.

Kapitola 8

Ahojte, kočky, tak dnes tu máme trochu dlhšiu kapitolku, snáď sa vám bude páčiť... Príjemné čítanie!

Kapitola 8

Victoria vytreštila oči. Je opitý? Oči sa mu tak horúčkovito lesknú a čo to splieta?!

Sam sa namáhavo zdvihol a s roztvoreným náručím sa tackavým krokom pohol k nej. Vydesene pred ním cúvala, až sa chrbtom dotkla steny a nemala už kam ujsť.

Preklínala svoje spútané ruky, ktoré teraz nemohla použiť na obranu. Nie že by jej by jej boli niečo platné, aj keby boli rozviazané. Bola oslabená, uväznená v ľudskej podobe a nemala po ruke nijakú zbraň. Strážca už dokázal, že je fyzicky silnejší, než ona.

Sam sa dovliekol až k nej a ona stuhla, keď sa jej doslova ovesil na krk. Držal ju v náručí a tvár si zaboril do jej vlasov. Čosi ticho mumlal a ohromená Victoria napla sluch.

- Veľmi si mi chýbala, Linda. Ale teraz si tu pri mne, však?

- Ehm... – Victoria sa za svoju existenciu zatiaľ nestretla s opitým človekom. Netušila, ako má zareagovať, no inštinktívne vycítila, že teraz by nebolo dobré upozorňovať ho na to, že je Teriánka. Ak v nej chce vidieť záhadnú Lindu, tak prosím. Snáď jej preto neublíži ešte viac, než keby sa s ním hádala.

- Áno. Som tu.

Sam spokojne vydýchol a rukami ju objal okolo pása.

- Milujem ťa, Linda. Vždy som ťa miloval.

Takže tak je to! Victoria pochopila, prečo Strážcu jej tvár tak ohromila a prečo bol taký nazlostený. Skutočná Linda je zrejme jeho milenkou.

- Aj ja ťa milujem, ehm... – chcela vysloviť jeho meno, no uvedomila si, že ho nepozná. Nemá ani tušenie, ako sa Strážca volá. A nemohla ho osloviť jednoducho Custos. V nasledujúcej chvíli jej však Strážca sám pomohol.

- Nehneváš sa už? Ja viem, mením sa na vlka, ale stále som to ja, tvoj Sam.

Stuhnutá a vystrašená prikývla. Linda bola zrejme normálny človek.

- To je v poriadku....hm...Sam.

Šťastne sa usmial a opäť si všimla horúčkovitý lesk jeho očí. A keď sa jej oprel tvárou o čelo, pochopila. Nebol opitý. Mal horúčku. Šialene vysokú horúčku, ak mohla súdiť podľa toho, akú rozpálenú mal pokožku.

- Sam? Si v poriadku? Zdáš sa mi...chorý. – prečo sa o to vlastne zaujíma? Čo ju po tom, či tento Strážca zomrie, alebo nie? Jeho smrť by jej dala slobodu. Účinok drogy by čoskoro vyprchal a ona by sa mohla odhmotniť. Napriek tomu sa jej do srdca vkradla starosť.

- Nie, Linda. Nie som chorý. Som nešťastný. Prečo si vyvraždila moju rodinu? Prečo si to urobila, keď ma miluješ? – spýtal sa odrazu ostro.

Zmrzla na mieste. Vyvraždila mu rodinu?!

Čo je to za netvora... no jasné, človek. Ona by niečo také nikdy neurobila. Nijaký Terián nebol bezohľadný, len plnili rozkazy Rovnováhy. Brali ľuďom ich nekalo získanú inteligenciu, aby ich degradovali späť na úroveň zvierat, ktorými pôvodne mali byť. Ich smrť by potom bola otázkou rovnováhy a prirodzeného výberu. Tieto tvory by bez svojej inteligencie danej Chaosom nikdy neprežili! Ale surovo zavraždiť niekomu rodinu, to je... Victoria nemala slov. A tiež nevedela, čo Samovi na jeho obvinenie povedať.

Našťastie nemusela. Horúčka ho opäť priviedla na šťastnejšie myšlienky a keď sa k nej pritisol celým telom, uvedomila si, že minimálne jedna jeho časť je náramne šťastná, že ju drží v náručí.

- Linda, láska moja! Tak strašne som po tebe túžil! – mrmlal jej do ucha.

Jeho dych na citlivej pokožke jej ucha a hrdla ju pošteklil a ona sa zachvela. Jeho pery jej náhle skĺzli po sánke a dotkli sa jej úst. Zalapala po dychu. Nikdy, nikdy predtým by nedovolila nijakému človeku, a už vôbec nie Strážcovi, aby sa jej takto dotýkal!

Ale teraz...bola bezmocná, spútaná a zdrogovaná. A tento Sam nevyzeral, že by jej chcel ublížiť. Dobre, rozhodla sa, nejaké to hnusné ľudské cicmanie znesie. Je to stále lepšie, než keby ju mučil, nie? A ona teraz ani nemá veľmi na výber.

Samove pery ju bozkali na ústa tak nežne, akoby sa jej o pokožku obtreli motýlie krídla. Victoria stála ako soľný stĺp, nijako ho nepovzbudzovala, ale ani sa nebránila. Zmätene si uvedomila, že pokožka na perách jej mravenčí. Zvláštny pocit.

Prebudila sa v nej zvedavosť. Naozaj ten divný, nie nepríjemný pocit, spôsobil bozk toho ľudského muža?

Naklonila sa a sama pritisla svoje ústa na Samove. Veď sa to nikto nedozvie! Ani on sám si to nebude pamätať, až mu horúčka klesne a vidiny sa stratia.

Sam jej ochotne bozk opätoval a zašiel ešte ďalej. V okamihu, keď sa nadýchla, šikovne jazykom vkĺzol do Victoriiných úst. Šokovane zalapala po dychu, no jeho jazyk hodvábne hladil vnútro jej úst a pohrával sa s tým jej. Bolo to vlhké, teplé a zvláštne príjemné.

Skúmajúc svoje pocity zatvorila oči a sústredila sa na pohyby Samových pier a jazyka. Obozretne ich opätovala a Sam jej zavzdychal do úst.

V nasledujúcej chvíli jeho ruky opustili jej pás a zatiaľ čo jedna sa stratila v jej vlasoch, druhá jej cez sveter pohladila prsník. Telom jej prešiel ohnivý blesk a ona sa vyvedená z miery pritisla k Samovi ešte viac. Čo je to za pocit?! Doteraz jej ľudské telo prinášalo potešenie iba vtedy, keď jedla nejaké dobré jedlo, alebo si kúpila pekné nové oblečenie. Ak toto smeruje k tomu ich rozmnožovaciemu rituálu a ona má z toho už teraz takéto pocity, potom samotný rituál sexu musí byť pekelne ohromujúci!!!!

Sam neprestal prehlbovať bozk a jeho horúca ruka jej vkĺzla pod sveter a podprsenku a veľmi jemne pohladila bradavku stuhnutú ako kamienok. Victoria ho zdesená ďalším žeravým bleskom odtisla, no bolo neskoro. Strážca...Sam bol navnadený akurát tak na to, aby náhle vzniknutý priestor medzi nimi využil k tomu, aby jej ten sveter porozopínal rýchlejšie, než sa stačila spamätať. V duchu prekliala svoju podprsenku, ktorá mala zapínanie vpredu a mala pravdu – na odhalenej pokožke pŕs ju vzápätí chladil vzduch.

Neschopná obrany vytreštila oči a zo stiahnutého hrdla vytisla.

- Nie, Sam, prosím, nie...

V nasledujúcom okamihu sklonil hlavu a jedna jej bradavka zmizla v jeho ústach. Victoria zatvorila oči a vyvrátila hlavu. Bože!!! To, čo jej robil svojím jazykom a zubami, bolo horšie než mučenie! Napätie v nej rástlo a rástlo, až si našlo priechod pomedzi jej pery, kadiaľ jej unikol tichý ston. Pocit, ktorý v nej Sam svojou činnosťou vyvolal, jej vyhnal z hlavy všetky myšlienky na protest, či na to, že ona nie je tá, ktorej tie pocity Sam v skutočnosti dáva. Mala pocit, že horúčku nemá len on, ale aj ona. A ak sú halucinácie takéto dobré, ani sa jej nechce vyzdravieť.

Keď Sam odtiahol hlavu, aby sa nadýchol, sama mu dychtivo nastavila druhý prsník a ticho vzdychala, keď jej na ňom ochotne spôsobil rovnaké pocity, ako na prvom. Zaborila mu spútané ruky do vlasov.

- Bože, Sam, to je úžasné! – zašepkala.

- Chcem ťa, láska moja. Tak strašne ťa chcem! – zamrmlal jej do pokožky.

Aj ona ho chcela, nech už to znamenalo čokoľvek. Chcela sa ho dotýkať. Chcela ho pohladiť a zistiť, či je jeho pokožka taká horúca na celom tele, alebo iba na tvári. Trasúcimi sa rukami ho zdvihla a odhodlane sa pustila do jeho trička. Rýchlo jej pomohol, pretiahol ho cez hlavu a odhodil na zem.

Victoria hltala pohľadom svaly, ktoré sa rysovali pod zlatistou pokožkou. Bol to dokonalý exemplár človeka, to musela uznať. Zdvihla ruky a pohladila tú lákavú hruď.

Vzápätí zistila, aký je to pocit, keď sa tá hruď tlačí na jej prsia. Bradavkami sa obtrela o jeho horúcu pokožku a zastonala.

Sam nemal dosť síl, aby ju stiahol na zem sám, takže na ňu proste spadol a oboch ich zvalil. Jeho Linda. Jeho milovaná Linda. Zastretým mozgom mu preletela myšlienka, že by mal byť na ňu nahnevaný, že urobila niečo veľmi zlé...ale nemohol. V tejto chvíli bola tu a chcela ho. Nech urobila čokoľvek, bude o tom premýšľať až potom.

S trochou námahy sa vyškriabal na ňu a priľahol ju. Victoriina pokožka priam nasávala jeho teplo a to jej pomohlo uvedomiť si aspoň to, že takto kumulovať teplo môže byť pri vysokej horúčke vražedné. Mala by ho dostať do sprchy a ochladiť ho, ak chce, aby dokončil, čo začal. A pravdupovediac, ani jej by sprcha neuškodila.

Potiahla ho za vlasy.

- Sam...

Čosi zamumlal a venoval sa ďalej jej prsiam.

- Sam, tu nie. Poďme hore. Do sprchy, ak tu nejaká je. – požiadala ho pošepky.

Sam sa zmätene rozhliadol. Kde to sú?! V nejakom nepríliš peknom priestore. A nie je tu posteľ. Linda si zaslúži niečo viac, nie?

Má pravdu. Prikývol sám pre seba i pre ňu a zdvihol sa. Victoria mu trochu pomohla na nohy a vyvrátila hlavu k otvoru nad hlavou.

- Zvládneš tam vyskočiť?

Sam neodpovedal. Sústredil sa hlavne na to, aby sa jej neprestal dotýkať. Držal ju okolo pása a sklenými očami sa pokúšal zaostriť na otvor nad sebou.

Victoria si uvedomila, že v tomto stave by bol zázrak, keby dokázal vyskočiť čo len desať centimetrov. Oprela ho teda o stenu a ticho povedala.

- Vyleziem ti na plecia a zachytím sa o okraj. Potom ťa dostanem hore, dobre?

Čosi nezreteľne zamrmlal.

Victoria sa odhodlala a pokúsila sa so zviazanými rukami vyštverať sa na jeho plecia.

- Nespadni, len ťa prosím, Sam, nespadni!

Hoci mal horúčku a blúznil, mal dosť sily, aby nespadol. Opieral sa o stenu a svet sa mu rozmazával pred očami – ale držal sa.

- Si ľahká ako pierko, miláčik. – povedal zasnene.

Victorii tie nežné slová rozbúšili srdce. Riskla stratu rovnováhy a odrazila sa zo Samových pliec hore. On sa síce vzápätí zosunul povedľa steny, ale jej sa podarilo zachytiť sa zviazanými rukami o hrany otvoru. Bola trénovaná a pružná, takže jej nedalo veľa námahy prehodiť nohy cez okraj.

Bez premýšľania schmatla rebrík, ktorý bol príhodne opretý o stenu hneď vedľa otvoru a spustila ho dolu. Zošplhala po ňom a zistila, že Sam sa napriek horúčke pozbieral a vstal. Rukou sa oprel o rebrík a roztúžene jej pozrel do tváre.

- Milujem ťa. – zašepkal.

Victorii stislo srdce. To ľudské srdce v tomto ľudskom tele sa zovrelo. Vyslobodzovanie z cely jej oslobodilo myseľ od záhadného oparu, ktorým ju zahalili Samove dotyky a tak si veľmi dobre uvedomovala, že tie slová nepatrili jej.

Aké by to bolo, keby patrili? Aké by to bolo, keby ju miloval človek? Aká je vlastne ľudská láska? Victoriu učili, že je presne taká, ako sily, ktoré držia ľudstvo pri živote – chaotická, násilná a bolestivá. A nie je sama svedkom, ako Sam trpí, keď sa jej zahľadí do tváre? Do tváre ženy, ktorú miluje, ale ona ňou nie je?

Pomohla mu vystúpiť po rebríku hore a zamierila ku kúpeľni v domnení, že ju nasleduje. Lenže Sam mal iné úmysly.

Horúčka zachvátila celé jeho telo, ale nebola to len horúčka, ktorá mu prúdila v žilách. Táto vyvierala zo srdca a spaľovala jeho telo i dušu, keď pozeral na ženu pred sebou. Na milovanú ženu.

Jeho ruky samé od seba vystrelili dopredu a ovinuli sa Victorii okolo pása. Zastavila sa v polovici cesty do sprchy a obrátila sa k nemu.

- Sam. Sprcha. – povedala ticho a jej modré oči ho starostlivo skúmali.

Rozpamätal sa, že čosi o sprche už hovorila.

- Len ak tam pôjdeš so mnou.

Tentoraz bez váhania prikývla a natiahla pred seba spútané ruky.

- Dáš mi to dolu, aby som sa mohla vyzliecť?

Sam sa zatackal a už už by prikývol, ale čosi v jeho vnútri ho varovalo, aby to nerobil. Prečo? Je to jeho Linda. Jeho milovaná Linda. Prečo by mala byť zviazaná?

Pretože si urobila z tvojho srdca rohožku, napovedal mu ten vnútorný hlas, ale Sam ho nepočúval. Pred očami mu žiarila len jej tvár.

- Nemôžem. Neviem, kde je kľúč. – zamrmlal napokon.

Victoria na sekundu sklopila oči, ale potom si uvedomila, že on momentálne pravdepodobne ani nevie, v ktorej časti sveta sa nachádzajú, nieto kam dal kľúč. Vzdychla.

- Tak dobre. Poď.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok