.

Kapitola 8

Kapitola 8

Kieranovi ešte stále v ušiach rezonovala ozvena Skylarinho mena, keď sa Mitch priateľsky uškrnul a povedal.

- Radšej po ňu zájdem.

- Pre prípad, že by ten rev nepočula? – zašomral Kieran.

- Dofrasa, myslím, že vás bolo počuť až Kanady!

Mitch sa zachechtal a nechal Kierana stáť v predsieni. Svižne vybehol po schodisku a zastavil sa pri Skylariných dverách. Práve zdvíhal ruku, aby na ne zaklopal, keď sa dvere otvorili a levica vykukla von.

Mitch v prvom okamihu cúvol o dva kroky, pretože Skylar vyzerala...príliš ako lev. Očividne sa práve zobudila, vlasy jej divoko stáli okolo celej hlavy a ešte viac tak pripomínali leviu hrivu. Ale bol to výraz v jej tvári. Oči nadobudli jasne jantárový leví odtieň a zreničky mala zvislo zúžené. Skylar na neho vycerila zuby a hrdelne zavrčala.

Mladý medveď ďalej obozretne cúval od dverí, keď ho prebodla takým pohľadom, akoby sa mu chystala pazúrmi rozdriapať hrdlo. Nie že by bol lev pre medveďa zasa až takým protivníkom. Sily boli viac menej vyrovnané, ibaže... Mitch mal dobrú náladu a nechcel sa biť. Skylar naproti tomu vyzerala podráždene až na hranicu zúrivosti a to jej dávalo viac sily, väčšiu rýchlosť, mocnejšiu krvilačnosť. V prípadnej bitke by mala momentálne navrch.

Pretrela si oči a zaostrila ich na bratranca.

- Mitch? – zívla nahlas.

Medveď si vydýchol.

- Fajn, že sa pamätáš. Sekundu som mal pocit, že mi pôjdeš po krku.

Skylar znova zívla.

- Vyrušuješ leva z popoludňajšej siesty. Odkedy máš samovražedné sklony?

Zaškeril sa.

- Zabudol som. Naposledy som strávil s levom pár dní skoro pred rokom. Nemôžem si pamätať tie vaše mačacie zvyky.

Skylar potriasla hlavou.

- Tak si ich zapamätaj. Je to ako prírodné zákony. Slnko ráno vychádza a večer zapadá. Obloha je modrá, zem sa točí a levy poobede spia. A nepáči sa im, keď ich niekto vyruší.

Mitch zdvihol ruky v obrannom geste.

- To nie je fér! Vyberáš si z vlastností svojho zvieraťa, čo sa ti práve hodí! Ja by som mal v takom prípade prespať celú zimu, nie? – protestoval.

Skylar z hrdla vyletelo nepochybne levie zamručanie.

- Dostaneš sa k pointe?

Na Mitchovej tvári sa opäť rozhostil pobavený úškľabok.

- Je tu otec tvojich detí. Predpokladám, že našiel to auto, ktoré Summer odstavila pri jazere.

Skylar sa okamžite prebrala.

- Je tu? Akože...tu, v dome?

- Áno. Čo mi pripomína, buď taká láskavá a upratuj si svoj bordel. Keď som vyšiel otvoriť dvere, tvoj šerif práve podrobne študoval levie stopy okolo vchodových dverí.

Skylar sa rozšírili oči.

- Ježiši! Zabudla som. Nehovor to babičke, áno?

Mitch pokrčil plecami.

- Čo jej nemám hovoriť? Ale daj to do poriadku. Musel som na sekundu vyčarovať tmu, aby som toho chlapa dostal od tých stôp. Presvedčil som ho, že sa mu zatmelo pred očami zo zmeny tlaku.

Mitch ovládal svetlo a tmu. Skylar mu za jeho zásah bola vďačná, ale chápala, že dočasná slepota tie stopy len tak neodstráni. Dovolila svojej mágii vytrysknúť a okolo chaty sa strhol prudký vietor. V priebehu niekoľkých sekúnd navial nezmrznutý sneh na inkriminované miesta a stopy dokonale zahladil. Okolo domu teraz ležala len neporušená snehová prikrývka.

- Hotovo. A teraz môžem ísť za Kieranom.

Mitch si odkašľal.

- Ehm...Skylar?

- No?

- Levovatieš.

Vytreštila oči.

- Čo robím?

Poškrabal sa za uchom.

- Vyzeráš príliš ako lev, ktorého ktosi vyrušil z popoludňajšieho spánku. Mohla by si si prosím obliecť zasa ľudskú kožu? Inak milého šerifa vydesíš a buď ho na mieste trafí šľak, alebo sa obráti a pobeží až do St. Mary pešo.

Skylar sa zamračila a pozrela do zrkadla na druhej strane izby. Dokelu, medveď mal pravdu! Vlasy jej stáli v pozore, ale najdesivejšie boli jej oči. Namiesto pekných, ľudských, okrúhlych zreničiek ich mala zúžené ako mačka. Aj ich farba o máčik zosvetlala, len o kúsok, ale stačilo to. Maličkosť, ktorá jej v spánku unikla.

Maličkosť, ktorú by človek pravdepodobne nedokázal okamžite pomenovať, no vyvolala by v ňom pocit, že niečo nie je v poriadku a mal by sa začať báť. Okamžite presunula tenký pramienok mágie do svojich očí a tie znova nadobudli ľudský výzor i odtieň.

- Oveľa lepšie. – odsúhlasil jej to Mitch.

- Choď dolu a zdrž ho, dobre? Musím na seba niečo hodiť.

Pohľadom zmeral jej tepláky a tričko a prikývol.

S tichým zamručaním sa porúčal nazad dolu schodmi. Kierana našiel tam, kde ho nechal. Šerif zblízka študoval kožušinu polárnej líšky, vystavenú na stene.

- Pekná, však? – spýtal sa Mitch a Kieran prikývol.

- Vy ste ten úspešný poľovník?

Mitchovi preletel po tvári znepokojivý úsmev.

- My všetci sme...poľovníci.

Kieran mal neodbytný pocit, že namiesto toho slova chcel použiť nejaké iné, také, ktoré by sa mu ani trochu nepáčilo.

Mitch prehltol slovo šelmy, ktoré sa mu tislo na jazyk a priateľsky sa na šerifa usmial.

- Poďte. Urobím vám v kuchyni čaj, aby ste sa zahriali, dobre? Skylar to chvíľu potrvá, práve spala a viete aké sú ženské!

Kieran sa ošil. V podstate mal v úmysle dať Skylar kľúče od auta a popásť sa pohľadom na jej tvári, ale toto tiež nebolo najhoršie. Môže s toho kamarátskeho obra vytiahnuť o Skylar nejaké podrobnosti. Ak by to vyzeralo nádejne, stále ju môže pozvať na rande.

Prešli domom a Kieran si všímal podrobnosti. Lovecké trofeje na stenách, oheň v kozube, tlmené ženské hlasy z poschodia.

Aj Mitch sa započúval a pokrčil plecami.

- To je Skylar, jej sestra Summer a Ashley, to je moja sestra.

Kieran prikývol. V duchu už uvažoval, ako zavedie reč na Skylar.

Na jeho prekvapenie sa to ukázalo ako celkom jednoduchá úloha. Keď ho Mitch usadil v kuchyni na stoličku a dal sa prehľadávať množstvo skriniek kvôli čaju, celkom ochotne podával šerifovi všetky informácie, aký si len zmyslel. Aj keď Kieran zaviedol reč na predmet svojho záujmu, Mitch sa chytil jedna radosť.

- V skutočnosti som si myslel, že slečna Gaylanová je turistka, lebo som ju nikdy predtým nevidel a to tu žijem skoro celý život. – poznamenal s úsmevom.

Mitch sa zaškeril.

- Preboha, nehovorte: slečna Gaylanová, potom nikdy neviem, o ktorej práve hovoríte.

- Koľko ich je? – spýtal sa zvedavo Kieran.

Mitch chvíľu rátal na prstoch.

- Sedem, aj so Skylar. Všetky sú Gaylanové a všetky sú beznádejné slečny.

Tá posledná poznámka nahrala Kieranovi na smeč.

- Beznádejné? Ako to myslíte?

Medveď pokrčil plecami.

- Ani jedna sa nehrnie pred oltár a ani jedna nemá stáleho priateľa. Privádzajú babičku do zúfalstva. Viete, tá by ich najradšej videla všetky pod čepcom, vrátane tej najmladšej, ktorá má sedemnásť a nie je duševne celkom v poriadku.

Kieran chápavo prikývol.

- Nepoznám ostatné slečny Gaylanové, ale čudujem sa, že práve slečna Skylar nikoho nemá. Je predsa krásna.

- Myslíte? – tajomne sa usmial Mitch.

- No, možno čaká len na toho pravého. Všetky čakajú, nie?

Vďakabohu nemusel Kieran odpovedať, pretože dvere do kuchyne sa otvorili a vošla Skylar.

A Kieranovi sa v tom okamihu znova zastavilo srdce.

Tentoraz mala tú svoju úchvatnú hrivu zapletenú do francúzskeho vrkoča, len zopár uvoľnených pramienkov sa nežne dotýkalo jej tváre. Pery sa jej ligotali bezfarebným leskom a oči žiarili orámované hnedými očnými tieňmi, no Kieran postrehol, že nie je namaľovaná tak starostlivo, ako keď sa stretli po prvý raz. Pravdepodobne na to mala len málo času, čo znamenalo, že v súkromí makeup nenosila. Nevedno prečo, ho to potešilo.

Na sebe mala pohodlné, no elegantné oblečenie pozostávajúce z voľných tmavohnedých nohavíc a žltej tuniky so širokými rukávmi a voľným výstihom, previazanej okolo pása hnedým opaskom, ktorý zvýrazňoval jej úzky pás.

A potom sa na privítanie usmiala.

Kieran cítil, ako mu padá sánka a len Mitchovo tlmené zachechtanie ho priviedlo späť do reality a zachránilo ho pred ponižujúcim slintaním.

- Dobrý deň, Kieran. – povedala Skylar a dúfala, že vyzerá skutočne tak dobre, ako to naznačoval Kieranov ohromený pohľad. Summer a Ashley mali len päť minút, aby z uvrčaného, nevyspatého leva urobili opäť osudovú krásku.

Bože, cítila sa vážne neschopná. Scott ju rozvážal, Mitch ju upozorňoval na drobné znaky premeny, Summer ju líčila a česala, Ashley obliekala. Nikdy predtým nepotrebovala ničiu pomoc na to, aby zbalila muža, preboha! Ale teraz sa na babičkin rozkaz podieľal na splodení jej detí celý klan a ona sa cítila dielom ponížená a dielom nemožná. Pretože tvár, ktorú ukazovala Kieranovi, nebola jej vlastná, bola to maska trochu prihlúplej a veľmi povrchnej ľahkej koristi. Jej ľudskej inteligencii, ako aj levej dravosti sa to z duše priečilo.

Zato keď sa ocitla v Kieranovej spoločnosti, mala pocit, že celé to spoločné úsilie prináša výsledky. V očiach šerifa videla nezameniteľný pohľad muža, ktorý ju v duchu vyzlieka a robí s ňou v posteli veci, ktoré sú v niektorých štátoch nezákonné.

Nie že by robila drahoty. Kieran vyzeral každým cólom muž a to sa jej páčilo. Bol...chvíľu jej trvalo prísť na to, v čom bol iný, než ostatní a pochopiť, prečo jej babička vybrala práve jeho.

Kieran bol muž, ktorý prakticky celý život trávil tu v Montane, obklopený divou prírodou a každý deň sa potýkajúci s problémovými živlami v meste. Bol taký nezmäkčený civilizáciou, taký očividne drsný a schopný, ako to len v dnešnom svete bolo možné. Jej inštinkty ju presviedčali, že takému jasnému alfa samcovi nemôže odolať.

A už sa tešila, ako on neodolá jej.

Kieran opäť našiel slová a odzdravil:

- Zdravím vás, Skylar. Mám dobrú správu. Našiel som vaše auto.

V podstate ho našiel Dalton, ale hoci Kieran nebol márnivý, v tomto okamihu nemienil pripisovať zásluhy nikomu inému.

Skylarin úsmev sa rozšíril, keď mu pozrela do tváre s výrazom, ktorý ako dúfala, ukazoval nevinný obdiv.

- Tak rýchlo? Myslela som si, že to potrvá celé týždne!

Kieran mal neodbytnú chuť vypnúť hruď a dať tak najavo: to som ja, skvelý šerif, výborný policajt a schopný milenec. Nechceš ísť so mnou do postele?

Potlačil tie nezmyselné myšlienky a už vopred sa tešil na to, čo teraz povie.

- Priviezol som vám ho, takže budem vďačný, keby ma niekto hodil späť do mesta.

Skylar si oblizla pery a pritiahla tak Kieranov pohľad k nim. Pocítil, ako v rozkroku stvrdol na kameň.

- Urobím to sama. Cestou mi môžete porozprávať, ako ste ho mohli tak rýchlo objaviť.

Jej ústa hovorili čosi o aute, ale Kieran z jej hlasu počul iba: sex, sex, sex!

A začal sa tešiť na spoločnú cestu autom do St. Mary.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok