.

Kapitola 6

Kapitola 6

Scott sa zamračil.

- Keď som odchádzal, boli priamo tu... Pearl!!!! – vykríkol odrazu a vrhol sa do jedálne.

Skylar neváhala ani sekundu a vyrazila za ním. Hneď pri dverách obaja museli prudko zastať, aby nevrazili do Simone. Jahodovo plavé vlasy mala zviazané do jednoduchého chvosta a milú tvár zaliatu slzami. Len čo zočila Scotta, vrhla sa k nemu a schmatla ho do objatia. Scott zmeravel, objal plačúcu matku okolo pliec a zmätene pozrel na Skylar.

- Teta Simone? Čo sa deje?

Simone jej nebola schopná odpovedať, zato jej odvetil drsný babičkin hlas, ktorý začula z jedálne.

- Okamžite poď dolu, Pearl!!! Prikazujem ti to!!!

Skylar sa mlčky pretlačila okolo Scotta a Simone do jedálne a zastala na prahu. Babička stála uprostred miestnosti s rukami vbok a hlavu mala vyvrátenú dohora. Pichľavým, pánovitým pohľadom hypnotizovala luster z jelenieho parožia.

Skylar automaticky obrátila zrak v smere babičkinho pohľadu a zazrela veľkého orla, ktorý zatínal pazúry do parožia a hlavu si strkal pod krídlo. Na babičkin rozkaz vôbec nereagoval.

Skylar zmeravela, no cítila, ako ňou prešľahla zlosť.

- Čo sa to tu deje, babička? Prečo kričíš na Pearl? – spýtala sa britko.

Megan sa k nej otočila a prebodla ju pohľadom.

- Čo by sa dialo? To dievča sa musí spamätať! – zavrčala a opäť pozrela dohora.

Pearl sedela na paroží ako prirastená, hlavu pod krídlom, absolútne mimo diania.

- Kam sa podeli zvončeky? – ticho sa spýtala Skylar, ale už tušila odpoveď.

- Kam asi? Vyhodila som ich! Nebudeme predsa všetci chodiť označkovaní ako kravy kvôli tvojej rozmaznanej sesternici! Už to trvá tri roky a mám toho akurát dosť! – vypľula Megan každé slovo zvlášť a Skylar uvažovala, či počula dobre.

- Rozmaznanej? Babi, v tejto rodine nie je vďaka tebe nikto rozmaznaný a najmenej Pearl!

Megan sa nahnevane zvrtla ku Skylar a obviňujúco pichla prstom do vzduchu smerom k nej.

- Čo z nej vyrastie, ak sa jej toto dovolí?!

Skylar sa silou vôle prinútila odpovedať pokojne a ticho.

- Babi, ak budeš tlačiť na Pearl, prídeš o Scotta.

Megan sa zarazila a potom podozrievavo prižmúrila oči.

- Čože?

- Scott zvažuje, že opustí klan, ak budeš robiť nátlak na Pearl. Poznáš pravidlá, babi. Ak odíde Scott, celá jeho vetva pôjde s ním. Prídeme nielen o neho, ale aj o Pearl, tetu Simone a strýka Prestona. Stratíš štvrtinu klanu vrátane svojej dcéry, babi. Stojí ti malé víťazstvo nad Pearl za to?

Babička preletela pohľadom poza Skylar a zavrčala.

- Scott, je to pravda? Zvažuješ odchod?

- Lož. – povedal bez zaváhania Scott a po Meganinej tvári preletel potešený úsmev.

Skylar stuhla.

- Pravdou je, že nič také nezvažujem. Ja som už rozhodnutý, babi. Ak nedáš Pearl pokoj, pôjdeme. – dodal Scott bezfarebným hlasom a Meganin úsmev zamrzol. Skylar napäto čakala, čo babička povie.

Ako predpokladala, po chvíli ohromeného ticha napokon Megan mykla plecom.

- To dievča za to nestojí. Ako chceš, chlapče, umývam si nad ňou ruky. Ale uvidíš, bude pre rodinu len príťažou. – babička si odfrkla a ráznym krokom odkráčala von.

Skylar si zhlboka vydýchla a obrátila pozornosť na orla. Ticho na ňu zavolala.

- Pearl? Zlatko, už je to v poriadku. Je preč. Môžeš zletieť dolu! – nastavila predlaktie, ale orlica sa ani nepohla. Skylar pozrela cez plece na Scotta, ktorý stále objímal plačúcu matku. Keď ho Skylar nemo vyzvala k činu, vzdychol a pustil ju.

Podišiel ku Skylar a nemo obrátil tvár hore.

- Pearl. Sestrička.

Veľký vták sa zachvel, ale hlavu spod krídla nevytiahol. Nevidím zlo, nepočujem zlo. Skylar stislo srdce, keď svoju najmladšiu sesternicu videla v tomto stave. Spomínala si, aká bola pred niekoľkými rokmi. Veselá, živá a dobrá, božemôj, taká dobručká! Liečila zranené zvieratá, pomáhala v útulku, pre každého mala dobré slovo a milý úsmev. Nemala nič spoločné s týmto vydeseným vtákom, ktorý sa chúlil na paroží.

Scott po chvíli vzdal snahu presvedčiť orlicu, aby mu zlietla na predlaktie a tak s povzdychom vyšiel po schodoch a otvoril prvé dvere.

- Pearl! Zlatko, môžeš ísť domov! – zavolal ticho a nežne. Orlica vystrčila spod krídla hlavu iba natoľko, aby videla na brata. Scott mlčky ustúpil od otvorených dverí.

V tom okamihu Pearl vystrela krídla a nehlučne sa zniesla z lustra priamo do izby. Skylar si vydýchla a Scott potichu zatvoril dvere. Teta Simone ešte stále vzlykala.

- Bola na ňu príliš prísna! Na moju dcérenku musíš byť milá, ale ona jej nadávala a hovorila, že Pearl má len nejaké teenagerské muchy! – zašepkala plačky.

Skylar zavrtela hlavou. Megan ako matriarcha musela mať tvrdú ruku, ale v tomto prípade bola tvrdá zbytočne. Nikto a nič doteraz nevytrhlo Pearl z jej letargie. Už tri roky nerozprávala, nevnímala dianie okolo seba, často sa ukrývala v skrini, nereagovala na nikoho a nič, a dostávala panické záchvaty, keď sa k nej niekto nehlučne priblížil. Preto celá rodina nosila na členkoch zvončeky. Keď ich babička vyhodila do snehu, Pearl sa vydesila k smrti, to si bola Skylar istá.

Vzdychla.

- Pôjdem von a nájdem tie zvončeky. – povedala.

Simone vedela, ako strašne Skylar neznáša zimu a sneh a pochopila jej vyjadrenie ľútosti nad babičkiným necitlivým správaním. Prikývla.

- Som ti vďačná.

Skylar prikývla a zamierila opäť von, do treskúceho mrazu. Ešte v predsieni si uvedomila, že nevie, z ktorého okna babička tie zvončeky vyhodila, ani to, akou silou. Môže hľadať celé hodiny. Ak sa premení, bude to raz dva. Levy síce nemajú taký dokonalý čuch, ako trebárs vlci, ale aj tak má približne stokrát lepšiu šancu objaviť v snehu gumičky so zvončekmi, ak nebude v obmedzujúcej ľudskej podobe.

V okamihu, ako si pomyslela, že by sa rada stala levom, mágia v jej krvi zareagovala. Skylar nemusela na premenu vynakladať nijakú námahu, nestálo ju to žiadne sústredenie, rovnako ako žmurkanie. Žmurknete, keď máte pocit, že to potrebujete, a vôbec nad tým nepremýšľate. Skylar sa na leva premenila práve tak.

Ledva na premenu pomyslela, mágia z nej vytryskla a obalila ju svojou mocou, mocou chaosu, ktorý jej prepožičiaval podobu levice. Jemne, nenásilne, a predsa v jedinom okamihu sa z mladej ženy stalo mocné, divoké zviera, ktoré neprejavovalo ani trošku nadšenia, že musí zdvihnúť prednú labu, potisnúť ňou dvere a zrušiť tak jedinú prekážku medzi ním a prostredím, ktoré preň bolo skrz naskrz neprirodzené.

Ibaže tento takmer dvesto kilogramový exemplár levice ovládal Skylarin ľudský mozog. A ten velil vyliezť do snehu a pohľadať Pearline zvončeky.

Levica mäkko našľapovala na vankúšiky láb a tie dokonale rozkladali jej váhu, takže drevená dlážka pod ňou ani raz nezapraskala.

Skylar bola vo svojej zvieracej podobe dokonalá. Dlhé, pružné telo, pokryté zlatistou srsťou, za ktorým sa vlnil elegantný chvost, pozorné oči, široký ňufák a okrúhle uši, ktoré zachytili aj ten najtichší šramot naznačovali nebezpečné zviera, ktoré by radšej nikto nemal dráždiť.

Skylar potlačila dvere a vyšla von. Okamžite zapadla až po brucho, ale zo všetkých síl sa sústredila na to, aby si prenikavý chlad nevšímala. Chodila okolo chaty sem i tam a všetky zostrené zmysly sústredila na to, aby našla gumičky so zvončekmi.

Netrvalo to dlho. Umelo spracovaná guma smrdela leviemu ňufáku o to prenikavejšie, že všade naokolo bol vzduch presýtený vôňou prírody, ktorú mráz vyčistil od väčšiny ľudských pachov. Guma páchla ako hrom, takže Skylar mala o pár minút zvončeky bezpečne v papuli.

Zamierila nazad ku vchodovým dverám a zaškriabala na ne. Takmer okamžite sa otvorili a Ashley ustúpila bokom, aby levica mohla prejsť.

Skylar zastala uprostred predsiene, pustila gumičky do krabice od topánok a dala sa vylizovať sneh spomedzi vankúšikov na labách. Iste, mohla sa proste premeniť do ľudskej podoby, ale pocit chladu a vlhkosti bol taký protivný, že proste neodolala.

Čiernovlasá Ashley pokrútila hlavou.

- Skylar, ježiši, prestaň s tým. Počuješ? Prestaň! Budeš mať na jazyku chlpy! Chceš zasa celý deň pľuť guľôčky srsti?! Počkaj, prinesiem uterák!

Ashley sa zvrtla a dlhočizné čierne vlasy, ktoré jej splývali po kolená, za ňou zavírili. V tej dokonale rovnej záplave bol iba jediný biely prameň. Vyzeralo to ako módny výstrelok, ale v skutočnosti k nemu prišla pri svojom prvom strete s Teriánmi, keď mala sedemnásť rokov.

Mladučká orlica si s nimi poradila, ale utŕžila škaredú tržnú ranu na hlave. Rana sa síce zahojila, ale vlasy na tom mieste postupne strácali pigment, takže teraz mala asi päť centimetrov široký a asi meter tridsať dlhý biely prameň, vďaka ktorému vyzeral jej účes zaujímavo.

Ashley neklamala. Priniesla uterák, sadla si priamo v predsieni do tureckého sedu a vyložila si Skylarinu labu na kolená. Skylar ticho zapriadla a privrela oči. Ako každá mačka, mala rada hladkanie, a to, ako jej Ashley šúchala labu uterákom, bolo príjemné takmer ako to najláskyplnejšie pohladenie. Oblizla sesternici ruku.

Ashley zdvihla obočie.

- Chceš zohriať?

Skylar vehementne pokývala veľkou zlatistou hlavou a Ashley sa zachichotala.

- Dobre.

Vyšúchala levici uterákom všetky štyri laby a potom vyvolala vlastnú mágiu. Orlica ovládala teplo a chlad, takže Skylar okamžite pocítila, ako sa dvojcentimetrová vrstva vzduchu okolo jej tela okamžite zohriala na príjemných štyridsať stupňov Celzia. Pri tejto teplote jej krátka srsť uschla takmer okamžite.

Konečne sa premenila späť na človeka a prižmúrenými očami pozrela na sesternicu.

- Týmto si si trošičku vyrovnala ten účet, ktorý u mňa máš za to prekliate oblečenie. Skoro mi zamrzol zadok, vieš?

Devätnásťročná Ashley pokrčila plecami.

- Zabralo, nie?

Skylar ustato prikývla.

- Áno. Myslím, že zabralo. Kam vlastne Summer odviezla to auto, ktoré mi mali ukradnúť?

Ashley sa zamyslela.

- Hovorila to, ale za svet si na to nespomeniem.

- To nič.

Skylar pozrela smerom ku schodom.

- Scott?

Ashley pokrútila hlavou a vlasy sa jej opäť divo rozleteli okolo celého tela ako čierny závoj.

- Zatvoril sa s Pearl.

Skylar zovrelo srdce súcitom.

- Chúďatko Pearl.

Aj Ashleyin hlas znežnel.

- Dúfam, že sa tá maličká z toho zasa dostane. Ktovie, či nám niekedy prezradí, čo sa vlastne stalo toho dňa, keď sa tak zmenila.

Skylar stisla pery.

- Ja to ani tak veľmi nechcem vedieť. Jediné, čo chcem, je aby sa vrátila znova k nám.

Ashley pokývala hlavou a stíšila hlas.

- Babi si myslí, že Pearl to len predstiera, aby bola stredobodom pozornosti.

Skylar skepticky naklonila hlavu.

- Na to, že chce budiť pozornosť, trávi priveľa času osamote zatvorená v skrini vo svojej izbe, nemyslíš?

- Hej, mňa nepresviedčaj! To babi! – bránila sa Ashley.

Skylar si zhlboka vydýchla.

- V poriadku. Máš pravdu. Takže idem za babi a podám jej hlásenie z dnešnej misie. A pri tej príležitosti zmienim Pearl.

Okamžite vykročila ku schodom a Ashley za ňou zavolala.

- Dúfam, že ti to vyjde! Naozaj dúfam.


Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok