.

Kapitola 6

Kapitola 6

Sam sa vyrútil z bezpečného úkrytu ako šialenec. Všetky spomienky na Lindu, ktoré pochoval do svojho najhlbšieho vnútra, vynárali svoje ohyzdné hlavy z jeho mysle zakaždým, keď pozrel na Teriánkinu tvár.

Musel pred nimi utiecť, ďaleko, čo najďalej!

Bolo to vôbec po prvý krát, čo sa im nejaký Terián dostal do zajatia. Musí túto príležitosť využiť a vytiahnuť z nej čo najviac informácií. To mu hovoril rozum.

Lenže jeho srdce tvrdilo čosi iné.

Že to nezvládne.

Že sa roztrhá na kusy, keď znovu podľahne spomienkam. A pri pohľade do tej tváre sa to stalo zakaždým.

Bude musieť čo najskôr Teriánku zabiť.

Sam sa naslepo rozbehol po úzkej uličke, akoby mal v pätách samotné peklo.

Nedokáže to. Nedokáže!

Nemôže vziať tejto Teriánke život!!!

Ale ona musí zomrieť. Musí zmiznúť z jeho života, inak sa načisto zblázni!

A nemôže ju predsa nechať len tak ísť.

V záchvate zúfalstva vylovil z vrecka mobil a vytočil číslo do Montanského sídla.

- Prosím? – ozval sa kultivovaný ženský hlas.

- Mami? – spýtal sa neisto.

Sofiin hlas o odtienok znežnel.

- Sam, zlatko, ako sa máš?

- Potrebujem informácie, mami. – vytisol zo seba Sam.

Sofia okamžite presedlala na profesionálny tón.

- Iste. Čo potrebuješ?

- Posily. Kto z rodiny je najbližšie k Hong Kongu?

Sam počul, ako ťuká do klávesnice.

- Momentálne máš najbližšie Summer na severe Pakistanu a Adreinne v Indii. Obe sú od teba asi v rovnakej vzdialenosti. Máš nejaký problém, že potrebuješ posily?

Sam si pošúchal čelo.

- To vyriešim, mami. Je nablízku aj nejaký muž, alebo som obklopený len Strážkyňami?

Zo Sofiinho hlasu sršal mráz.

- Nevšimla som si, že by si bol šovinista, Samuel!

Kyslo sa zasmial.

- Nie som. Ale potrebujem tu skôr chlapa, je to taký...delikátny problém.

- Pohlavná choroba? – spýtala sa Sofia vecne. Sam zaúpel.

- Kristepane, mami! Keby som aj mal nejakú pohlavnú chorobu, čo, pre všetko na svete, ťa privádza k myšlienke, že by som o tom diskutoval s vlastnou matkou?!

Sofia sa na chvíľu odmlčala.

- Najbližšie máš Nica. Pred troma dňami sa vrátil do Afriky.

Sam zastonal.

- Kristepane, to sa bližšie nenájde vôbec nikto?! Nemôžem čakať, kým ten lenivý ničomník dotrepe svoj leví zadok cez pol zemegule sem!

Sofia mlčala a Sam rezignoval.

- Dobre. Rozumel som. Summer, alebo Adreinne.

- Si v poriadku, Samuel?

Len čo dorazí niekto z rodiny a zabije Teriánku, bude.

- Áno, mami, žiaden strach. Zvládnem to.

Sofia bez rozlúčenia zavesila a Sam sa chvíľu v duchu rozhodoval. Adreinne alebo Summer.

Summer bola vlk. Ako takú ju to prirodzene ťahalo k príslušníkom rovnakého druhu. So Summer si rozumel. Dobre sa s ňou spolupracovalo. Ale jej družnosť s ostatnými vlkmi – hlavne s babičkou – prakticky vylučovala akúkoľvek diskrétnosť. A Sam nemal najmenší záujem o to, aby ho rodina opäť prenasledovala súcitnými pohľadmi, ako vtedy, keď Linda zomrela.

Takže Adreinne. Ďalšia mačka, dočerta. Leopardica bola v istom zmysle babičkiným miláčikom, ak možno miláčikom nazvať pokusné morča.

Megan a Adreinnina matka Alissa sa z duše nenávideli.

Alissa neznášala všetko to nadprirodzeno okolo svojho manžela Michaela. Ale bola schopná ho uniesť, ak išlo len o jej vlastnú rodinu. Keby bola obklopená celým klanom, asi by vybuchla. Ale malé podivnosti u manžela a detí, to bolo celkom v poriadku. Ale dajte tete Alisse k telefónu babičku a zistíte, ako presne býk reaguje na červené súkno. Tento vzťah bol vzájomný.

Megan nevestu z duše nenávidela a postavila svojho syna pred voľbu – rozvod, alebo vyhostenie z klanu. Na rozmyslenie mu dala jeden mesiac. A práve v tom mesiaci sa narodila Adreinne. A babička veľmi rýchlo stiahla svoje ultimátum. Pretože malé plavovlasé dievčatko vládlo takou mocou, akú doteraz neovládal žiaden Strážca za celú dobu ich existencie.

Adreinne ovládala elektrinu.

Bola prvým znakom toho, že Strážcovia podliehajú evolúcii presne tak, ako zvyšok sveta. Prispôsobovali sa zbraňami, ktoré im Sily Chaosu dali do vienka.

Tak, ako sa iné deti hrajú s plastelínou, Adreinne sa hrala s energiou. Vytvárala úžasné efekty vo vzduchu, dokázala vyradiť odpočúvanie i alarm, vedela spôsobiť, že vypadol prúd v celom meste, ak by chcela, možno aj na celom svete.

A vedela zabiť tak rýchlo, že si to obeť uvedomila až vo chvíli, keď sa jej spálené mäso a kosti zmenili na popol pri nohách nevinne vyzerajúcej mladej ženy. Keď vás zasiahne pol milióna voltov, nestihnete ani pípnuť a je z vás hromádka prachu.

Áno, Adreinne bude dobrá. Terry zomrie rýchlo a bezbolestne. Vo svojej podstate je totiž elektrina ohnivá, a Teriánov možno zabiť iba ohňom.

Sam sa rozhodol a vytočil Adreinnine číslo.

- Áno? – ozval sa svieži, energický hlas na druhom konci.

- Adreinne, tu je Sam. Ak nemáš nič lepšie na práci, potreboval by som ťa v Honk Kongu. – povedal Sam.

- Sorry, mám. – odbila ho leopardica takým príjemným tónom, akoby práve súhlasila.

- Ale môžem tam byť koncom týždňa. Stačí?

Vydrží ešte tri dni hľadieť do Lindinej tváre?

- Bude musieť. – vzdychol si Sam.

- Smiem sa spýtať, v akej úlohe ma potrebuješ? Chceš krytie? Alebo špecialistu na elektrinu? Alebo krásnu priateľku?

- Kata. – povedal duto Sam.

- Potrebujem kata.

Adreinne na chvíľu zmĺkla. Počul, ako sa prudko nadýchla, no bol jej vďačný, že sa nevypytovala na podrobnosti.

- V sobotu ráno som tam. Budeš v bezpečnom dome?

- Áno.

- Prídem za tebou.

- Vďaka, sesternička.

- Ako by som mala na výber. – odfrkla si Adreinne a zložila.

Sam strčil mobil do vrecka a pokračoval z mesta von. Minul predmestie i slumy, šiel stále ďalej a ďalej, až nechal za sebou posledné ľudské obydlia. Netrvalo to dlho, napokon, bezpečný dom Strážcov sa nachádzal na samom okraji mesta. Zhlboka sa nadýchol čerstvého, chladného vzduchu, ktorý k nemu prúdil odkiaľsi zhora – chystala sa búrka, ktorá vyčistila vzduch od všetkých zápachov, ktoré obvykle jeho nos dráždili. Zatvoril oči a nechal sa ovievať tým chladivým vetrom, ktorý z neho zmýval všetky tie emócie a horúčku, ktorá sa zmocnila jeho srdca, odkedy po prvý raz zazrel Teriánkinu tvár.

Cítil, ako z neho to všetko odchádza, opúšťa ho a opäť nastoľuje vnútorný pokoj a kľud.

A práve v tom okamihu to pocítil – známy pach, absolútne vyrovnaný a príjemný pre čuch kohokoľvek okrem Strážcov. Pach Teriánov.

Všetko sa odohralo tak nesmierne rýchlo, že by to ľudský zrak nestihol sledovať.

Len niekoľko sekúnd. Skôr, než otvoril oči a pripravil sa na boj, pocítil úder do hrude a čosi príšerne studené sa mu rozlialo v hrudi.

Telom sa mu rozliala ľadová bolesť, až zaklonil hlavu a zavyl. Jeho telo reagovalo na útok jediným spôsobom, akým vedelo – mágia v jeho krvi sa oslobodila a okamžite ho obalila hustou srsťou.

Pred sekundou tu stál mladý muž, ale teraz sa na jeho mieste potácal obrovský vlk, ktorý vydával bolestné zvuky.

Vlk sa vzopäl a z jeho hrude vyrazil stĺp čierneho dymu. Sam sa zatackal a zaťal zuby, aby znova nezavyl od príšernej bolesti, ktorá mu trhala srdce a pľúca. Každý nádych pálil, každý pohyb neznesiteľne bolel.

Stĺp dymu sa sformoval do ľudskej postavy a na zmučeného Sama sa zaškerila príťažlivá mužská tvár.

- Skončil si, Strážca! Na toto zranenie zdochneš. A vieš čo? Nechám ti všetku tvoju inteligenciu, aby si si ten skon mohol vychutnať! – Terián sa nenávistne zaškľabil.

- Pre tvoju informáciu, v tvojej hrudi som sa tak trochu zhmotnil. Vieš si predstaviť, čo to narobilo s tvojimi vnútornosťami.

Samom prenikla ďalšia bolesť. Jeho pľúca sa plnili krvou a on cítil, že každý ďalší nádych môže byť jeho posledným. Bezmocne sa zvalil na bok a ticho zakňučal. Terián sa usmial.

- Vieš, prečo som si vybral práve teba, ty špina? Kvôli Victorii! Tej modrovláske, ktorú si zabil pred pár dňami. Ju a mňa stvorila Rovnováha z jedného kusa energie.

Tmavovlasý, vysoký Terián sa sklonil nad dychčiacim vlkom, ktorý sa pokúsil chňapnúť po ňom zubami.

- Aby som použil ľudský jazyk, Victoria bola moja sestra – moje dvojča. A ty, jej vrah, teraz skapeš! Uži si to! – v Teriánovej tvári sa zračila taká nenávisť, až Sama takmer fyzicky zabolela. Určite by bolela, keby nemal už dávno hrudník na kašu. Tá bolesť z každého namáhavého nadýchnutia, z každého tepu srdca, nemala obdoby. Samovi sa začalo všetko zahmlievať pred očami.

Zazrel ešte, ako sa Terián rozpustil na atramentovú škvrnu a vsiakol do zeme. Nechal ho tam zomrieť.

Cítil, že zomiera. Roztrhané pľúca už neokysličovali jeho krv a pred očami sa mu zatmelo. Zostala mu už iba jediná možnosť.

Z posledných síl vedomia vyvolal svoj talent a jeho mágia uchopila podstatu času, aby ho vrátila o pár minút dozadu.

Ručičky jeho hodiniek sa začali otáčať v protismere.

A potom podľahol bolesti a stratil vedomie.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok