostanú tam, kde sú...

- Robin, srdiečko!

Chrobáčik sa rýchlo zvrtol a naprázdno preglgol, keď videl, ako k nim po úzkom lesnom chodníčku krivká zhrbená stará pani so srdečným úsmevom na tvári. Mala na sebe kvietkovanú zásteru a na sivých vlasoch šatku. Pri chôdzi sa podopierala francúzskou barlou. Robin si ju udivene prezerala, ale neušlo jej, že barla je Scottova. Ktosi mu ju priniesol, kým sa hojil.

- Vyzerá strašne nebezpečne, však? – šepla Chrobáčikovi, ktorý ako na povel schoval svoju zbraň a jeho kumpáni automaticky urobili to isté.

- Babi! – vykríkla Robin a predbehla skupinku, aby objala Megan Gaylanovú, premenenú na nepoznanie. Tak ako tam stála, vyzerala ako rozprávková babička. Netušila, že tá egocentrická, panovačná osoba môže vyzerať aj takto.

Keď ju objala, Megan jej objatie vrátila a Robin nečujne zašomrala.

- Kriste, vyzeráte na neuverenie! Dokonca je z vás cítiť domáce koláče!

- Vysypala som si do vrecka zástery vanilkový cukor. – zavrčala Megan, ale výraz jej tváre prezrádzal len radosť.

- Len čo vojdeme, uhni bokom a ukry sa za dvere. Vybavíme to rýchlo.

- Dobre. – šepla rýchlo Robin, pretože Chrobáčik a zvyšok skupinky ich rýchlo dohonili.

Robin sa s úsmevom vystrela.

- Babi, dovoľ, aby som ti predstavila svojich priateľov.

Ukázala na Chrobáčika a škodoradostne sa usmiala.

- To je Adolf.

Ktosi za Chrobáčikovým chrbtom vyprskol od smiechu a pokúsil sa to zamaskovať kašľaním. Asociácia s Hitlerom bola neprehliadnuteľná.

- A toto sú Sonny, Fredo, Michael a Conny.

Tentoraz sa zaškeril Chrobáčik a ostatným ovisli sánky. Zvlášť ten, ktorého predstavila ako Connyho, pretože známu knižnú trojicu mafiánskych súrodencov nedopĺňal brat, ale sestra menom Connie.

- Niekto tu čítal Krstného otca? – pošepol jej pobavene.

Uškrnula sa. Aspoň že im neunikla pointa.

Megan nedala najavo, ako ju tie mená pobavili a prívetivo sa usmievala.

- Kamaráti našej Robin sú u nás vždy vítaní. Tak poďte, poďte, chlapci!

Srdečne poklopala barlou o zem a zvrtla sa k domu, zvierajúc Robininu ruku ako vo zveráku.

Čerstvo premenovaní mafiáni spolu s Hitlerom na seba pozreli, pokrčili plecami a vybrali sa za oboma ženami.

Keď vstúpili na prvý schod vedúci ku dverám, Megan zovrela Robininu dlaň pevnejšie a Robin nebadane kývla, že chápe.

Dvere sa otvorili.

Babička vošla dnu prvá. Potom Robin, nasledovaná svojimi „kamarátmi“.

Dvere sa zatvorili a Chrobáčik spolu s ostatnými prižmúrili oči, keď sa ocitli v náhlom šere. V tom okamihu Robin vyskočila a bleskurýchle sa ukryla za dvere, vedúce do jedálne.

A pol sekundy na to začalo peklo.

Robin za dverami nevidela nič, zato počula všetko.

Pocítila nezreteľné šimranie mágie na pokožke a predstavovala si, ako sa chorľavá babička odrazu mení na zlého vlka a vrhá sa na jednu z Karkuliek.

Ticho domu prerezal výkrik a vzápätí na to výstrel.

Druhý výstrel.

Potom ich už nedokázala počítať, lebo sa zliali do jedinej, ohlušujúcej paľby. Dvermi, za ktorými sa ukrývala, niekoľkokrát myklo, takže sa dovtípila, že ich zasiahla guľka. Ibaže neprenikla hrubým drevom až k nej. Vtedy pochopila, prečo jej Megan kázal ukryť sa práve sem.

Do výstrelov odrazu zareval lev – zrejme Skylar, uvedomila si Robin a načúvala, či nezačuje...

...áno, toto bolo prskanie tigra. Scott bojuje.

Bolo to, akoby sa v úzkej medzere za dverami jedálne ocitla v inom svete. Myšlienky jej vírili hlavou a podfarbovali ich zvuky masakru, ktoré boli odrazu vzdialené a tlmené.

Scott bojuje. Všetci Gaylanovci bojujú. Za ňu. Za osobu, ktorá odmietla jedného z nich.

Robin si vzápätí uvedomila ďalšiu vec. Myšlienka na Scotta bola tou prvou, ktorá sa jej vybavila, keď otvorila oči a hľadela do ústia zbrane. Úplne automaticky požiadala o pomoc jeho rodinu. A oni jej úplne automaticky vyhoveli.

Obrátila sa na nich. Nenapadlo jej zavolať matke, otcovi, alebo priateľke. Napadlo jej však zavolať Scottovi a jeho rodine. Pretože verila, že oni sú schopní a ochotní ju ochrániť.

Hrozila sa násilia, ktorého tu bola svedkom a to ju vydesilo tak, že Scotta opustila.

A teraz od nich to násilie sama žiadala. Priviedla sem tých mužov na smrť a nemohla sa oháňať tým, že nevedela, ako Gaylanovci nakladajú s nepriateľmi. Vedela, že Chrobáčik a jeho muži zomrú. A predsa ich sem priviedla. Teraz jej bolo všetko to násilie dobré.

Bože, cítila sa ako pokrytec!

Vyčítala Scottovi, že si s ním nedokáže naplánovať ani najbližších päť minút. A čo ona sama? Plánovala snáď odviesť dnes ráno päť mužov ako dobytok na porážku? Plánovala hádam, že sa zobudí a prvé čo uvidí bude cudzia zbraň namierená na jej tvár? Plánovala, že sa do Scotta zamiluje?

Nie. Všetko to plánovanie v jej živote skončilo, uvedomila si. Nebude nijaký domček v Kalifornii, nijaký postup v práci, nijaká pokojná staroba, nič také. Pretože od chvíle, keď ju Liam ( nech sa ten sviniar smaží v pekle! ) zatiahol do celého tohto prúseru, sa stala chodiacim terčom kdejakých ostrostrelcov. Bože, možno na ňu vypíšu aj odmenu! Každopádne si uvedomila, že sa nikdy nebude môcť vrátiť k starému životu. Ani k Alane a Drewovi. A ani do New Yorku. Dočerta, bude rada, ak bude môcť zostať na tomto kontinente! A ani to ju nezachráni. Stala sa terčom. Všetci budú chcieť tie poondiate informácie a je celkom jedno, ak ich teraz vezme a zničí. Nikto neuverí, že tie miliardy a miliardy, ktoré boli plány na stavbu zariadenie hodné, len tak zahodila.

Samozrejme, dúfala, že je to len dočasné. Keď FC, alebo Global Computers uvedú Sally na čierny trh, nikoho už nebude zaujímať, ako si také zariadenie postaviť. Je oveľa lacnejšie si ho proste kúpiť.

Jedna guľka jej zahvízdala okolo hlavy, ale dvere ju bezpečne zachytili. Robin to však ani nevnímala, pretože si uvedomila čosi ďalšie.

Nie, nebude to len dočasné. Od rána sa pokúša premýšľať ako Gaylanová. A vrámci toho jej došlo, že Gaylanovci nikdy nedovolia, aby sa niečo také nebezpečné ako Sally dostalo na trh. Alebo skôr, nedovolia, aby niečo také vlastnil hocikto iný, než oni.

Striaslo ju. Videla len časť Gaylanovskej rodiny, no vedela, že ich je oveľa viac. Niektorí z nich už pravdepodobne ukradli nedokončenú Sally z budovy jej firmy a zničili jej dvojča vo FutureComp. A zabili, alebo umlčali každého, kto s tým mal niečo spoločného. Tak by to aspoň vyriešila ona, keby bola Gaylanová. Všetky stopy vedúce k obnoveniu projektu Sally museli byť vymazané, aby už nikto nebol schopný začať od znova. To znamená, že po neexistujúcich plánoch pôjdu najrôznejší zločinci aj naďalej. A Robin sa nikdy nezbaví toho terča na chrbte.

Ako vo sne si uvedomila, že výstrely podstatne zredli. Ozývali sa už iba tu a tam. Boj sa chýlil ku koncu.

Horúčkovito premýšľala, čo ďalej. Ako sa ochráni? Bude musieť zmeniť celý svoj život, celú svoju identitu...

A odrazu ohromene zistila, že jej to vôbec nie je ľúto. Jej presne nalinkovaný, čiernobiely život skončil. A už nič, vôbec nič, jej nebráni v tom, aby bola so Scottom. Je čas vytiahnuť znova farebné vankúše a závesy a odhodiť neosobné sklo a chróm, za ktoré ukrývala svoj strach z budúcnosti i minulosti. Nie je podstatné, že už vlastne ani nemá na výber. Práve naopak, keď mala pred sebou iba jedinú cestu, všetko sa zjednodušilo.

Nemusí sa rozhodovať medzi životom plným dobrodružstva, ktorý jej ponúkal Scott a budovaním kariéry, sociálnym a zdravotným poistením a nudnou, vyčerpávajúcou osamelosťou. Jedna z tých ciest sa vďaka Liamovým machináciám uzatvorila a zostala len tá druhá. Tá lepšia – ozvala sa v jej hlave Rosario.

Pretože Robin bola síce praktická a osamelá, ale Rosario... Rosario v nej mala temperament svojej mexickej matky, túžbu po bezpečí a zároveň po láske, ktoré ako dieťa nikdy nepoznala. A žena, v ktorú Rosario rozkvitla, túžila život žiť, nielen prežívať. Chcela dobrodružstvo a rodinu a...

A uvedomila si, že nemusí pochovávať Rosario a tváriť sa, že nikdy neexistovala. To malé dievčatko bolo jej súčasťou, jej minulosťou, z ktorej sa dospelá žena musí poučiť. Je Robin Westwoodová a je aj Rosario. Rosariine myšlienky sú jej vlastné.

A obe tie bytosti sú ňou samotnou.

Obe túžia po tom istom.

A tak jediná cesta, ktorá pred ňou zostala bola zároveň tou, ktorú by si vybrala, aj keby mala ešte na výber.

Scott. Pretože ona toho muža miluje.

Robin sa zarazila.

Miluje? Kedy sa v nej prebudilo povedomie o láske? Kedy sa do neho stihla zamilovať? Je to, čo k nemu cíti, vôbec láska?

A Rosario mala odpoveď aj na to.

Keď zaspáva s vidinou jeho tváre, keď sa prebúdza a jej prvá myšlienka patrí jemu, keď jej srdce ide vyskočiť z hrude, keď sa na ňu usmeje, keď jej dokáže dať pocit, že je jediná, keď jej nikdy nezaklame a dá jej vášeň aj útechu, keď pomyslí na budúcnosť a vidí jeho, keď sa ocitne v nebezpečenstve a jediný, na koho sa bez premýšľania obráti o pomoc, je on... akoby to vôbec mohla nebyť láska?

Robin, ohromená tou jednoduchou pravdou, chvíľu ani nezaregistrovala, že výstrely utíchli.

Dvere sa prudko otvorili a do jej úkrytu vrazil Scott v ľudskej podobe, zafŕkaný krvou.

- Robin? Robin, si v poriadku?!

Hľadela na neho a vedela, že on je jej budúcnosť. Že aj o päťdesiat rokov sa jej takto rozbúši srdce, keď ho uvidí. Že...

- Robin? Kristepane, stalo sa ti niečo? Trafila ťa nejaká guľka? Panebože, si zranená?!

Scott ju horúčkovito prehliadal a ona len pokrútila hlavou, neschopná rozprávať.

Ako to, že to predtým nechápala?

Násilie? S tým sa vyrovná. Sama využila vražedné schopnosti Gaylanovcov, aby sa dostala z problémov.

Že je zabijak? Aj ona – priviedla predsa tých mužov na istú smrť. A vôbec jej to nebolo ľúto. Chceli ju mučiť a znásilniť, doparoma!

Že nie je celkom človek? Nad tým sa ani nezamyslela. Nikdy jej to nevadilo. Ani vtedy, keď to zistila. Jeho mačacie pradenie jej pripadalo sexy.

- Milujem ťa.

Scott, ktorému už takmer začínali šedivieť vlasy od starostí o Robin, stuhol s rukami na jej ramenách.

Povedala to naozaj, alebo si to len predstavoval? Bože, musí byť strašne zranená, keď to naozaj vypustila z úst! Ale kde? Kde je to prekliate zranenie? Nemá na sebe ani škrabanec, oblečením nikde nepresakuje krv, tak teda čo...

Jeho prekliatie sa ozvalo jeho ústami.

- Pravda.

Scott neveriacky pozoroval, ako čokoládové oči Robin zalieva svit podobný hviezdam.

- Áno, je to pravda. Milujem ťa. A chcem byť s tebou. Zostanem s tebou, ak o to ešte stojíš.

Určite ju niečo praštilo po hlave. Určite...

- Pravda.

Vytreštil oči a Robin sa usmiala.

- Milujem ťa. A chcem zostať s tebou. Za hocijakých podmienok. – uistila ho.

Jeho neveriackemu, podozrievavému pohľadu sa musela zasmiať.

- Tak povedz už niečo! Lebo si budem myslieť, že ma nechceš!

A dostala jedinú odpoveď, ktorú potrebovala.

Scott ju schmatol do náručia, pritiahol si ju k sebe a vášnivo ju pobozkal.

A začal priasť.

Robin vyprskla smiechom.

- Tak na takéto „áno“ by som si vedela zvyknúť.

Scott sa odtiahol.

- Si si istá, Robin? Nechcem, aby si si to zajtra rozmyslela a utiekla odo mňa.

Zvážnela a zahľadela sa mu do zelených očí plných úzkosti.

- Nič si nerozmyslím, Scott. Milujem ťa. Uvedomila som si to dnes ráno. Keď som sa zobudila, mierila na mňa zbraň a vieš čo som si pomyslela? Kiež by tu bol Scott! Pretože viem, že ty ma ochrániš. Nie preto, že si mocný, nie preto, že ovládaš mágiu, ani preto, že máš za sebou mocnú rodinu. Preto, lebo ma ľúbiš. Aj keď si mi to nepovedal, je to jasné z každého tvojho skutku, z každého pohľadu, z každého bozku. Viem, že ma ľúbiš. A ja ľúbim teba.

- Pravda. – zašomral a vzápätí sa jeho tvár rozžiarila, až jej stislo srdce. Je taký krásny!

- Milujem ťa, Robin. Prepáč, že som ti to nepovedal skôr, som idiot, ja viem. Ale...čo všetko to násilie? A nalinkovaný život? A ...

Nežne mu položila prst na pery.

- Bolo by pokrytecké odsudzovať ťa za to, aký životný štýl vedieš. Na to si sa narodil. Je to tvoja úloha na tomto svete. A sem tam tým pomôžeš aj mne, ako teraz. A nalinkovaný život? Hm, áno, toho sa budem ťažko vzdávať...

Sklonil hlavu, no ona pokračovala.

- ...všetkej tej osamelosti a prázdnote a pocitu, že sa len dívam, ako život žijú iní, ale ja nie, ako beží svet povedľa mňa, ale bezo mňa... no áno, to opustím ohromne ťažko. Zvlášť, keď to musím vymeniť za nádherného, sexi muža, ktorý ma miluje.

S úľavou sa rozosmial a schmatol ju do objatia, hoci sa ledva napratal do priestoru za dverami. Všetko je v poriadku. On miluje ju, a ona jeho...

- Scott! – hlasné vyšteknutie Megan zaznelo priamo za ich chrbtami a oni obaja nadskočili.

- Babička.

Scott ju vytiahol spoza dverí a obranne sa postavil pred ňu. Megan prevŕtavala Robin pohľadom.

- Pekné divadlo. Lepšie by som to nezahrala ani ja. – vyhlásila uznanlivo. V hale sa podľa zvukov začalo veľké upratovanie, pretože Robin cítila na pokožke brnieť mágiu a domom sa preháňal vetrík, hoci okná i dvere boli zatvorené. Zvláštne. Nevadilo jej to. Tentoraz nie. Urobila si poriadok sama v sebe. Iste, bolo jej ľúto zmarených životov tých mužov, ale na druhej strane, chceli ju zabiť! Tak nech idú do čerta! A Gaylanovská rodina ich tam poslala veľmi, veľmi efektívne.

Robin sa usmiala a povedala.

- Ďakujem za pomoc, pani Gaylanová. Ako sa vám len odvďačím?

Megan ju vôbec nesklamala. Vyštekla.

- Tak, že prestaneš s tými sprostosťami a vydáš sa za môjho vnuka – jedno za ktorého!

Scott prevrátil oči, lebo vedel, že babička hovorí čistú pravdu a Robin skryla pobavenie v očiach za sklopené riasy, keď s úsmevom odpovedala.

- Nuž... keďže som vašou dlžníčkou, asi nemôžem odmietnuť.

Zdvihla oči a oslnila babičku žiarivým úsmevom od ucha k uchu.

- Veľmi rada sa za Scotta vydám. Len čo ma požiada o ruku.

Scott otvoril ústa, no nestihol nič povedať, pretože Megan do toho netrpezlivo skočila.

- Ale pravdaže ťa žiada! Chudák chlapec netúži po ničom inom. Umára sa a miluje ťa. Tak vydáš sa za neho?

Robin pridusila smiech a Scott útrpne privrel oči. Potom ich otvoril a bezmocne pokrčil ramenami. Babička očividne nepochopila pointu osobnej žiadosti o ruku.

- No čo. Sám by som to lepšie nepovedal.

- To si myslím. – zašomrala babička.

Robin v očiach znova zažiarili hviezdy, ale keď odpovedala, obrátila sa k babičke.

- Toľkej romantike sa nedá odolať. Babička žiadajúca o moju ruku pre svojho vnuka, zatiaľ čo zvyšok rodiny odpratáva mŕtvoly... Áno, vydám sa za neho.

Scottovi uniklo tiché zaprskanie, v ktorom tušila utajený smiech, ale Megan to bolo očividne jedno.

- No chvála Chaosu! Tvrdohlaví barani, skoro ste to celé pokašľali.

Pohľad jej zaletel cez dvere do haly a oči sa jej zúžili.

- Hej! Kam vlečieš to telo? O chvíľu nám vpredu vôbec neporastie tráva, keď tam budeme neustále spaľovať nejaké mŕtvoly! Vezmi ho na zadný dvor!

A odpochodovala koordinovať práce pri upratovaní druhého masakru tento týždeň. Robin neveriacky pokrútila hlavou, a oprela sa čelom o Scottovu hruď.

- Ja tomu nemôžem uveriť. Naozaj ma o ruku požiadala tvoja babička?

Scottov smiech otriasol jeho hruďou.

- Už to tak vyzerá.

S obavou na neho pozrela.

- To nám bude do všetkého takto kafrať?

- Len potiaľ, pokiaľ to dovolíme. Ale skúšať neprestane. – pokrčil ramenami Scott.

Robin sa uškrnula.

- Takže ma čaká život plný boja...to mi pripomína dve veci.

Zahľadel sa do jej horúcich, čokoládových očí.

- Aké veci?

- Po prvé... ten boj. Viem, že nemôžem bojovať tak ako ty a tvoja rodina, ale viedla som dosť činorodý život, mala som prácu a zodpovednosť... nerada by som to nechala. Zbláznila by som sa od nudy, keby som len tak sedela na zadku a čakala, kým sa vrátiš s nejakej tej misie. Tak si myslím, že keby si ma naučil zlaňovať a používať všetky tie zázračné technické vecičky... mohli by sme byť celkom dobrý tým. Generálku už máme za sebou.

Hľadel na ňu ako na zjavenie.

- Ty sa chceš zapájať do rodinných akcií? Do priemyselnej špionáže?

Prikývla.

- Do tých jednoduchších vecí. Trochu ako Neil. Aj on je človek a pomáha...

- Robin, ale riziko...

Nenechala ho dohovoriť.

- Preto hovorím o tých jednoduchších veciach. Netvrdím, že sa budem oháňať zbraňami a strieľať, ale na druhej strane, viem, ako to vo veľkých firmách chodí. Nebude pre mňa problém zamestnať sa tam a infiltrovať organizáciu... a prípadne niečo sem tam okopírovať...ale rada by som, keby v tom bolo trochu vzrušenia. Ako vtedy, keď sme sa vlámali do FC. Až na ten záver, samozrejme. – striaslo ju pri spomienke na jej prvé blízke stretnutie so smrťou a on sa pokúsil celú vec odľahčiť.

- Hej, vidieť Nica v podprsenke tebou asi dosť otriaslo.

Zasmiala sa a uprela na neho úprimný pohľad.

- Tak, čo na to hovoríš?

Scott sa zachmúril. Babi bude nadšená, ale on už menej. Na druhej strane poznal svoju Robin natoľko, aby vedel, že keď jej neposkytne vzrušenie a dobrodružstvo, ktoré si sama odopierala celé roky, bude nešťastná. A to nechcel dopustiť.

- Dobre teda. Po výcviku. A len jednoduché prípady. A nikdy nie sama, vždy bude s tebou niekto z rodiny. Aspoň zo začiatku.

Oči sa jej rozžiarili a prikývla.

- Dobre.

- A tá druhá vec? – spýtal sa s obavami.

Načrtla mu svoje úvahy o tom, ako skončil celý projekt Sally a Scott priznal, že sa skoro vôbec neodchýlila od pravdy. Sally skutočne už bola na ceste v sprievode Mitcha a Nica a každým dňom mala doraziť do Montany. Neil ju dokončí a všetky stopy sa zametú pekne pod koberec. Len na jej otázku, koľko ľudí pritom museli zabiť, pokrútil hlavou.

- Vôbec nikto. Napriek tomu, čo si videla, my ľudstvo chránime, nezabíjame ho. Takže všetci tí, ktorí sa podieľali na vzniku Sally, odteraz pracujú pre nás – za veľmi slušnú peňažnú protihodnotu. Áno a Nico na nich použil svoj autoalarm.

To Robin stačilo. Zažila Nicov autoalarm na vlastnej koži a nepochybovala, že dotyční ľudia budú držať jazyk za zubami. Príliš sa boja, než aby porušili slovo dané Gaylanovcovm. Zároveň však vyjadrila svoje obavy z toho, že sa sama stane lovnou zverou.

- Premýšľala som o zmene identity.

V očiach sa mu zaiskrilo.

- Jediný, kto ťa bude loviť, je istý snežný tiger, zlatko. A čo sa týka zmeny mena...čo by si povedala na jednoduchú zmenu priezviska? Namiesto Westwoodovej bude z teba Robin Gaylanová.

Zhlboka sa nadýchla.

- Nie. Nie Robin Gaylanová. Rosario Gaylanová.

Scott si ju privinul a pobozkal.

- Milujem ťa, Rosario Gaylanová.

- Aj ja ťa milujem, Scott.

Usmiala sa na tú milujúcu tvár a pocítila, ako posledný kúsok skladačky jej rozorvaného vnútra zapadol na svoje miesto. Spojila minulosť a budúcnosť. A s oboma bola zmierená a šťastná.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok