.

Kapitola 7

Takže, dnes vám dávam malý prídavok v podobe ďalšej kapitolky. Dúfam, že som potešila, želám príjemné čítanie! :-*

Kapitola 7

Sam otvoril oči. Príšerná bolesť, ktorá sa mu rozlievala telom, zmizla a pľúca opäť pracovali normálne. S úľavou si vydýchol a potom sa pokúsil zistiť, ako ďaleko do minulosti sa preniesol.

Stál za mestom, neďaleko od svojho bezpečnostného domu a vo vzduchu sa vznášala vôňa ozónu, ktorú sem priniesla prichádzajúca búrka.

To znamená, že kým upadol do bezvedomia, vrátil čas len o niekoľko minút. V tom prípade Terián príde o...

Sam sa hodil na zem v momente, keď si uvedomil, v akom čase sa nachádza. Na hlavou mu preletel čierny mrak a len tak tak ho minul. Kým sa Terián otočil vo vzduchu a mohol znova zaútočiť, Sam bol už znova na nohách.

Mágia z neho vytryskla a premenila jeho ľudské telo do vlčej podoby. Terián, ktorý už znova zaútočil, sa zarazil a prudko zmenil smer. Prefičal popri Samovi ako zlý, čierny závan vetra.

Tentoraz sa už nenechám prekvapiť, pomyslel si Sam a sústredil sa na boj. Dbal o to, aby bol čiernemu mraku stále otočený tvárou. Terián zistil, že v tejto podobe Sama nedostane a zhmotnil sa.

- Máš rýchle reflexy, zviera! – pochválil Sama.

- Ale ty si Chaos. A Rovnováha vždy zvíťazí. Život za život. Zabil si mi sestru a tak teraz skapeš. – dodal.

Sam zavrčal a zaútočil. Terián zaujatý svojím prejavom sa nestihol celkom uhnúť mase svalstva, srsti a ostrých zubov.

Samove tesáky prudko sklapli a hoci v tej rýchlosti vôbec netušil, kam Teriána zasiahol, bolo mu jasné, že kúsok jeho tela už nie je na svojom mieste. Terián zreval od bolesti i zúrivosti a schmatol sa za ľavú ruku, z ktorej crčala krv, tak zvrátene nepodobná ľudskej. Jednak bola čierna, bez záblesku červenej a jednak príjemne voňala. Ľudská krv nevonia. Je cítiť po kovovo a zdvíha sa z nej žalúdok. Zato vôňa teriánskej krvi priam vyzývala, aby si človek lízol – to, čo tak dobre vonia, určite bude aj dobre chutiť.

Sam tú chuť ucítil na jazyku a vzápätí vypľul malíček, o ktorý Terián prišiel. Nechutilo to zle, naozaj nie...asi ako pomaranč s vanilkou. Znechutený svojimi myšlienkami sa Sam otriasol. Už len to by chýbalo, aby dostal chuť zožrať nejakého hnusného Teriána!

Dotyčný hnusák zúrivo zanadával a z ruky mu striekala voňavá krv všade naokolo. Sam o krok cúvol, aby mal lepší rozbeh a vzápätí vyrazil. Ako blesk prekonal vzdialenosť medzi nimi a vzápätí sa zahryzol Teriánovi do krku.

Vzápätí prudko odskočil, keby chcel Terián urobiť nejaký ďalší pokus, ale ten sa len schmatol za krvácajúcu tepnu a vytreštil oči. Sam vedel, že týmto ho nezabije – nezabije ho, kým nepoužije oheň. Inak sa vždy vyliečia.

Ale každopádne, teraz bol Samov nepriateľ oslabený a krvácanie ho vyraďovalo z boja. Sam čakal, že vsiakne do zeme a pôjde sa zotaviť do nejakých teriánskych kúpeľov, ak niečo také existuje. Sam mu želal, aby boli jeho rehabilitácie poriadne bolestivé.

Ale na jeho prekvapenie to Terián neurobil, aspoň nie hneď. Namiesto toho sa usmial nepríjemným úsmevom.

- Si na mňa prikrátky, Strážca! Možno sme nateraz skončili, ale nechám ti tu malý darček. Nezabije ťa, ako som mal pôvodne v úmysle, ale dúfam, že tú horúčku si naozaj vychutnáš!

S tými slovami sa rozpustil a vsiakol do prachu. Sam netušil, o čom to ten idiot splieta, kým ho povedome nezamrazilo v zátylku. Bleskurýchle si naň siahol, no necítil nič. Zato jeho telo vedelo svoje a bolesť vystreľujúca zo šije do končatín rýchlo presvedčila aj ten zvyšok.

Sam klesol na kolená a roztriasol sa. Ten malíček!!! Musel to byť ten hnusný kus prsta, ktorý Teriánovi odhryzol! Ten hajzel ho zmenil na tekutinu a nechal ju vsiaknuť do Samovho tela.

Už sa to predtým stalo iným Strážcom, ale nikdy nešlo o kus teriánskeho tela, ktorý už nebol ich súčasťou.

- Doriti. – zašepkal precítene. Vôbec netušil, že toto dokážu!!!

Sam sa roztriasol. Drgľovala ním zima a vzápätí sa zasa spotil ako myš. Esencia teriánskeho tela prenikala do jeho krvného riečišťa a jeho vlastná gaylanovská mágia s ňou zvádzala krutý boj. Iste, mágia vyhrá. Ale príjemné to nebude.

Teplota jeho tela stúpala závratnou rýchlosťou. Musí sa dostať do bezpečného domu! Nemôže zostať vydaný napospas každému Teriánovi, ktorý pôjde okolo!

Pokúsil sa postaviť a na tretí či štvrtý pokus sa mu to podarilo. Vykročil dopredu. Každých pár krokov spadol, alebo musel zastať, svet sa mu rozmazával pred očami a ako horúčka stále stúpala, mal pocit, že obloha padá priamo na neho. Z neba dopadli na jeho tvár prvé kvapky a on sa len čudoval, prečo sa so syčaním nevyparili – jeho čelo horelo ako plamene pekelné.

Len ďalej. Musí ísť ďalej.

Kam to ide? Kam sa to chcel dostať? A prečo? Prečo si tu vlastne neľahne a v pokoji nezomrie? Netušil. Ale tvrdohlavo kládol jednu nohu pred druhú, pokračoval stále ďalej a ďalej.

Minul prvé domy a spoza rohu sa na neho vyrútil obrovský žltý drak. Sam vyceril zuby a pripravil sa na útok, keď tu sa drak zmenil na veľký autobus, ktorý mierumilovne prešiel povedľa neho a pokračoval vo svojej ceste. Zdalo sa mu, že z chodníka vystupujú tváre a on po nich šliape.

Len ďalej. Pokračuj. Nezastavuj sa.

Choď za...Lindou. – podsunula mu horúčka.

Doma ťa čaká Linda. Dostaň sa k nej a všetko bude v poriadku.

Prestal si všímať hrôzy, ktoré mu horúčka podsúvala do hlavy a tvrdohlavo pokračoval v ceste do bezpečia.

* * *

Victoria sa vznášala medzi polospánkom a bdením. Nič viac sa v absolútnej tme a samote robiť nedalo. Neboli tu ani len krysy, s ktorými by sa mohla rozprávať. Takže spala. Za posledné tri dni naspala viac, než inokedy za dva týždne. Iste, keby sa premenila do svojej skutočnej podoby, nemala by potrebu spánku, ani nijaké iné potreby, s výnimkou inteligencie ľudí. Ale toto ľudské telo malo ľudské potreby a tak musela jesť, spať aj chodiť na toaletu, čo bolo poriadne ponižujúce, keď meter od vás stál nejaký Strážca.

Napriek tomu ju vtedy jeho ohľaduplnosť prekvapila. Čakala barbarstvo najhrubšieho zrna, bol predsa Strážca a človek. Ale v podstate jej od tej prvej rany neublížil.

Teraz, keď napoly spala, vybavovala sa jej Strážcova tvár a ona uvažovala, kde asi je, čo robí a či sa k nej ešte vráti, alebo ju tu nechá zhniť zaživa.

Z polospánku ju vytrhlo tresnutie nad hlavou. Okamžite sa posadila a obrátila oči k stropu, hoci v čiernej tme nemohla nič vidieť. Jej väzniteľ sa vrátil.

Započúvala sa do zvukov, ktoré vydával...to je spev? Spieva si? Zhora sa ozývalo akési pobrukovanie a Victoria v ňom spoznala populárnu pieseň, ktorú na slobode počula z rádia aspoň päť krát denne. No vážne, on si spieva!

Lôžko nad jej hlavou zahrmotalo a vzápätí jej neútulný príbytok zalialo svetlo. Pripravila sa na to, že Strážca konečne zoskočí dolu a zabije ju. Zdá sa, že už nemá ďalšie otázky, takže na rade je jej smrť. Zhlboka sa nadýchla.

A vytreštila oči, keď Strážca bezvládne capol a rozpleštil sa tesne vedľa nej ako žaba. Zdesene vypískla a hrabala sa preč.

Strážca ju neprenasledoval. Len trochu pootočil tvár, jedno jeho svetlomodré oko vykuklo na Victoriu a vzápätí vyhlásil.

- Ahoj, zlatko! Som doma! Nedáš mi bozk na privítanie?



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok