.

Kapitola 8

Kapitola 8

Sedela v aute s levom. Julianne to stále vŕtalo hlavou, ale nebála sa.

- Zrejme mi to ešte tak úplne nedochádza. – zamrmlala.

Nico odlepil pohľad od cesty a na okamih ho uprel na svoju spolujazdkyňu.

- Divné, čo? – pritakal, akoby presne vedel, na čo myslí.

Prudko zdvihla hlavu. Bolo to po prvý raz, čo jej snúbenec prehovoril, odkedy ju zababušenú v požičanej bunde usadil do džípu. Teraz mali za sebou asi dva kilometre a jemu sa konečne uráčilo otvoriť ústa.

Na jednej strane Juliannu zvláštnym spôsobom vytáčalo, že sa nesnaží s ňou flirtovať, alebo na ňu dajako zapôsobiť. Podľa Rhiannoniných slov by čakala, že ten chlap bude flirtovať so všetkým, čo nosí sukne. A ona predsa nebola len tak niekto, ale jeho budúca manželka!

Na druhej strane bola rada. Nevedela si predstaviť, ako by reagovala na pokus o flirt od takého dokonale mužného mladého boha. Zrejme by sa horúčkovito snažila vymýšľať vtipné odpovede a zaujímavo podať každú vetu a celé by to vyústilo do trápneho mlčania.

Zároveň si uvedomila, že sú sami. Možno je to jediná príležitosť pozhovárať sa, kým sa vezmú. Stále jej ide o dieťa, stále ju nezaujíma jeho otec, ale... zaskočilo ju, aký je nádherný.

- Prečo ti manželku musí hľadať babička? – spýtala sa narovinu a Nico po nej švihol pohľadom.

- Totiž, myslela som, že si škaredý, alebo čudácky, alebo trošku zaostalý... – Julianna sa zamotala do vlastných slov a zmĺkla.

Na jej prekvapenie sa Nico usmial.

- Tým chceš povedať, že nie som ani škaredý, ani čudácky, ani blbec. Vďaka. Aj keď mám pocit, že prvý kompliment sa očakával odo mňa.

- Nebol to kompliment, ale fakt. – trvala na svojom Julianna.

Nico zvážnel, znova uprel oči na cestu.

- Ak si si myslela, že som starý, hnusný a hlúpy, prečo si súhlasila, že sa za mňa vydáš?

- Chcem deti.

Toto rázne vyhlásenie Nica prekvapilo. Nevedel, čo si o tom myslieť.

- A to som jediný, kto ti ich môže dať? Totiž, mohla si niekoho zbaliť na diskotéke, alebo sa dať umelo oplodniť, či čo...

Julianne zvláštne ovisli plecia a jej hlas sa zo všetkých síl pokúšal znieť vecne.

- Bola som na umelom oplodnení sedem krát. Dva roky som bola vydatá za muža, od ktorého som očakávala deti. Nič z toho nevyšlo. Som beznádejne neplodná.

To veľa vysvetľovalo.

Prinajmenej to, ako nesmierne Julianna túži po vlastných deťoch. Nico doteraz nezažil nejakú protiveň, nikdy zúfalo netúžil po niečom, čo nemohol mať. Alebo inak – mal takmer všetko, po čom kedy túžil. Nedokázal pochopiť hĺbku Julianninho zúfalstva a uvedomoval si to.

- No, so mnou mať deti budeš. – pokúsil sa ju utešiť.

- Naša mágia podobné problémy rieši tým, že ich proste zlikviduje, alebo obíde. Nemusíš mať strach.

- Takže k pôvodnej otázke. Prečo ti musí hľadať ženu tvoja babka? – z Julianninej zaťatej päste bolo vidno, že sa zo všetkých síl pokúša zmeniť tému.

Nico sa zhlboka nadýchol. Prečo by jej klamal? Povie pravdu. To dievča si predsa dobre uvedomuje, že nejde o sobáš z lásky.

- Babička chce pravnúčatá. Doslova nás všetkých uháňa, aby sme sa rýchlo poženili, povydávali a čo najskôr mali deti. Myslel som, že sa tomu vyhnem, ak poviem babičke, že sa ožením, až keď mi nájde nevestu. Neveril som, že by nejaká žena bola ochotná vydať sa za takýchto podmienok.

Aha. Takže sa ženiť nechcel. Juliannu to zvláštne zamrzelo, ale nedovolila si skúmať pocity, ktoré v nej jeho slová vyvolávali. V skutočnosti jej bolo jasné, akú blbosť Nico urobil. Na to, aby mu babička našla nevestu, stačilo vyjsť na ulicu a ukázať Nicovu fotku. V tom momente by sa okolo nej zhromaždil dav krásavíc, ktoré by chceli Nica do postele.

A teraz ho v nej bude mať ona.

Zalapala po dychu, keď si uvedomila, že na túto stránku manželstva zatiaľ nemyslela. Tak veľmi sa sústredila najskôr na dieťa, potom na zvládnutie všetkého, čo videla a nakoniec na svojho budúceho manžela, že si vôbec neuvedomila, akou cestou sa k dieťaťu dopracujú.

Sex.

Vedela si Nica živo predstaviť, ako leží v bielych prikrývkach, zlatistohnedé telo svalnaté a pripravené...

- Stalo sa niečo? – Nico trochu spomalil a pozrel na Juliannu. Dívala sa na neho, akoby myslela na sex. No áno, ten pohľad poznal. Pozeralo ním na neho toľko žien, že sa naučil rozoznávať ho.

Obvykle ho to mierne nudilo, ale teraz ho Juliannin výraz rozosmial.

- Predstavuješ si, aké to bude so mnou v posteli? – doberal si ju.

Zalapala po dychu, ale vzápätí zúžila oči a odsekla.

- Len si nefandi. Premýšľam, či ma neroztrháš, ak sa v posteli premeníš na zviera.

- Na leva, zlatko. Zvykni si hovoriť to. Som lev. Kráľ džungle.

- A čo budú naše deti? Pololevy?

Znova sa jej podarilo Nica prekvapiť. Ešte nikdy sa nestalo, aby žena tak rýchlo zmenila tému, keď on začal hovoriť o sexe. Pripomenul si, že túto ženu k nemu nepriviedla túžba po ňom, ale po potomkoch. O ktorých sa pokúšala viackrát, než ženy zvyčajne skúšajú, kým si pripustia neplodnosť. Prinútil sa odpovedať.

- Nič také ako pololevy neexistuje. Môžu byť napríklad orlami.

V tej chvíli Juliannine oči pripomínali modrozelené taniere.

- Neovplyvním, na aké zviera sa moje dieťa bude vedieť premeniť. Môže to byť tiger, lev, vlk, orol, medveď, alebo leopard. Naša mágia sa obmedzuje na týchto šesť zvierat.

- Prečo? – spýtala sa a predstavovala si pri tom, ako v perinke kolíše medvieďa. Ježiši!

Nico pokrčil plecami.

- Lebo znaky týchto zvierat mala na sebe šamanka Gaylan, keď porodila svoju dcéru Maghali. Tá sa vedela premeniť na ktorékoľvek z týchto zvierat. Dlhý a nudný príbeh.

Juliannu to však zaujalo.

- Takže vaša mágia pochádza od indiánov?

Nico sa uškrnul.

- Nie taká šamanka. Hovorím tu o dobe kamennej a prvých kmeňoch druhu homo sapiens. Ako hovorím, dlhý a nudný príbeh.

Julianna si to nemyslela, ale zároveň vedela, že majú príliš málo času, než aby prebrali úplne všetko, čo ju zaujíma. Dôležité boli iné veci.

- Kde budeme žiť? Po svadbe? – spýtala sa namiesto toho.

Nico ľahostajne mykol ramenom.

- Ty asi v Sídle, alebo v jeho blízkosti ako Sam a Victoria. Ja v Afrike, ako obvykle.

Na tejto odpovedi Juliannu prekvapili dve veci. Po prvé – Sam. Nevolala tak Rhia toho vlka, ktorý... jej dlaň vyletela k jej ústam, keď si uvedomila, že ten vlk bol zrejme jeden z Gaylanovcov. Ale jej ohromenie netrvalo dlho. Obrátila sa na sedadle a spýtala sa.

- Takže neplánuješ, že by naše manželstvo bolo niečo viac, než formalita?

Nico na ňu skúmavo pozrel.

- Nie. Ty azda áno? – takáto odpoveď podľa jeho skúseností okamžite evokovala pokrútenie hlavou a presne to chcel dosiahnuť. Nedajbože by mohla pomýšľať na nejaký romantický vzťah! Musel ju prinútiť, aby nahlas povedala, že o manžela nestojí.

Julianna uprela pohľad na svoje spojené ruky, spočívajúce v lone.

- Netvrdím, že by sme mali predstierať nejakú lásku, ale mohli by sme byť aspoň priateľmi. Alebo sa nemieniš zaujímať o vlastné dieťa? Tým, že daruješ spermie, to pre teba končí?

Nico cítil, ako mu z hrdla vychádza hlboké, podráždené vrčanie. Keď mu tú istú otázku položila babička, bez váhania povedal áno. Ale keď sa ho to pýtala Julianna, vyznievalo to inak. Akoby sa zároveň pýtala, či je dosť chlap, aby sa postaral o rodinu.

- Sem tam zaskočím a mrknem, ako sa darí dieťaťu...aj tebe.

- Ja ťa nepotrebujem. – ohradila sa.

- Ale dieťa áno.

Hypotetické dieťa, keďže zatiaľ nebola ani najmenšia šanca, že by bolo nejaké na ceste. Nicova mágia robila síce zázraky, ale splodiť dieťa tak, že na ženu iba pozrie, to bolo nad jej možnosti.

- Zabezpečím vás. Dieťaťu nebude nič chýbať.

- Iba otec. – odvrkla.

Nechcela ukázať, ako jej svojím postojom ubližuje. Ona by dala za dieťa čokoľvek. Hocičo na svete. Zmierila sa aj s tým, že nebude celkom ľudské. A on taký dar proste odvrhne?! Momentálne sa k túžbe po dieťati pridala ešte jedna túžba – vytočiť ho na smrť.

Prekrížila si ruky na prsiach a nadvihla obočie.

- Budeš prvý parohatý lev na svete.

Zvraštil obočie.

- Čo tým myslíš?

- Ak nebudeš svojmu dieťaťu otcom – a dobrým otcom – nasadím ti také parohy, aké svet nevidel. Možno si jediný chlap na svete, ktorý mi dokáže dať dieťa, ale nie si proste jediný chlap. Ak to nebudeš ty, nájdem svojmu potomkovi iného otca.

Nico cítil, ako vrčanie v jeho hrdle mocnie. Tá malá žaba sa mu vyhráža?! Ako sa opovažuje!?

- To teda neurobíš!

- Nie? – spýtala sa posmešne.

- A prečo nie?

- Pre toto.

Nico skočil na brzdy a skôr, než sa stihla spamätať, preliezol ponad ručnú brzdu a prišpendlil ju telom k sedadlu.

- Pretože po mne už nebudeš chcieť nijakého iného, mačiatko.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok