.

Kapitola 4

Dobré ránko, kočky, nech sa páči, pokračovanie nášho príbehu! :-*

Kapitola 4

Samov mobil sa vrtel na stole a prenikavo zvonil. Zívol a načiahol sa z postele, aby ho vzal do ruky. Nemal nastavené nijaké šialené vyzváňanie, ale staré, dobré zvonenie obyčajnej pevnej linky. Niektoré veci sú lepšie v starom prevedení.

- Áno? – zamrmlal, keď si priložil mobil k uchu.

- Samuel, dostal si balík? – triezvy, panovačný hlas Megan Gaylanovej ho nadobro prebudil.

- Áno, babička.

- Nezabudol ti Nico napísať nič podstatné? To nepodarené chlapčisko sa vyžíva v zmätku.

- Mne to hovor, babi. – vzdychol si Sam a posadil sa na skladacom lôžku.

- Napísal mi, že tá látka sa volá terianín a získali ste ho zo Skylarinej bundy.

Megan si slabo odfrkla.

- Veľmi zhruba. Dobre. Chcem, aby si ho otestoval na tom Teriánovi, ktorého práve prenasleduješ. Jedna ampulka by mala účinkovať takých 48 hodín. Ak to bude fungovať, posunie to náš boj do celkom nových sfér.

- Dobre babi, ale... – chcel jej povedať, že jej zbraň funguje bezchybne, no ona ho okamžite preušila.

- Žiadne ale! Nechcem žiadne ďalšie komplikácie. Už tak lietaš po svete ako vystrelená raketa. Ako to, že toho bastarda nedokážeš dolapiť?!

- Vieš babi, ja... – pokúšal sa jej vysvetliť, že šteká na nesprávny strom. Teriánku už má lapenú a terianín odskúšaný.

- Nevyhováraj sa, Samuel! Neopováž sa ma sklamať! Táto rodina je príliš ťažkým bremenom, aby som si robila starosti ešte aj s tvojou neschopnosťou! Najprv sa Michael ožení s tou beštiou Alissou, Pearl prepadne tým svojím vrtochom, potom sa Skylar skoro odtrhla od rodiny! Nechceš mi pridávať šediny, však nie, Samuel? – spýtala sa prísne.

Sam cítil, ako sa v jeho vnútri zdvíha vlna zlosti. To, že sa strýko Michael oženil s Alissou, bolo len dobre. Tá žena ho oslobodila spod babičkinej nadvlády. Skylar k tomu skoro odtrhnutiu dohnala sama babička, keď sa jej pokúšala nariadiť, s kým má vliezť do postele. A úbožiatko sesternica Pearl! Jej problémy sa rozhodne nedali nazvať vrtochmi, no babička Megan vytrvalo odmietla uznať, že ide o vážnu psychickú poruchu, či následok nejakej traumy. Až hrozba Pearlinho brata, že opustí klan, ju donútila dať tomu dievčaťu pokoj. A teraz ešte obviňuje Sama z neschopnosti?!

Vlk v jeho vnútri divo zavrčal a on vedel, že keby sa teraz pozrel do zrkadla, jeho oči by neboli ľudské.

Mal sto chutí zrevať na Megan, že Teriánku uväznil v bezpečnej skrýši. To by ju umlčalo. Hm. Pravdepodobne by ho pochválila.

A on by sa cítil ako psisko, ktoré jeho pán potľapkáva po hlave. Nehovoriac o tom, že by mu nariadila Teriánku zabiť. A to nemohol.

V drobnom akte vzdoru teda povedal.

- Jasné, babi.

Nezmienil sa o svojej zajatkyni ani slovom. Pocítil škodoradostnú spokojnosť, že všemocnú babičku trochu ťahá za nos. Nikomu to neublíži a on sám bude mať lepší pocit.

Megan ešte čosi vyštekla a položila bez rozlúčenia.

Sam s povzdychom vstal, prešiel k chladničke a vytiahol z nej kus šunky, ktorú zjedol a pooblizoval si prsty. Vytiahol zabalený sendvič a chvíľu ho obracal v rukách. Vrátil sa k umývadlu a do fľaše od kokakoly napustil vodu. Potom sa vrátil späť k posteli, ale nie preto, aby si ľahol. Tá posteľ ukrývala poklop v dlážke, pod ktorou bola jeho zajatkyňa.

Ktorú už dva dni nevidel.

Premýšľal, či ju už hlad a nepohodlie zlomili natoľko, aby odpovedala na jeho otázky. Ak nie, potom bude musieť prísť na iný spôsob, ktorý nezahŕňa fyzické násilie.

Každopádne, dnes sa to dozvie.

Musí totiž zísť dolu, aby jej pichol ďalšiu dávku terianínu. Štyridsať osem hodín, povedala babička.

Takže ak nechce, aby sa jeho zajatkyňa vsiakla do steny, musí tam ísť a dať jej ďalšiu ampulku. A pri tej príležitosti sa povyzvedá na Lindu.

* * *

Čudné, ako sa zmení pohľad na život a svet, keď je niekto uväznený v absolútnej tme. Stratila pojem o čase, ktorý v tejto diere strávila. Hýbať sa mohla len veľmi obmedzene, takže to čoskoro vzdala. Nevidela si na koniec nosa. Jediné, čo ju spájalo so svetom, boli zvuky tam hore.

Strážca nad hlavou sa stal stredom jej vesmíru. Nie práve oslňujúcim, ale všetko je lepšie, než nemať nijaké spojenie so svetom. Načúvala, ako chodí po dlážke, počula zavŕzganie postele, tichý bzukot chladničky. Počula, ako telefonuje, hoci slovám nerozumela. Počula, ako pustil do umývadla vodu.

Vďaka tým zvukom si dokázala predstaviť, čo asi robí a ako to hore asi vyzerá. To jediné jej pomáhalo, aby nemyslela na to, že je príšerne hladná a smädná. A naozaj si potrebovala odskočiť na vécko.

Netušila, ako dlho ju Strážca nechá tu dolu, kým ju príde mučiť, no nechcela mu urobiť tú radosť, aby ju tu našiel ležať vo vlastných výkaloch.

Nie. Mysli na niečo iné.

Strážca dotelefonoval.

Nastražila uši. Kroky viedli k chladničke, počula tiché zavŕzganie jej pántov, keď otvoril dvere. Premýšľala, čo asi konzumuje a v ústach sa jej začali zbiehať slinky. Naprázdno prehltla a pokúšala sa ignorovať kňučanie v žalúdku. Chladnička sa zatvorila a ona počula, ako jej väzniteľ pustil vodu do umývadla. Čistú, čerstvú, chladnú vodu... Nie! Nemysli na to!!!

A potom začula škripot. Strážca odsúval lôžko. Ozvalo sa zaškrabkanie kľúča a vzápätí jej celu zalialo ostré svetlo.

Dobre, možno nebolo vôbec ostré, bolo skôr tlmené, ale po toľkých hodinách v absolútnej tme ju aj tak bodalo do očí.

Okamžite ich privrela, takže nevidela, len počula, ako Strážca mäkko dopadol na betónovú dlážku jej väzenia.

- Ešte si nezdochla? – informoval sa suchým hlasom.

Skusmo pootvorila oči, aby sa prispôsobili svetlu. Strážca sa týčil nad ňou a ona ho prebodla pohľadom, ktorý mal byť naštvaný, no bol iba vyčerpaný.

- Sklamem ťa – ešte nie.

Strážca si sadol na zem vedľa nej. Z vrecka vytiahol ampulku so šípkou a zdvihol obočie.

- Budeš sa znova metať ako ryba v blate, alebo si to necháš pichnúť dobrovoľne?

Najradšej by ho roztrhala na kúsky, ale hlad a vyčerpanosť z nej úspešne dostali každé zrnko vzdoru. Nepomôže si. Tak či tak jej ten sajrajt pichne. Ona si môže akurát vybrať, či jej po tom zostanú modriny a škrabance, alebo jeden malý vpich.

Rezignovane odvrátila hlavu, aby jej mohol bodnúť šípku do krku.

Ak Strážcu jej pokora prekvapila, nedal to na sebe znať. Naklonil sa k nej, odhrnul jej vlasy z krku a prekvapujúco jemne jej podal ďalšiu dávku. Potom šípku vytiahol a na moment by prisahala, že sa pritom hánkami schválne otrel o jej líce.

- Čo je to? – spýtala sa. Kým má takúto pokojnú náladu, možno jej aj odpovie.

Sam strčil použitú šípku späť do vrecka. Teraz, keď nezúrila, ani sa ho nepokúšala napadnúť, pripomínala Lindu priam bolestivo. Stálo ho všetky sily, aby dýchal pokojne a rovnomerne, hoci sa mu do očí tlačili slzy. Hnev ho opustil a nahradila ho prázdnota a smútok.

- Terianín. Náš ekvivalent drogy, ktorú ste minulú zimu použili na jednu z nás. Zabránilo jej to zmeniť podobu. Ako sa zdá, naša verzia funguje podobne.

Nechápavo zvraštila obočie.

- Taká droga neexistuje. Nič nepotlačí chaotickú mágiu bosorky Gaylan a ani...

- ...ani tú vašu? – posmešne nadvihol obočie a poukázal tak na zjavný fakt, že ona sama podobu zmeniť nemôže.

Zamračila sa.

- Ak taká vec jestvuje, ja o nej nič neviem.

- Takže si malá ryba. – zhodnotil ju a ona si uvedomila, že mu nechtiac podala malú, bezvýznamnú informáciu. Ale takto to začína. Malými informáciami. A jeden sa ani nenazdá a sú z toho veľké. Zahryzla si do jazyka a sklopila oči.

Sam sa díval na Teriánku vážnymi očami. Nepáčilo sa mu, že tak rýchlo prestala vzdorovať. Pravdepodobne je ešte veľmi mladá. Starší Teriáni by ho poslali do šľaka a nevypytovali by sa na obsah ampulky. Áno, určite je ešte mladá a neskúsená. Mohol by sa zahrať na dobrého a zlého policajta. Predtým bol zlým policajtom. Teraz to skúsi z tej druhej stránky. Na med chytíte viac včiel, než na ocot.

- Vieš, mohol by som ti tvoj pobyt tu spríjemniť. Si hladná, však? – vytiahol spoza chrbta zabalený sendvič a strčil jej ho pod nos.

Jej oči sa naň lačne prilepili a ako sendvičom pohyboval sem a tam, jej pohľad ho vytrvalo nasledoval.

- Stačí odpovedať na pár otázok a je tvoj.

Nespustila oči zo sendviča, ale rozhodne pokrútila hlavou.

- Nie.

Sam musel nechtiac obdivovať jej výdrž. Ale minimálne sa dozvedel, že sa Teriáni môžu živiť aj normálnou potravou, nielen inteligenciou ľudskej rasy. Inak by tak nešla po tom sendviči. Skúsil to znova po dobrom. Na ostrejší prístup je stále dosť času.

- No tak, nechcem, aby si mi predala svoju matku! Chcem informácie, ktoré sa týkajú výlučne a len teba. Nenúť ma, aby som urobil aj čosi horšie, než že ťa nechám pár dní o hlade. Tie informácie potrebujem. Ak ti to uľahčí rozhodovanie, to, čo mi povieš, neopustí túto miestnosť. Zaujímam sa len o teba, nie o celú tvoju prekliatu rasu.

Fľochla po ňom podozrievavým pohľadom, ale okamžite ho zasa prilepila na sendvič.

- Iba o mňa?

Sam prikývol.

- Tak bude dohoda, či nie?

- Ako ti mám veriť? Aj tak ma zabiješ.

Sam pokrčil plecom. Nemienil jej vykladať, že to neurobí. Aj tak zomrie v dohľadnom čase, hoci nie jeho rukou.

- Môžeš zomrieť rýchlo a bezbolestne. Alebo tu čakať na smrť o hlade. – odtiahol sendvič z jej dosahu.

Zúfalý výraz v jej očiach – v Lindiných očiach – mu prenikol až do duše. Kristepane, veď on nie je nijaké zviera! Zabiť Teriána, to áno, to je čin, ktorým zachraňuje svet, ale na mučenie žalúdok nikdy nemal.

Hodil jej sendvič do lona.

- Kristepane, Linda, najedz sa, lebo s tebou nie je žiadna reč!!!

Schmatla sendvič, akoby to bolo záchranné lano. Bleskurýchle roztrhala zviazanými rukami obal a zahryzla do mäkkého chleba plneného šunkou, syrom a zeleninou.

Zároveň sa od neho napoly odvrátila, akoby chcela telom chrániť svoju korisť. Sam trpezlivo čakal, kým nedoje. Potom si utrela ústa a obrátila sa k nemu.

- Nevolám sa Linda. Som Victoria. Víťazstvo.

Sam stuhol. Vôbec si neuvedomil, že ju oslovil Lindiným menom. Nie je to Linda. Nikdy to Linda nebola a nikdy ani nebude. Je vlastne dobre, že mu prezradila svoje meno. Poskytne mu to tak veľmi potrebný dištanc.

Prikývol a pokúsil sa nedať najavo, aký je otrasený.

- Takže, Vicki, ....

- Victoria. – opravila ho.

Sam na ňu zazrel.

- Buď rada, že ti nehovorím „rozumcicajúca beštia“, áno?

Neodpovedala a on pokračoval so zlomyseľnosťou, o ktorej ani netušil, že ju v sebe má.

- Dal som ti jedlo a dám ti aj vodu. Chceš ešte niečo, kým mi odpovieš na otázky, alebo sa musíme vrátiť k hladovke?

Pozrela bokom a vyhŕkla.

- Záchod!

Sam zmätene vypleštil oči.

- Čože?

Očervenela ako paprika.

- Záchod, Strážca! WC! Toaleta! Miesto, kde môžem cikať! A pronto!



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok