.

Kapitola 7

Kapitola 7

Alesia sa do tmy kyslo uškrnula a sneh jej ostrejšie zavržďal pod nohami.

- Nenašla som toho pravého? – pokrčila plecami a aj Bobby počul ten sarkazmus.

Mlčal a ona si unavene pretrela čelo.

- No tak, nie je taká tma, aby ste ma úplne nevideli, pán Gaylan. Kto by ma už len chcel? Vyzerám obyčajne a vážim podstatne viac, než by si to moja výška žiadala.

Tento komentár Bobbyho prekvapil.

Teraz pochopil, čo hovorila o Kristiinom šťastí. Ona si myslela, že nie je príťažlivá.

Bobby takmer prevrátil oči. Bol by to urobil, ale cítil z jej nádherného hlasu sklamanie a frustráciu. Myslela to úprimne. Každá iná žena by také slová povedala len pre to, aby jej ich ľudia mohli vyvracať. Ale Alesia nepotrebovala počúvať komplimenty. Bola presvedčená, že každé slovo, ktoré vypustila z úst, je číročistá pravda.

Pokrútil hlavou. Nerozumel tomu. Je predsa pekná. Možno nie oslnivo krásna, ale jej tvár je milá a príjemná, určite dosť na to, aby na nej spočinulo dosť mužských pohľadov. A čo sa týka jej kíl, jej hrubá bunda mu bránila zhodnotiť to objektívne, ale nezdalo sa mu, že by vybočovala z priemeru. Určite nie natoľko, aby samu seba musela pokladať za neatraktívnu.

- Priveľa z vás nevidím, to je pravda. – povedal opatrne.

- Ale máte najkrajší hlas, aký som kedy počul a myslím, že máte aj dobré srdce, Alesia.

Fatalisticky pokrčila ramenami.

- Keby to aj bola pravda, nemôžem s tým bojovať proti ženám, ako je Kristie.

Bobby už mlčal, ale čosi v jeho vnútri, možno nejaká čiastočka mágie, či zdravého rozumu, na ňu jačala: Kristie vám nesiaha ani po päty!

Alesia plynule zmenila tému a po dvoch hodinách, keď kompletne premrznutí a unavení zazreli pred sebou svetlá St. Mary, si Bobby prekvapene uvedomil, že sa ani chvíľku nenudil. Ba čo viac, pred touto ženou si otvoril srdce a povedal jej veci, ktoré nikomu predtým nepovedal. Alesia neustále stáčala reč na neho a bola dobrá poslucháčka. Povedal jej o svojej rodine, o babičkinej panovačnosti a dokonca sa jej zveril so svojimi obavami z budúcnosti. A ona na neho pozerala veľkými, múdrymi očami, akoby všetkému rozumela.

S Alesiou sa cítil voľne a príjemne. Vnášala mu do duše zvláštny pokoj. Alebo za to mohla aj celková atmosféra ich nočnej prechádzky. Ale keď odprevadil Alesiu k domu, kde bývala a díval sa, ako za sebou zatvára vchodové dvere, cítil zvláštnu ľútosť, že to skončilo. Predstavoval si, ako sa potichu plíži hore schodmi, aby nezobudila starého otca a počkal, kým sa hore rozsvietilo. Spokojný, že je v bezpečí, sa obrátil a vykročil ulicou k domu asi stopäťdesiat metrov ďalej.

Nadýchol sa a zaklopal na prezdobené dvere, strácajúce sa pod záplavou vianočných svetielok a girlánd.

Prešlo niekoľko sekúnd, kým sa dvere rozleteli dokorán a v nich stála jeho budúca manželka.

- Miláčik! – zvolala vysokým hlasom, až sa Bobby strhol. Po dvoch hodinách počúvania Alesiinho mäkkého, hladkého a hlbokého hlasu mu Kristien miláčik trhal bubienky.

- Ahoj, Kristie.

Hodila sa mu okolo krku.

- Som taká rada, že si prišiel!

Vzala ho za ruku a ťahala ho do spálne. Všimol si, že aj v pokročilom čase je bezchybne upravená – džínsy boli úzke a odhaľovali štíhle, dlhé nohy, tenký tmavozelený rolák ju tesne obopínal a prezrádzal všetko o krivkách, ktoré sa ukrývali pod ním. Zlaté vlasy jej padali až na pás, lesklé a dokonale učesané v čomsi takom zložitom, že to mohlo pokojne byť tridsať námorníckych uzlov prepletených jeden cez druhý. Takto spútať nepriateľa, nevyslobodí sa do súdneho dňa.

V Kristiinej spálni bol...bordel. Inak sa to nazvať nedalo. Nie že by Bobby bol nejaký fanatický upratovací maniak, ale nedokázal si predstaviť, ako tam Kristie vôbec môže niečo nájsť.

Na dlážke okolo postele boli rozhádzané časopisy o móde, po toaletnom stolíku sa medzi fľaškami parfumov povaľovali rôzne šminky, z ktorých by vedel identifikovať možno desatinu, na posteli i nábytku bolo rozhádzané oblečenie – Kristie asi nevedela, čo si má obliecť. Hm, keby bol krásnou ženou a vlastnil by šatník v hodnote Aston Martinu, možno by ani on nevedel, čo na seba.

Kristie jediným pohybom zmietla z postele všetky tie drahé handry a stiahla ho na ňu. Bobby sa nebránil. Ktovie, ako to vyzerá v izbe u Alesie. Určite je uprataná a nikde niet smietky prachu. A šatník má pravdepodobne celkom normálny.

- Tak si mi chýbal! – zopakovala Kristie a vrhla sa mu na pery.

Automaticky ju pobozkal a cítil, ako jeho telo reaguje. Aj Kristie si to všimla, pretože potešene prešla rukou po prednej strane jeho džínsov.

- Bože, ty si studený. – skonštatovala a zbavila ho bundy.

- Cestou sa mi rozbila motorka. Skoro som zrazil tvoju sesternicu,ktorej sa pokazilo auto.

Kristie na neho uprela súcitný pohľad.

- Ty moje chúďatko! Musel si sa sem trepať pešo v tej psej zime?

Bobbyho podráždilo, že sa ani nespýtala na Alesiu. Očividne ju nezaujímalo, čo je s ňou, či je v poriadku a ako sa dostala domov. A to po tom, čo si z Alesie urobila osobného poslíčka, vytiahla ju spod sprchy a poslala do treskúceho mrazu.

Akosi nevedel zniesť dotyk Kristiiných rúk, ktoré sa mu už dobíjali pod sveter. Striasol ju zo seba a povedal.

- Prepáč, Kris. Chcel som prísť k tebe skôr, ale tá pešia túra ma zmorila. Zavolám domov, aby pre mňa niekto prišiel.

Kristie zúžila oči a odula pery.

- Práve si prišiel. Nechceš sa.... trochu zohriať? Alebo zostať na noc?

Pritisla sa k nemu celým telom, aby demonštrovala, aké zohrievanie má na mysli. Bobby ju jemne, ale rázne odtisol.

- Kristie, mám za sebou šesť kilometrov snehovými závejami. Necháme to na inokedy. Zajtra večer sa tu zastavím, dobre?

Pustila ho, akoby sa popálila a do hlasu sa jej vkradla urazenosť.

- Ako myslíš. Ale zajtra možno nebudem doma.

Ak si myslela, že ho to prinúti zostať, bola na omyle. Bobby v podstate kašľal na to, či bude doma, alebo nie. Pokrčil plecami a vytiahol mobil. Ukazoval jedinú čiarku, ale fungoval. Vytočil číslo na babičku a keď Megan zdvihla telefón, v rýchlosti vysvetlil, čo sa stalo.

- Môžeš po mňa niekoho poslať, babi?

- Dobre. Ale raz sa na tej motorke zabiješ.

Bobby sa zhovievavo usmial jej vyčítavému tónu.

- Neboj.

Odrazu si na niečo spomenul.

- Babi? Je tam niekde Summer?

Babička si odfrkla.

- Pribehla, keď som vyslovila slovo „motorka.“

- Dáš mi ju?

Babička bez slova podala telefón vnučke.

- Čo si urobil s cébéerkou? – vyštekla bez úvodu.

- Obávam sa, že je na šrot. Zajtra ráno ju odtiahnem. Ale chcem ťa o niečo poprosiť. Kúsok od nej parkuje nepojazdné auto. Pozrela by si sa naň?

- Jasné. Vieš čo, aj tak som sa chcela prebehnúť...vyť na mesiac a tak. Môžem sa na to mrknúť priamo tam a ak sa to bude dať opraviť na mieste, vezmem ho do garáže. Zajtra ho môžeš odviesť.

- Vďaka, sestrička.

Summer si odfrkla rovnako, ako babička.

- Keď si predstavím, že si rozbil takú nádhernú motorku kvôli takej, ako je Kristie...

Bobby sa usmial.

- Vieš, Summer, rozbil som ju vlastne kvôli inej žene.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok