.

Kapitola 9

Kapitola 9

Po raňajkách sa Alesia ospravedlnila a šla sa prezliecť. Bobby zostal so starým pánom v kuchyni. Už po niekoľkých minútach prišiel k záveru, že Alesiin starký sa mu páči. Jeho komunikácia sa väčšinou skladala z pohŕdavých odfrkovaní a tichého, dobromyseľného frfľania na celý svet, ale tie odfrknutia boli nesmierne výrečné a frfľané poznámky trefné. Bobby sa úprimne bavil. Starký ho práve oboznamoval s rodokmeňom svojej rodiny.

- Alesia je dcérou môjho staršieho syna, Matthewa. Bol to dobrý chlapec a taký zaľúbený do Alesiinej matky! – vzdychol si starý pán.

Potom zmenil tón.

- Kristie je dcérou môjho mladšieho syna, Olivera. Ten sa príliš nevydaril. Vzal si harpyu a potom ju opustil aj s malým dieťaťom. Teraz, pokiaľ viem, sa fláka niekde na juhu. Bohužiaľ, Kristie sa podala na oboch rodičov.

Žmurkol na Bobbyho.

- Ale dosť o nej, vy si chcete Kristie vziať. Nechcem s vami manipulovať.

Bobby sa zasmial.

- Neuverím vám, že ste to povedali náhodne, pán Hawkins. Uvedomte si, že som vnukom Megan Gaylanovej, ktorá pojem manipulácia vynašla.

Starký sa zachechtal.

- Ej, mali ste ju vidieť pred päťdesiatimi rokmi, chlapče! To bola kosť! Otáčal sa za ňou každý chlap starší ako sedem rokov a mladší ako stopäťdesiat. Ale dala prednosť Stonovi, tomu cudzákovi.

Bobbyho starký zomrel pred necelými piatimi rokmi. Bol to tvrdý muž a Bobby nikdy nevidel, že by babičke preukazoval lásku – zato jej preukazoval úctu a rešpekt, aký náleží matriarche. Sám bol direktívny a priamy, ale nikdy sa svojej manželke nestaval na odpor. Bolo až zvláštne, ako tí dvaja mohli v súkromí fungovať.

Alesiin starký hovoril ďalej.

- Z vašej babičky som bol celkom paf. Ale keď sa vydala, vzal som si svoju Susie. Bola to dobrá žena so zlatým srdcom – Alesia je celkom ako ona.

To bolo výstižné zhodnotenie.

Bobby nevedel, čo na to povedať, ale v tej chvíli ho zachránil Alesiin príchod. Nakukla do kuchyne a obliekala si vetrovku.

- Môžeme?

- No dobre, dobre. – šomral starký, sťažka vstal a dovolil Alesii, aby mu priniesla bundu. Keď mu však chcela pomôcť s obliekaním, škaredo na ňu zazrel.

- Ešte nie som v tom veku, aby ma museli kŕmiť, obliekať a meniť mi plienky, dieťa!

- Pravdaže nie, starký. – povedala Alesia zmierlivo.

- Len som si spomenula, že ťa bolí ramenný kĺb. Nechcem, aby si si ho ešte viac doničil, keď budeš pchať ruky do rukávov.

Starký čosi zašomral, ale napokon sa dal obliecť. Bobby sa kráľovsky bavil a Alesia v jeho očiach každou sekundou rástla. Bola nesebecká, obetavá a nežná. Hľadela na starého otca s takou láskou, až sa Bobby musel usmiať.

Alesia pomohla starkému nastúpiť do auta ( s ohľadom na jeho boľavé kolená ) a pri tej príležitosti jej Bobby povedal, že auto má pojazdné.

- Nechcel som, aby ste ma viezli až do Kalispellu, takže som ho nechal u nás. Keď sa budeme vracať, vezmem vás ku mne domov a môžete si ho odviezť.

- Nevedela som, že sa vyznáte v autách.

- Nevyznám.

- Aha! – spomenula si.

- Vaša sestra Summer?

Bobby veselo prikývol a sadol si za volant.

Cesta ubiehala rovnako ako raňajky a rovnako, ako minulá noc v mrazivej tme. Alesiina prítomnosť upokojovala a prežiarila vzduch akousi srdečnosťou a pohodou, akoby v aute svietilo príjemné jarné slnko. Bobby by sa najradšej zmenil do podoby leva a vyhrieval sa v jej teplých lúčoch ako mačka, ktorou do istej miery aj bol.

V aute ani raz nenastalo trápne, či ťaživé ticho. Alesia dokázala viesť komunikáciu tak, aby každý mal k téme čo povedať. Rozprávala o jesennom love, na ktorom Kristie zložila vlka ( Bobby si zaumienil, že po svadbe jej jej loveckú vášeň zarazí – nebude riskovať, že Kristie omylom zabije člena jeho rodiny ), spomínala, ako pred dvoma mesiacmi šerif chytil Bieberovie dvojčatá, ako sa pokúšajú vlámať sa do obchodu s cukrovinkami, hovorila o nádhernej slnečnej jeseni, aká v Montane nebola už niekoľko rokov a pravdaže spomínala Vianoce.

Bobby si ju vedel živo predstaviť, ako ozdobuje obrovský vianočný strom, pečie koláče a ticho si pri tom pospevuje.

V Kalispelli boli dve veľmi drahé klenotníctva a Bobby zaparkoval blízko jedného z nich. Pozrel na starkého.

- Kam teraz, pán Hawkins?

- Kníhkpectvo. – povedal prekvapivo.

Na Bobbyho zdvihnuté obočie Alesia reagovala pokrčením pliec.

- Starký miluje knihy. Odkedy sa mu zhoršil zrak, nemôže už čítať, tak počúva audioknihy.

Naklonila sa k Bobbymu a so sprisahaneckým úsmevom dodala.

- Večne mi kradne slúchadlá z empétrojky.

Bobby vyprskol a starý pán zašomral.

- Sú lepšie, ako tie moje. Netlačia uši. V mojom veku má človek nárok na trochu pohodlia, nie?

Bobby si nevedel predstaviť starkého so slúchadlami v ušiach, ale určite to bolo úsmevné.

- Dobre, pán Hawkins. Takže do kníhkupectva.

Obaja pomohli starému mužovi vystúpiť a prejsť po štyroch schodíkoch do kníhkupectva. Na Bobbyho prekvapenie sa starký naozaj vyznal v literatúre. V klasickej aj súčasnej. Zasvätene sa vypytoval predavačky, žiadal, aby mu na internete vyhľadala a prečítala recenzie tej ktorej knihy a pri jeho výbere Bobbymu skoro vypadli oči.

- Vy čítate...ehm...počúvate upírske romance a dystopiu?!

Starý pán sa na neho zaškľabil.

- V mojom veku si človek môže dovoliť hocijaké výstrednosti. A tento žáner sa mi páči. Najradšej mám knihy Sherillyn Kenyonovej. A nedávno som počúval Hunger Games.

Vrelo odporúčam. Dodajú do nášho nudného sveta trochu fantázie.

Láskyplne potľapkal Alesiu po ramene.

- Ako tuto Lesie.

Alesia prevrátila očami.

- Starký je vo vytržení nad tým, kam sa literatúra v týchto rokoch uberá.

Starký si napokon vybral šesť audiokníh a zaplatil za ne. Bobby nad jeho výberom krútil hlavou, ale súčasne zadržiaval pobavený úsmev.

Alesia si vydýchla.

- Dobre, starký. Máš chuť na čaj alebo kapučíno?

Starký prikývol.

- Hej, posaďte ma niekam do kaviarne a nechajte ma počúvať moje knihy. Do šperkov sa rozumiem ako hus do piva, takže do klenotníctva pokojne choďte sami.

Alesia sa zachmúrila.

- Si si istý, že nechceš ísť s nami?

Tentoraz prevrátil očami starký.

- Lesie, napriek tomu, čo si myslíš, naozaj nie som bláznivý starec, ktorý zabudne, kde býva, alebo sa pokúsi dostať skoro slepý cez cestu. Proste mi nájdi pokojné miesto, kde si vypijem čaj a padaj nakupovať.

Alesia si vzdychla.

- Prepáč, starý otec. Máš samozrejme pravdu.

Bobby a Alesia teda zaviedli starkého do malej, útulnej kaviarničky, kde si objednal čaj, nasadil si slúchadlá, vložil do prehrávača malý disk a započúval sa do niečoho, čo sa volalo Krvavý bozk, ako Bobby pochopil.

Potom Alesia nenápadne poprosila servírku, aby na starkého dohliadla, šuchla jej po pulte bankovku a potom sa s úľavou obrátila na Bobbyho.

- Tak. Môžeme ísť.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok